Rozhovor s Martinou Valachovou

Z malej cestičky rovno na diaľnicu? A prečo nie?

 

Martina Valachová je žena, ktorá v živote niekoľkokrát padla a niekoľkokrát vstala. Alebo aj naopak. Jej najsilnejšou stránkou je schopnosť veci popísať a hneď i realizovať. Často bez prípravy a bez skúseností, pretože ako sama hovorí: “Život a prax vás naučia skoro všetko…”

Svoju kariéru odštartovala ako finančná riaditeľka a konateľka v dcérskej spoločnosti švajčiarskeho koncernu. Zároveň založila svoju vlastnú spoločnosť, ktorá sa venuje marketingu a poradenstvu v oblasti obchodu. Neskôr pôsobila ako marketingová riaditeľka, venovala sa lektoringu, podieľala sa na rozvoji niekoľkých značiek a v týždenníku Slovenka viedla rubriku Rodinná peňaženka. Projektov a pracovných pozícii by sme mohli spomenúť ešte niekoľko, v súčasnosti sa ale venuje nielen svojej marketingovej agentúre, ale najmä projektu 40+, o ktorom nám povedala viac.

 

1. Martina, Vy aktuálne žijete hlavne projektom 40plus. Ako to celé vzniklo a čo Vás k tomu viedlo?

Áno, projekt 40plus mi zaberá skoro všetok voľný čas. Ešte ma samozrejme neživí. Mojou hlavnou prácou je marketingové poradenstvo, hlavne content marketing.

Celé sa to ale začalo tak, že ma nikde nechceli. Na pracovnom trhu som bola vyhodnotená ako stará. Znie to šialene. Zrazu som sa ocitla na malej úzkej cestičke, kde začala byť tma a hmlisto. S týmto som nepočítala… Bola som „zvyknutá na diaľnice“!

Namiesto toho, aby som z toho chytila depresiu, rozhodla som sa definitívne prestať pracovať pre iných ako zamestnanec (zamestnať sa podľa mojich predstáv nedalo, pretože po 40-ke a bližšie k 50-ke vás jednoducho pracovný trh na vyšších pozíciách odvrhne ako nechcené dieťa, alebo vás nechce kvôli vašej prekvalifikovanosti).

Tak som si povedala, že stačilo. Nebudem presviedčať mladých ľudí na HR, že nie som na odpis.

Spolu s tým, že som založila agentúru, založili sme aj o.z. Inštitút Trvalého Rozvoja 40plus a po roku som sa rozhodla, že vytvorím Magazín 40plus.

Sme prvá slovenská odborná platforma venovaná reštartu ľudí po 40tke. Podporujeme ľudí 40 plus, ktorí sa rozhodujú pre zmenu v kariére alebo osobnom živote, hľadajú nové príležitosti a sú konfrontovaní s vekovou diskrimináciou. Dodávame ľuďom po 40-ke odvahu a povzbudzujeme ich sebadôveru v procesoch náročných zmien.

Hľadáme systémové riešenia v oblasti odstraňovania vekovej diskriminácie a zároveň sme v kontakte s individuálnymi príbehmi ľudí vo veku 40 plus, ktorí majú čo ponúknuť a chcú byť aktívnou súčasťou spoločnosti.

 

2. Náš web sa týka predovšetkým žien podnikateliek. Myslíte si, že je náročné pre ženu začať podnikať, bez ohľadu na vek?

S vekom to podľa mňa nemá nič spoločné. Najdôležitejšie je vaše PREČO. Moje bolo silné. Bola v ňom túžba odovzdávať skúsenosti, ale aj moju energiu a radosť, keď sa môžem deliť o nápady, zavádzať ich do praxe a potom vidieť výsledky. Ja som v tomto taký „blázon“. Potrebujem k životu úspech. A teraz mám na mysli hlavne úspech mojich klientov, keď spolu vymyslíme veci, ktoré fungujú. A potom sa to prenesie na mňa a viem z toho pocitu normálne vyžiť, že takmer zabudnem jesť…

Čiže každý, kto sa pustí do podnikania si musí zodpovedať jeho vlastné PREČO. Svoju víziu. Pretože ako hovorí SIMON SINAK: “ ĽUDIA NEKUPUJÚ ČO ROBÍTE, ale PREČO to robíte.”

