1. Poďme celkom na začiatok vzniku Akčných žien. Ako ste sa od marketingu, PR a práce event manažérky dostali k vytvoreniu online magazínu Akčné ženy? Čo vás viedlo k tomu, aby ste začali združovať ženy a vytvorili pre ne takúto platformu podpory?

Študovala som masmédiá a k písaniu som mala vždy blízko. Ako prameň inšpirácie som si vždy viac vyberala zahraničné zdroje, blogy a magazíny. Na Slovensku som pred piatimi rokmi, keď som začala intenzívne uvažovať o niečom vlastnom, nenachádzala zdroj, ktorý by mi odpovedal na moje aktuálne otázky a pritiahol ma tak, aby som sa k nemu opätovne z nejakého dôvodu vrátila. Pri tvorbe mojej prvej webstránky (blog smartmom) mi chýbala podpora, mala som veľa nezodpovedaných otázok praktického charakteru. Ak som niekde nachádzala informácie, bolo to opäť zahraničie alebo boli čiastkové témy „roztrúsené” v rôznych slovenských blogoch. Uvažovala som, kde by som si to zaznamenala tak, že sa k tomu kedykoľvek vrátim a môže to pomôcť aj ďalším. Od marketingových nástrojov po praktické otázky každého začínajúceho podnikateľa – akou formou začať, čo je okolo toho potrebné urobiť. Tak vzniklo aj prvých 30 článkov, v ktorých som sa snažila obsiahnuť postupne všetko, čo som si naštudovala z rôznych zdrojov. Zároveň to uchopiť tak jednoducho, aby to pochopil aj ten, kto – napríklad – nemal nikdy nič spoločné s marketingom. Boli to zároveň prvé články pre magazín www.akcnezeny.sk.

2. V poslednej dobe sa stále častejšie rozoberá otázka rodovej rovnosti najmä v pracovnej oblasti. Aký je váš osobný názor, prípadne skúsenosť? Majú to ženy napríklad v podnikaní stále ťažšie ako muži a kde vidíte príčiny?

Kedysi bola deľba práce jednoznačná. Na ženu sa kládlo množstvo „bežných” povinností v domácnosti a deti. Muž nosil domov príjem. Doba sa síce zmenila, máme práva, oficiálne aj rodovú rovnosť, no pribudlo nám omnoho viac povinností a nových „rolí”. Pracujeme na plný úväzok či podnikáme, pritom máme malé deti, domácnosť, udržiavame rodinu pokope, vzťahy na každej úrovni a pritom chceme ešte pekne vyzerať či cvičiť. Potom často odpadávame z vyčerpania, pretože máme pocit, že je to celé na našich pleciach, pričom to nie je pravda. U mužov sa toho veľa nezmenilo, ale mohlo by sa. Je to len na našom postoji.

Boli sme vychovávané v dobrej viere našich rodičov, aby sme boli perfektné v každej oblasti a máme v sebe potrebu dokazovať si to. Opak je však pravdou. Nie je hanba vypýtať si pomoc. Deliť si férovo prácu v domácnosti s partnerom. Delegovať povinnosti, podeliť sa o starostlivosť o deti, nájsť si čas okrem nákupu potravín aj na to, aby som si urobila skutočný čas na seba. Myslieť na to, čo chcem a potrebujem teraz JA. Znie to otrepane? Možno áno, sama však priznávam, že k tej „sebaláske” a sebauvedomeniu prichádzam postupne.

Na Slovensku ešte potrvá „pár rokov”, kým sa naše nastavenie zmení a priblížime sa životnými postojmi k severským krajinám, ktoré nám môžu byť veľkým vzorom. Je to o každom jednom z nás. Je to o kontinuálnej diskusii s naším partnerom. Je to o rebríčku hodnôt a o výchove našich detí. Je to o vzore, ktorý im dokážeme dávať my ako rodičia každý deň cez naše reakcie, postoje k bežným životným situáciám.

Podnikanie nie je výnimkou. Najviac podnikateľkám pomôže ohľaduplnosť, pochopenie, rešpekt a skutočná podpora zo strany partnera. Potom sa môže za pár rokov stať, že sa roly v domácnosti vymenia, z malej podnikateľky vyrastie veľká a naopak, tá žena začne podporovať aj finančne svojho muža a možno mu splní aj sen o extra roku bez práce, ktorú si bežne donedávna mohla oficiálne dovoliť len žena vďaka materskej. (Prosím, mamy, neukameňujte ma, všetky vieme, že o skutočnú dovolenku nejde. Je tu však priestor prísť na úplne nové myšlienky a mentálne vypnúť…).

3. Čo je hlavnou myšlienkou a poslaním Akčných žien? Prečo si myslíte, že by si ženy mali navzájom pomáhať?

Vzájomná pomoc by mala byť prirodzenou súčasťou každého z nás. Netýka sa výhradne žien. V živote vychádzam len z vlastnej skúsenosti, ktorá ma obklopuje. Mám šťastie, že mám okolo seba množstvo ľudí, s ktorými viem, že by mi pomohli aj o tretej ráno, viem, že kedykoľvek potrebujeme, dokážeme si bez zdĺhavých plánov či príprav doma postrážiť deti, vzájomne navariť, v práci zasa potiahnuť redakciu, či event, nahradiť jedna druhú pri akejkoľvek činnosti.