 

3. Aké boli Vaše obavy, keď ste začínala s novým projektom?

Jasné, že som mala obavy. Potom som stretla kamarátku z detstva a ona mi povedala, aby som sa sústredila na prvý krok a netrápila sa čo bude. Dosť mi to pomohlo. Keby mi vtedy niekto povedal, že napríklad náš portál bude mať po 2 rokoch čítanosť 100 000 ľudí mesačne, tak ho vysmejem. Alebo že budem robiť vlastný Podcast s názvom Praktický sprievodca životom po 40-ke… Moja najväčšia túžba je mať vlastnú reláciu a Talkshow.  Pred 3 rokmi podcasty na Slovensku nikto nerobil. Začala som vo februári a vnímam to ako tréning. Keď príde ponuka na moderovačku alebo na vlastnú reláciu či Talkshow s názvom ÚPLNE INAK, ja budem PRIPRAVENÁ!

Keby som na začiatku nemala to svoje PREČO a zurvalsky by som si hľadala prácu, nič z tohto by nebolo. Možno by som mala robotu v nejakej presklenej budove a musela by som denne tráviť na nudných poradách… A tŕpnuť, pretože každý rok mám o rok viac a to je problém.

Skrátka a dobre. Treba len vedieť to svoje PREČO a potom ísť a každý deň využiť naplno. No a popritom sa samozrejme o seba starať a nezabúdať, že zdravie je na prvom  mieste. To žiaľ dosť ľudí zabúda a potom končia na rôznych drahých klinikách a na PN. Takže s rozumom … Inak aj tu robím vlastný program pre ľudí po 40-ke a je venovaný reštartom žien.

 

4. V posledných rokoch sa už aj na Slovensku začalo hovoriť o pracovnej diskriminácii. Otvárajú sa otázky rodovej, rasovej či politickej diskriminácie, na tú vekovú sa ale akosi pozabudlo. Ako si to vysvetľujete? To, že existuje je všeobecne známa vec, prečo sa ale o nej nehovorí?

No! Ako kto? Ja hovorím, ba až kričím! Ale nie je všetkým dňom koniec. Máme pripravený projekt Stážista, ktorý by tu mohol spôsobiť malé zemetrasenie. Zastavila nás korona, ale verím, že ho spustíme. Od jesene budeme hľadať partnerské firmy, ktorým na týchto témach a hlavne na odstraňovaní diskriminácie naozaj záleží. Ukážu sa tie firmy, ktoré to myslia vážne.

 

5. Aký to podľa Vás môže mať dopad na spoločnosť, ak budeme programovo odmietať zamestnávať ľudí, ktorí majú „už čo-to za sebou“?

Je to chorý program, ktorý neprináša nič dobré. Tu sa ale musia zamyslieť firmy a najmä tie veľké. Tlak na nonstop výkon za čo najmenej peňazí už so sebou prináša trpké ovocie. Jednoducho povedané, ľudia kolabujú. Nás čítajú ľudia od 35 rokov a často mi píšu, že sa cítia vyhorení a “použití”. Takto to jednoducho nepôjde a čím skôr na tom budeme pracovať viacerí, tým lepšie. Áno, možno ľudia okolo 50ky nie sú tak rýchli, ale majú skúsenosti. Sama som zvedavá, ako bude reagovať pokoronový pracovný trh.

 

6. V čom vidíte najväčší vplyv Vašej činnosti? Aj keď je to určite beh na dlhú trať, vidíte už prvé výsledky, ktoré Vás tešia?