Moja mamina je pre mňa akčnou ženou číslo jeden. Bez nej by som ani zďaleka nebola tam, kde som. Mám dve malé deti a počas toho, ako ja behám po eventoch či stretnutiach, ona ma plnohodnotne nahradí. Je tou najlepšou babičkou a pre mňa mamou na svete. Dovolím si povedať, že bez nej by Akčné ženy už neexistovali. Mimochodom, okrem iného je aj adminkou pre náš Pinterestový účet, a linkbuilding, vďaka ktorému sa o nás dozvedajú denne noví čitatelia.

Hlavným posolstvom nášho projektu je odkaz: prestať snívať a robiť akčné kroky vpred. Podporiť ženy v tom, aby sa nebáli vstupovať do podnikania alebo do akýchkoľvek iných „vôd”, kam ich to láka. Posolstvo je nebáť sa a uveriť v svoje schopnosti. O pravidelnú podporu, networking a vzájomnú pomoc sa delíme už aj prostredníctvom nášho klubu pre akčné ženy.

4. Projekt Akčné ženy nasledovali Akcnemamy.sk, Svetzeny.sk, Prezdraviezeny.sk, Akcnizeny.com. Keď ste vymýšľali pôvodný koncept, tušili ste, že sa v krátkom čase takto rozrastie?

Úprimne, ani náhodou. Patrím však k tým bláznivým „startupistom” a nadšencom, ktorí sa radi vrhajú do nových projektov. Umenie býva následne udržať manažment a efektívne delegovanie projektov. Špeciálne pre mamy, ktoré sa chcú realizovať popri deťoch, mi rovnako chýbala komunita a všetky mamičkovské portály boli primárne upriamené na tému detí. My sa viac zaoberáme tým, čo chcú mamy. Svet ženy je krásny lifestylový portál – taký online priestor, kde sa žena cíti dobre sama so sebou, nachádza kopec nápadov na dekorácie, dizajn, či chutné recepty od nášho „Muža v zástere”. Akční ženy sú obdobou slovenského magazínu a vznikli z môjho pobytu v Čechách a vízie spolupracovať aj na československej úrovni.

5. Vy sama ste mama, máte dvoch synov, ktorí si vyžadujú starostlivosť. Navyše žijete momentálne v Prahe, relatívne ďaleko od vašich rodných Košíc, takže na pomoc rodiny sa asi tiež moc nemôžete spoliehať. Ako to teda robíte, že stíhate aj rodinný aj pracovný život? V niektorom z rozhovorov ste spomínali, že ste určitú dobu pracovali po nociach, ale to asi nie je dlhodobo udržateľné…

Veru, nie je. A priznám sa, že práce po nociach sa ešte opakujú, ale už nie dennodenne, skôr nárazovo. Je to obdobie, keď sú deti malé a je to čas, ktorý sa nám mamám už nevráti. Preto preferujem a vďačne vnímam možnosť venovať sa im počas dňa, riešiť pracovne to nevyhnutné, zatiaľ čo keď zaspia, vrátim sa k sústredenej práci, ktorá mi ide ľahšie večer. Aktuálne nastupuje už aj mladší syn do škôlky, tak bude času viac. Veľmi sa teším, že otvárame aj malý office v Prahe a presuniem si tak prácu z domu na nové miesto. Ako som už spomínala, veľkou oporou je mi aktuálne mamina, rodičia sú už na dôchodku a sú s nami v Prahe veľmi radi. Zároveň si pomáhame s kamarátkami, podnikateľkami, s ktorými si striedavo rozvážame či doslova zdieľame deti. Tak sa občas aj stane, že mi kamarátkin syn povie omylom „mami” alebo môj zasa kamarátke 🙂

6. Spomenuli sme, že žijete v Prahe, ale Akčné ženy sústreďujú svoje pôsobenie hlavne na Slovensko. Ako sa dá riadiť projekt, biznis na diaľku? Pomohlo Vám to rozšíriť vašu pôsobnosť aj v Česku?

To je výborná otázka. Vďaka tomu, že fungujeme na diaľku od samého začiatku, sme v komunikácii tímovo ozaj vycvičené. Naše redaktorky či social media manažérky máme po celom Slovensku a už aj v ČR. Zdieľame spoločné čety, systémy na prácu či tabuľky. Rozumieme jedna druhej aj na základe jedného písmenka či linku. Máme spoločné pravidelné porady a cally. Popritom každá z nás denne vyrieši aj množstvo bežných povinností. Česko-slovenský trh vnímam ako prepojený. Možno aj vďaka firmám, s ktorými sa stretávam, ktoré namiesto dvoch marketingových oddelení majú len jedno spoločné  – „československé”.

7. Cestujete často na Slovensko?

Osobne si veľmi vážim stretnutia a živé tváre, preto rada cestujem na Slovensko a vždy sa vrátim pozitívne nabitá. Biznis na diaľku už nie je budúcnosť, deje sa tu a teraz. V každom mobilnom zariadení. Praha mi rozšírila obzory a pracovné príležitosti. Deje sa tu veľa akcií, stretáva mnoho zaujímavých ľudí. Ak by som chcela stíhať všetko, čo chcem, musela by som sa rozkrájať:)

8. Pred nejakým časom sme vás mohli vidieť v diskusií na online konferencii Ženy v byznysu. Na konferencii zaznela zaujímavá myšlienka o oddeľovaní pracovného a súkromného života a o toľko diskutovanom work – life balance. Ako to máte vy, spájate to, alebo naopak striktne oddeľujete? 

Podnikanie zatiaľ neviem oddeľovať od súkromného života. Môj Viliam vždy vie, keď mi volajú alebo keď cestujem za „akčnými ženami”. Doma máme však jedno pravidlo, ktoré vymyslel môj muž, keďže máme obaja časovo aj mentálne intenzívnu prácu. Nerozprávame sa o nej. Môj muž to vie krásne odkrojiť, zavrie dvere pracovne a je už „len” tato. Zvláda to dokonale, takže ja úplne netuším, aká je momentálne jeho náplň práce a on vlastne netuší tiež tú moju. Ja sa však to „oddeľovanie” a totálne „prepnutie” stále len učím. Vypnúť si ten pomyselný gombík v hlave je ťažké.

9. Je náročné byť ženou, matkou, partnerkou a zároveň sa realizovať pracovne. Čo vám pomáha, keď veci nejdú tak, ako by ste si predstavovali? Čo vás motivuje zaťať zuby a ísť ďalej?

Pomáhajú mi práve moje deti, ktoré stačí objať, ovoňať, blázniť sa s nimi a užiť si ten najdrahší čas skutočne naplno. Nezaoberať sa banalitami, zbytočnosťami a tým, čo momentálne ovplyvniť neviem. Užívať si každý moment tu a teraz.

10. Kde čerpáte inšpiráciu?

Čerpám ju z našich rozhovorov s inými ženami. Čítam si, ako to majú nastavené iné mamy, na diaľku s nimi zdieľam starosti aj radosti a viem, že po každej kríze, či zlej skúsenosti si opäť viac užijem a budem si vážiť ten sled/flow úspechov či super pracovných momentov. Pozorujem samú seba, ako sa staviam ku krízovým momentom a teším sa z toho, ako ma posúvajú ďalej. Z udalosti, ktorú som riešila pred dvoma rokmi v panike sa dnes už len smejem a beriem ju ako super tréning. Občas sa pristihnem aj pri tom, že z problémov sa doslova teším. Nech to môže znieť akokoľvek čudne, posúvajú ma.

11. V rámci Akčných žien ste založili aj Klub akčných žien. Povedzte nám niečo o jeho vzniku a náplni. Ovplyvnila jeho založenie nejako pandemická situácia?

Určite áno. Prestali sme sa stretávať osobne a všetkým nám to veľmi chýba. Živý kontakt nenahradí žiaden Zoom. Je to však prijateľná forma, ako sa posúvať ďalej, transformovať svoje malé biznisy do online sveta, nahrádzať kamenné predajne či salóny e-shopom alebo kurzom. Pomôcť si s marketingom a naštartovaním. Vďaka klubu prebieha pravidelne networking medzi začínajúcimi, malými a strednými podnikateľkami, ktorý vyúsťuje do nových prepojení a spoluprác. Samotné členky sa stávajú aj vzájomne svojimi klientkami. Podporujú sa na sieťach a vzdelávajú sa. Mojim cieľom bolo poskytnúť im všetko, čo pomohlo a neustále pomáha aj mne. Už teraz máme plný kalendár vzdelávacích workshopov až do konca roka 2022. Sledujeme všetky trendy a zdieľame si ich. Každý mesiac sa zameriavame na inú dôležitú tému. K tomu pridávajú samotné podnikateľky aj ďalšie problematiky, s ktorými momentálne zápasia. Občas stačí jedno slovo, rada, jedna veta či link, ktorý im pomôže akčne sa zorientovať a nemusia tápať v google a hľadať ideálne obchodné podmienky, nástroj, aplikáciu či dodávateľa k práci.

12. Čo by ste na záver odkázali našim čitateľkám, ako sa môžu stať „akčnou ženou“ v doslovnom, ale aj prenesenom slova zmysle? Ako by ste ich povzbudili na ich ceste za sebarealizáciou?

Každá z nás je akčná v tom, čo ju baví a skutočne zaujíma. Umenie je objaviť „to pravé orechové”, v čom sa chcem realizovať aj pracovne, rozhodnúť sa a skutočne si ísť za tým. Nespochybňovať sa zbytočne, neobzerať sa veľmi do strán. Aby sme raz v živote neľutovali, prečo sme to niečo nevyskúšali… Nesnívať, ale konať. Berme si príklad z našej pani prezidentky 🙂

S tým môžeme samozrejme iba súhlasiť. Ďakujeme akčnej žene Martine, že si našla čas na náš rozhovor a všetkým akčným ženám želáme veľa úspechov a odhodlania.

Rozhovor: Alexandra Letko

Fotografie: Súkromný archív Martiny Novotnej

The post Rozhovor s Martinou Novotnou appeared first on Ženy podnikajte!.

1. Aké je to zakladať niečo, čo ešte na Slovensku nie je? Nemali ste na začiatku strach? Čakali vás nejaké prekážky?

Strachom by som to nenazvala. Určite to bola a stále je pre nás veľká výzva, no práve ten fakt, že ide o niečo nové, nám umožňuje vyšliapať si vlastnú cestu a urobiť si to podľa seba. Tým, že máme skôr startupový a reklamný profesijný background, tak sa na veci pozeráme z inej perspektívy. Má to samozrejme aj tienistú stránku. V knižnom biznise sme noví a spočiatku sme sa museli naozaj veľmi rýchlo priučiť remeslu vydávania kníh. Mali sme však od začiatku šťastie na ľudí, ktorí s nami mali strpenie a pomohli nám zorientovať sa v knižnom svete. Takým bol určite aj Milan Baláž z Polygrafického centra. No a čo sa týka samotného crowdfundingového predaja, know-how sme čerpali z vlastných skúseností a ak to bolo potrebné, po inšpiráciu sme chodili najmä do zahraničia. Digitálnym vzdelávaním samozrejme, keďže sme vznikali v dobe prvého lockdownu a cestovať sa veľmi nedalo.