Naša činnosť je beh na dlhé trate. Je to ťažké poslanie, ale nevadí. Prvé výsledky sú vidno. Napríklad na Profesia Days sme mali plný stánok na prasknutie. So šéfkou profesie Ivanou Molnárovou sme sa dohodli aj na Talkshow na túto tému a v našom priestore stálo viacej ľudí, ako pri hlavnom pódiu. Toto považujem za veľmi cenné. Som propagátorkou tejto myšlienky a keď niekam prídem, tak ľudia ma už sami oslovujú a pridávajú sa. Operujeme s desiatkami spolupracovníkov a vieme v rámci online poradne alebo aj formou odborných článkov motivovať a posmeľovať, ale aj prinášať riešenia.

 

7. Na ženy sú často kladené aj iné ako pracovné nároky, rodina, partner, domácnosť, občas nazývané aj ako „udržiavanie rodinného ohňa“. Ako sa Vám darí skĺbiť osobný a pracovný život? Máte na to nejaký recept?

Ejha, to je ťažká otázka. Mám doma 3 chlapov (aj keď starší syn už u nás nebýva, ale na kávu príde denne). Oni ma akceptujú takú, aká som. Niekedy nie je navarené, tak navaria. Pomáhajú aj s domácimi prácami, teda poviem to tak, oni to berú ako normálnu vec. Pretože na robote nie je napísané, kto ju má urobiť…

Som vydatá 31 rokov, takže samozrejme všetko bolo. Aj hrmelo. Aj sa blýskalo. Ideálny vzťah  podľa mňa neexistuje. Mám muža, na ktorého sa môžem absolútne spoľahnúť. Jednoducho neviem ako som si to zaslúžila, ale takto to je. A na druhej strane, keď je zle, tak on vie, že to isté nájde u mňa (aj keď niekedy tak južansky temperamentne podané).

 

9. Počas korony ste napísali knihu. Ako ste to stihli?

No to je tak. Počas korony ľudia písali na sociálne siete, že musia sedieť doma a učili sa kváskovať. Z chleba sa priberá, tak ja som radšej písala… Ale vážne. Tá kniha je a nie je to náhoda. Ja sa totiž celý život zaoberám financiami a dobrým hospodárením (na začiatku mojej kariéry aj profesionálne…). Keď prišla korona, tak som odvšadiaľ počula, že ľudia nemajú finančné rezervy ani len na mesiac či dva. Dokonca 80% Slovákov nemá rezervy na viac ako 3 mesiace života. Mňa to šokovalo. Sadla som si a napísala som knihu. Vydávam si ju sama (som ale obklopená super ľuďmi v tíme okolo Literárneho domu) a teraz beží predpredaj. Eshop sa volá #budeakonebolo… To je preto, že po prečítaní knihy Kam miznú vaše peniaze garantujem, že sa ľuďom zmení pohľad na narábanie s financiami. Súčasťou knihy je aj Cvičebnica, takže v knihe spájam moje veselé historky, tipy a návody priamo aj s tréningom. Už teraz sa kniha teší podpore. Špeciálne sa v nej venujem aj ľuďom, ktorí podnikajú, pretože podnikatelia by mali mať ešte inak vycibrený pohľad na rezervy a na narábanie s peniazmi. Verím, že bude pre všetkých osožná.

 

10. Čo by ste odkázala ženám, našim čitateľkám, ktoré sa rozhodli ísť svojou vlastnou cestou a začať podnikať napríklad aj po 40-ke?

Môj odkaz je jednoznačný. Nájdite najprv oporu v sebe, pretože so sebou ste v spojení 24/7. Spíšte si na papier čo máte radi a čo nechcete robiť. No a začnite. Cestou samozrejme prídu prekážky. Bude sa vám možno zdať, že ľudia z vášho okolia vám nerozumejú. Niektorí vás možno aj vysmejú. Preto je dôležité, aby ste boli vy sami v sebe konzistentní. Keď z vás budú klienti cítiť vášeň pre to, čo robíte, pôjde to. No a samozrejme radi o vašom pracovnom alebo osobnostnom reštarte napíšeme aj v našom magazíne.

 

Martine ďakujeme za rozhovor a želáme veľa úspechov v boji proti vekovej diskriminácii aj v ďalších projektoch.

Viac o projekte 40plus sa dozviete na: www.40plus.sk

 

Rozhovor: Alexandra Letko

Fotografie: Gabriela Teplická