2. Ja ako laik si to predstavujem tak, že stať sa spisovateľom si vyžaduje určité vzdelanie a tiež istú mieru talentu. Dnes ale knihy vydávajú rôzni ľudia, marketéri, životní coachovia a motivátori, športovci a herci vydávajú svoje životné príbehy, mamičky návody ako vychovávať deti a pod. Ako to teda v skutočnosti je? Môže si vydať knihu ktokoľvek, kto si na to nájde financie? A neznižuje to kvalitu ponuky kníh na trhu?

Myslím si, že je rozdiel vydať knihu a vydať knihu s tým, že si aj nájde svojich čitateľov, ktorí ju ocenia. Pretože skutočne, ak máte financie, knihu si viete vydať aj sami. Nebude síce obsahovo ani jazykovo zhodnotená a opravená, možno nebude ani kvalitne vytlačená a s najväčšou pravdepodobnosťou sa ani nedostane na pulty kníhkupectiev, ale vytlačiť si ju viete. Čo však potom s vytlačenou knihou?

Nemyslím si však, že autori, ktorí chcú vydať knihu musia mať aj literárne vzdelanie. Dôležité je podľa mňa mať talent vyrozprávať svoj príbeh tak, aby ľudí zaujal. Jednoducho to musia byť ľudia, ktorí majú čo povedať. A to sú podľa mňa aj tie mamičky, sú to aj koučovia, sú to aj športovci, známe alebo absolútne neznáme osobnosti. Vydavateľstvo je tu od toho, aby autorovi/ autorke pomohlo na ceste stať sa spisovateľom/spisovateľkou. Má sa postarať o to, aby bolo dielo kvalitné po jazykovej a štylistickej stránke a takisto má autorov odbremeniť od produkcie. Je to ako v každej firme. Nemusíte byť odborník na všetko, častokrát sa ani nemusíte uplatniť v odbore, ktorí ste vyštudovali (to je napríklad aj môj prípad), ale musíte poznať svoje slabé a silné stránky a obklopiť sa ľuďmi, s ktorými dokážete zabezpečiť profesionálny a kvalitný výsledok. Nech už sa venujete čomukoľvek.

3. Vaše vydavateľstvo publikuje knihy na základe vášho výberu, ktorý je, dá sa povedať, ešte odobrený budúcimi čitateľmi. Aké sú kritéria vášho výberu? Dokážete vycítiť bestseller už keď čítate rukopis?

Možno by bolo dobré začať tým, čo na Slovensku znamená vlastne knižný bestseller. Touto peknou nálepkou sa označuje knižný titul, z ktorého sa predalo minimálne 3 000 výtlačkov v priebehu jedného roka. Slovenský knižný trh je naozaj malý a predať 3 000 výtlačkov je skutočne úctyhodný výkon. Keď si u nás v EZOPO vydavateľstve čítame rukopisy, tak sa samozrejme pozeráme aj na kvalitu diela a tému, ktorej sa autor/autorka v diele venuje. Dôležité je však pre nás aj prihliadnuť na veľkosť knižného trhu, cieľovú skupinu, ktorú dané dielo oslovuje a zhodnotiť naše možnosti. Stáva sa nám aj to, že dielo je síce kvalitné, ale musíme ho odmietnuť, pretože vieme, že by sme nedokázali osloviť dostatočný počet ľudí. Knihy, ktoré sú určené širšiemu publiku majú samozrejme predispozície na to, aby sa stali bestsellerom. Sú to zväčša romány. Rovnako však vedia čitateľov obohatiť diela, ktoré sa venujú niche tématike a je takmer isté, že hranicu 3 000 výtlačkov v priebehu jedného roka nedosiahnu.

4. Poďme si ale vysvetliť základné pojmy. Ako funguje crowdfundingová platforma a aké výhody to prináša autorovi?

Som rada, že sa na to pýtate. Pojem crowdfunding rezonuje najmä v startup komunite a preto sa často dostávame do situácie, kedy potrebujeme zákazníkom vysvetliť spôsob nášho fungovania. Crowdfundingovou kampaňou označujeme u nás v EZOPO obdobie predpredaja knižného titulu. U nás v EZOPO trvá zväčša 45 dní. Počas tohto obdobia zisťujeme záujem o knižný titul a to tak, že sa snažíme budúcim čitateľom čo najviac odprezentovať dielo a jeho autora. Robíme to prostredníctvom videa, vizualizácií a textov, ktoré nájdete na www.ezopo.sk pri každom knižnom titule. Ak si dielo objedná dostatočný počet ľudí, resp. ak sa nám podarí vyzbierať dostatočnú sumu na pokrytie vstupných nákladov spojených s produkciou knižného diela, tak knihu vydáme. Ak sa nám to nepodarí, po skončení kampane vrátime peniaze všetkým podporovateľom.

Crowdfunding je vlastne spôsob ako môžeme všetci priložiť ruku k dielu, pričom osoh z toho nemajú len autori, ktorí si týmto spôsobom dokážu pokryť náklady na produkciu, ale aj samotní podporovatelia, ktorí získajú knižné dielo za zvýhodnenú predpredajovú cenu a k tomu exkluzívne odmeny. Crowdfunding je veľmi rozšírený najmä v severských štátoch alebo v Amerike, u nás si ešte stále hľadá svoje publikum. Verím však, že čoskoro naučíme ľudí, že je to jedna z možností, ktorá je transparentná a bezpečná.

5. Stalo sa vám, že niektorá kniha nebola v predpredaji úspešná, že o ňu jednoducho nebol záujem?

Áno, aj to sa nám už stalo. Aj preto autorom nesľubujeme, že knihu na 100% vydáme. Vždy urobíme všetko, čo je v našich silách, ale ak kniha neosloví dostatočne veľké publikum, tak je lepšie knihu nevydať. Autorovi pritom nevznikajú žiadne náklady, tie vznikajú len nám. Preto je aj v našom najlepšom záujme vybrať také knižné diela, pri ktorých veríme, že dokážeme cieľ naplniť.

6. Dokážete si ešte pri tomto povolaní sadnúť ku knihe a relaxovať? Nemyslieť na to ako je zalomená, akú má obálku, ilustrácie a vnímať iba príbeh?

Nie :D. Akurát nedávno sa na mne kolegyňa, Marcela Sáreniková, smiala pretože ma zjavne moja práca poznačila. Kuriér mi priniesol novú knihu a prvá vec, čo som spravila bolo, že som do detailov nafotila ako prišla kniha zabalená. Následne som zhodnotila väzbu, povrchovú úpravu obálky, typ papiera, odhadla som výrobnú cenu a náklad. Marcele som potom poslala správu na whatsapp so všetkými informáciami a až potom som si mohla sadnúť a prejsť k obsahu. Tak to mám v podstate s každou jednou knihou a je pravda, že sa na ne nedokážem pozerať bez toho, aby som si všímala detaily, ktoré nemajú s kvalitou obsahu nič spoločné. Na druhú stranu, vidieť ako k prevedeniu kníh pristupujú iné vydavateľstvá, je inšpirujúce, takže som v podstate za takýto pracovný defekt vďačná.

7. Zameriavate sa iba na slovenský trh alebo plánujete vydávať literatúru aj v iných jazykoch? Má zahraničný trh záujem o našich autorov?

Slovenský trh bol našou prirodzenou východiskovou cestou, ale určite nie jediným trhom, na ktorom chceme pôsobiť. Vydaním českého prekladu knihy Forbidden, ktorú napísal Tino Hrnčiar, sa nám otvorili dvere aj na český trh a asi mi dáte za pravdu, že by to bol hriech, keby sme tieto pootvorené dvere nevyužili. Snívame určite vo väčšom, ale vieme, že najskôr sa musíme zastabilizovať na domácom trhu. A o to, či má zahraničný trh záujem o slovenských autorov by som sa nebála. Aj my na Slovensku čítame preklady zahraničných diel a častokrát pritom ani spisovateľa alebo spisovateľku daného knižného diela nepoznáme. Ak je dielo dostatočne kvalitné, nájde si čitateľa aj v zahraničí.

8. V čom je súčasná slovenská literatúra špecifická oproti tej zahraničnej? Je nejaký žáner, v ktorom slovenskí spisovatelia vynikajú?

Rada by som odpovedala svojimi slovami, ale mám veľmi dobrú kamarátku Annu, „knihomoľku“ v tom najlepšom slova zmysle, ktorá raz zhodnotila súčasnú slovenskú literatúru tak, že sa mi vryli jej slová do pamäti. Použijem teda tie jej: „Slovenská literatúra je ako pubertiak na hranici dospelosti a detskosti. V tom spočíva aj jej unikátnosť. Dokáže očariť svojou spontánnou drsnosťou, spod ktorej občas vykúka naivita, ktorá už ale stojí vo dverách a je na odchode. Experimentuje bez strachu až do toho momentu, kým náhle nenarazí na svoje krehké sebavedomie.”

9. Ako je to v súčasnej dobe s poéziou? Stratila už úplne svoje publikum? Alebo má stále svojich obdivovateľov, len nie je tak komerčne tlačená do popredia?

Nemám pocit, že by poézia stratila svoje publikum, možno len trochu zmorfovala a presunula sa na iné médiá, aby si našla cestu aj k mladšej generácii. Napríklad na instagram alebo do barov, kde dostáva poézia často mestskú príchuť. Prispôsobila sa svojmu publiku miestom, ale aj formou, obsahom. Nechcem tým navodiť pocit, že sa púšťam do porovnávania poézie od klasikov s poéziou instagramovou, ale myslím si, že oboje majú svoje čaro a svojich čitateľov. Pre mňa osobne, je to veľmi kreatívny žáner, v poézii dokážete odvážne pracovať s formou a osloviť tak všetky vekové skupiny, od najmenších vo forme veršovaných rozprávok, cez teenagerov na instagrame alebo v rape, až po dospelých.

10. Váš projekt bol vybraný do mentoringového programu ESCALATOR 2021. Čo to pre vás znamená? Prezraďte nám viac o tomto programe.

Áno, veľmi sa z toho tešíme. ESCALATOR je jednou z iniciatív CIKE (Creative Industry Košice) a vznikla preto, aby pomohla organizáciám a podnikateľom v kreatívnom priemysle. Ide o polročný program, v ktorom pracujete s mentorom zo zahraničia, v našom prípade je to Birgitta Persson zo Švédska. Spoločne sa pozeráme na to, ako EZOPO funguje, čo sú naše silné a slabé stránky a vzdelávame sa v oblastiach, na ktorých musíme ešte popracovať. Veľmi oceňujem, že nás nevedú za ručičky, ale správne kladenými otázkami nám dávajú priestor zamyslieť sa a podporujú nás v tom, aby sme sami našli odpovede. Ono je to v podstate asi tak, že tú odpoveď máte často pred nosom, len tým, že ste zacyklený v každodennej rutine si na špičku toho vlastného nosa nevidíte. Mentori nám pomáhajú zastaviť sa a pozrieť sa na fungovanie našich projektov z odstupu. Ďalšou výhodou sú samozrejme kontakty a inšpirácia v podobe ďalších projektov nakoľko je nás v tomto ročníku deväť.

11. Keď sa koníček stane povolaním, často sa stiera hranica medzi prácou a voľným časom. Ako si udržiavate svoj work-life balance?

Mám záchrannú sieť v podobe kamarátov:). Veľmi mi pomáha, že mám okolo seba takú tú stálu skupinku ľudí, taký náš malý klan. Vždy, keď potrebujeme vypnúť, vybehneme na longboardy alebo sa ideme len tak prejsť, sadneme na kávu a brunch, poprípade vybehneme do prírody. Musím povedať, že mám naozaj šťastie na ľudí v mojom okolí. Samozrejme, nedeľné obedy u mojej maminy sú tiež taký ten balzam na dušu a z každodennej rutiny ma zaručene vytrhne moja parťáčka – mačka Matcha a hudba.

12. Čo by ste na záver poradila našim čitateľkám, možno budúcim spisovateľkám, kde by mali začať a čoho by sa nemali zľaknúť?

Ak niekto cíti, že je stvorený pre písanie, tak by nemal dlho váhať, pretože aj tak nebude nikdy dostatočne spokojný/spokojná so svojím dielom. Čím viac ľudí rukopis, alebo prvé pokusy o rukopis, uvidí, tým lepšie. Dôležité je samozrejme aj počúvať svoje okolie a nebrať kritiku osobne. Akákoľvek spätná väzba má človeka posunúť ďalej a nie ho zastaviť. Rovnako je to aj s podnikaním, pri ktorom platí, že už včera bolo neskoro. Takže držím všetkým palce a teším sa na ďalšie úspešné príbehy, ktoré sa objavia na tejto platforme.

Mie ďakujeme za príjemný rozhovor a želáme veľa úspešných autorov a krásnych kníh.

Rozhovor: Alexandra Letko

Fotografie: Marek Mucha

The post Rozhovor s Miou Ilavskou (vydavateľstvo EZOPO) appeared first on Ženy podnikajte!.

V exkluzívnom rozhovore nám prezradila aké je to pracovať s vlastným mužom, ako sa dá stíhať podnikanie popri deťoch aj ako prekonáva prekážky.

1. Podnikateľskému svetu a verejnosti je pod značkou Powerlogy viac známy tvoj manžel Dušan. Prečo sme doteraz tak málo počuli o tebe?

Ten správny čas prišiel až teraz. Moje miesto v Powerlogy prešlo rôznymi fázami a premenami. V začiatkoch som bola podporovateľ a najväčší fanúšik, a mala som aj svoju full time prácu. Keďže sme mali hypotéku a Dušan išiel do veľkého podnikateľského rizika, bolo to nevyhnutné. Viac som sa začala angažovať po narodení dcérky. Robila som čo bolo treba, no nedostávala som oficiálny plat. Moja angažovanosť bola braná dosť dlho ako samozrejmosť. Asi aj preto, že ja sama som tomu uverila, že to tak má byť. Ale nebolo to dlhodobo udržateľné. Keď išla dcérka do škôlky, tak som už bola v Powelogy regulárnou členkou tímu a mala som jasne špecifikované zodpovednosti, aj s platovým ohodnotením. No stále to bolo v štýle, ty si spolumajiteľka, ty investuješ do firmy tým, že máš nižší plat, alebo povedzme pracuješ omnoho viac ako je tvoj úväzok. Výrazne sa to začalo meniť po narodení syna. Predchádzalo tomu ale moje poznanie samej seba, ujasnenie si toho, čo chcem a čo nechcem. A výsledkom toho procesu je to, že ma oslovili v prvom rade vlastní kolegovia, ktorí so mnou urobili rozhovor, ktorý odštartoval záujem verejnosti aj o mňa.

2. V poslednej dobe sa začala intenzívnejšie rozoberať otázka rodovej rovnosti. Podnikanie je tiež jedna z oblastí, v ktorej cítiť prevahu mužov. Myslíš si, že pre ženu je ťažšie začať podnikať? Pocítila si ty nejakú nevýhodu ako žena vo svojich začiatkoch?

Neviem to úplne posúdiť, lebo som nezačínala podnikať sama. Celý nápad a všetky produkty tvorí môj manžel Dušan. Ja spolupodnikám s ním.

Moja úloha vo firme sa často mení. Aktuálne mám na starosti „stráženie“ Brandu v zmysle vizuality. Oblasti, ktorým sa tiež venujem je HR, koordinácia firemnej kultúry a tiež dohliadanie na našu základňu a kaviareň Powerlogy space&coffee. Z pohľadu zamestnávateľa môžem transparentne prehlásiť, že u nás nefunguje najímanie členov tímu podľa pohlavia. Dokonca za seba poviem, že ak sa dozviem, že človek ktorého pohovorujem je rodičom, beriem to skôr za výhodu. Sama viem, o koľko viac dokážem byť efektívna práve „vďaka“ deťom. A teda nerobím rozdiel či je to žena, alebo muž. V Powerlogy sme zástancami individuálneho prístupu bez rozdielu na pohlavie. V rámci procesu najímania dostávajú kandidáti zadanie a tiež sme si vyvinuli interný spôsob hodnotenia ľudí na pohovore, ktorý je úzko naviazaný na naše interné hodnoty a atribúty Brandu. Veľa vecí outsourcujeme, čiže neustále hľadáme aj kontraktorov, čiže podnikateľov. A teda ak môžem, oslovím čitateľky a čitateľov tohto portálu, nech ma kontaktujú a prídu sa kľudne presvedčiť o tom, že v tíme Powerlogy, nemá rodová nerovnosť miesto :).

3. Vaša firma ponúka produkty, ktoré môžeme nazvať „zdravšie“ ako tie konvenčné. Obsahujú menej cukru na sociálnych sieťach prezentujete recepty vyváženého stravovania. Aký je tvoj vzťah k zdravej výžive?

Prirodzene doma žijeme a stravujeme sa zdravo. Neznamená to ale, že si nedáme aj jedlá, ktoré sú spoločnosťou považované za nezdravé. Ja vo výžive vnímam dôležitosť individuálneho prístupu. Sledujem svoje telo, a to čo mi nerobí dobre, tak nejem. Vnímam tiež dôležitosť kvality ingrediencií a veľmi dôležitá je pre mňa chuť. Pre moju pohodu. Ak mi niečo nechutí, nezjem to len preto, že je to zdravé. Asi aj preto naše Powerlogy produkty tak dobre chutia, lebo počas vývoja prechádzajú aj mojimi chuťovými pohárikmi :).

4. Nedávno ste na trh uviedli kurkumovú čokoládu, to je celkom unikátny koncept. Kto pre vás vymýšľa recepty, určuje zloženie a navrhuje nové produkty? Je to kolektívna práca alebo na to máte špecialistu?

Máme najlepšieho špecialistu akého môžeme mať, je ním samozrejme môj manžel Dušan. On je ten, v ktorého hlave vznikne nápad – neriadi sa tým, čo je „trendy“, ale skôr tým, čo mu na Slovenskom trhu chýba a čo sám potom doma konzumuje. A tiež on je ten, ktorý potom hľadá výrobcu, ktorý mu taký produkt (ideálne na Slovensku) vyrobí. Dušan tiež navrhuje receptúru, ktorú potom s výrobcom dolaďuje. V tíme to už len ochutnávame potom, a minimálne upravujeme.

5. Lucka, máte dve malé deti (5 a 1,5 roka) plus pracujete obaja v tom istom biznise. Ako sa to dá zvládnuť? Možno aj trochu prakticky nám prezraď ako fungujete, na porady chodí vždy iba jeden, máte nejaký časový harmonogram, alebo nejaké iné triky ako to zvládnuť?

Haha. Trik číslo 1 – PLÁNOVANIE – čo najpresnejšie sa snažíme dopredu plánovať všetky aktivity, aj pracovné aj rodinné. Aj tak sa stále veľa vecí zmení – ale zdieľaný kalendár je pre nás nevyhnutnosť.

Ak potrebujeme byť obaja prítomní v práci – čo nie je tak často – tak máme opatrovateľku a dcérka chodí do škôlky. V rámci šetrenia času nám pomáha aj upratovacia firma s pravidelným upratovaním  – aj keď ja upratujem veľmi rada. Rodičov máme ďaleko, ale ak sa dalo, pomáhali nám aj oni.

Celé nám to najviac sťažila prvá vlna korony, kedy sme ostali bez pomoci, no firma potrebovala fungovať ďalej. To obdobie bolo ozaj náročné. Vtedy sme sa potrebovali viac pri deťoch striedať. Celkovo sa pri deťoch veľa striedame, hlavne aby sme mali aj čas každý sám pre seba.

6. V nadväznosti na predchádzajúcu otázku, čo pre teba znamená tak často omieľaný work-life balance? My ženy si často myslíme, že life je práve ten čas strávený s rodinou a deťmi, ale reálne to väčšinou býva „druhá šichta“. Darí sa ti nájsť si čas aj sama na seba?

Darí sa mi nájsť si čas na seba, lebo som zistila, že tento čas je pre môj work-life-balance dôležitý. Vnímam, že existujú aj ľudia, ktorí vedia relaxovať aj keď sú s deťmi. Ja si čas osamote veľmi užívam. Žijem momentálne najvybalansovanejší život, aký som doteraz žila – to určite. Mám dve úžasné deti, manžela s ktorým spolupodnikáme a môžem sa tak aj ja realizovať a pracovať na niečom zmysluplnom, viem si nájsť aj čas pre seba a dokonca sem tam si nájdeme s Dušanom čas aj jeden pre druhého – bez detí. Toto obdobie je zároveň fyzicky jedným z najťažších aké som kedy žila. Veľmi mi pomohlo pochopiť, že balans nemusí znamenať, že je všetko jednoduché. Prijímam čo mi život prináša v snahe nehodnotiť, či je to dobré alebo zlé :).

7. Aké je to pracovať s vlastným mužom? Ak sa niekedy nezhodnete ako biznis partneri dokážeš to oddeliť a doma to už neriešiť? V jednom rozhovore si spomínala prepínanie medzi rolami matky, manželky, podnikateľky. Ako sa ti to darí?

Je to veľmi náročné. Dnes už viem oddeliť manželove emócie a slová, ktoré mi hovorí z pozície „kolegu“ a nebrať si ich osobne ako jeho manželka. Dušan je veľmi emotívny človek a nie vždy je to ľahké. S definovaním rolí a prepínaním medzi nimi nám veľmi pomohla naša couchka, ku ktorej sme v nejakom období pravidelne chodili na taký biznisovo-osobný couching a mne osobne to veľmi pomohlo. Myslím, že bez takejto podpory by sme dodnes vo veľa veciach tápali. Odporúčam všetkým manželom, ktorí spolu podnikajú :).

8. Mala si niekedy svoju osobnú krízu? Moment kedy si si hovorila, že by bolo lepšie sa vzdať, zanechať svoje ciele a vízie? Ako sa ti podarilo ju prekonať?

Chuť zanechať svoje ciele a vízie som myslím nemala nikdy. Krízy, ktoré som mala súviseli skôr s extrémnym fyzickým vyčerpaním po narodení mojich deti (hlavne prvej dcéry), ktoré od narodenia potrebovali spať oveľa menej, ako by som ja potrebovala :). Stále sa obaja budia viackrát za noc. Takéto krízy sa mi podarilo prekonať jedine oddychom a spánkom. A potom si opakujem, že „ je to len obdobie“ a snažím sa hľadať v tom zmysel.

9. Ak by si mala vybrať iba jednu vec, čo by si naučila svoje deti, ktorú teba v detstve nikto nenaučil. Čo by to bolo?

Že všetky emócie sú v poriadku. Rovnako ako radosť a nadšenie, tak aj smútok a hnev.

10. Čo by si na záver poradila našim čitateľkám, ktoré sa obávajú ako zvládnu podnikanie alebo kariéru popri deťoch a rodine?

Dávať rady, to nie je úplne moja parketa.

Pre mňa bolo veľmi dôležité zistiť, čo naozaj chcem ja. Nie čo chce moja rodina a okolie, alebo čo hovoria spoločenské dogmy, ktorými sa často podvedome riadime. A podľa mňa má zmysel hľadať silu v sebe, kultivovať ju a nebáť sa ju aj žiť. V každej z nás je sila.

 Lucke ďakujeme za príjemný rozhovor a želáme veľa ďalších úspechov a krásnych chvíľ s rodinou.

Ďalšie zaujímavosti nielen o stravovaní nájdete na blogu a v podcaste POWERLOGY.

Rozhovor: Alexandra Letko

Fotografie: Petra Majtánová – fotka produktová – kurkuma; Kristína Botlová – ostatné fotky

The post Rozhovor s Luciou Plichtovou (Powerlogy) appeared first on Ženy podnikajte!.

Pani Mária by však rada urobila viac ako len dobrovoľnícke aktivity, nakoľko sa k nej dostala informácia o možnosti žiadať rôzne príspevky a granty na obnovu pamiatok, ktoré sú poskytované občianskym združeniam. Uvedené zistenie pani Máriu prinútilo premýšľať o tom, čo vlastne občianske združenie je, ako ho založiť a ako prostredníctvom jeho činnosti zveľaďovať svoje okolie, ktoré je bohaté na zanedbané pamiatky vyžadujúce obnovu.

Ako funguje občianske združenie

Ústava Slovenskej republiky garantuje všetkým občanom, a teda aj pani Márii a jej známym právo združovať sa. Jadro právnej úpravy občianskych združení sa nachádza v zákone o združovaní občanov, ktorý obsahuje aj úpravu vzniku občianskych združení.

Občianske združenie je právnickou osobou, ktorá združuje fyzické alebo právnické osoby. V prípade pani Márie bude občianske združenie, ktoré plánuje založiť, združovať fyzické osoby, a to najmä priaznivcov obnovy pamiatok.

Cieľom občianskeho združenia je vykonávanie neziskových aktivít, ktoré by mali slúžiť verejnoprospešnému účelu. Túto požiadavku myšlienka pani Márie spĺňa, nakoľko má záujem vykonávať obnovu pamiatok, ktoré môžu neskôr slúžiť ako oddychové miesto pre verejnosť alebo ako tip na výlet v okolí.

POZOR! Nie je možné založiť občianske združenie, ktorých cieľom je popierať alebo obmedzovať osobné, politické alebo iné práva občanov z dôvodu pohlavia, rasy, pôvodu, náboženstva, podporovať násilie alebo nenávisť a ani občianske združenie, ktoré na dosiahnutie svojich cieľov používa prostriedky alebo spôsoby, ktoré sú v rozpore so zákonmi. Rovnako nie je možné založiť občianske združenie s ozbrojenými zložkami.

Založenie občianskeho združenia – cena

Na založenie občianskeho združenia s názvom Ochrancovia Pamiatok o.z. bude pani Mária potrebovať určiť prípravný výbor, zložený z minimálne troch osôb, z ktorých aspoň jedna osoba musí byť plnoletá a spôsobilá na právne úkony. Pani Mária sa s ostatnými členmi prípravného výboru dohodla, že práve ona bude splnomocnencom, ktorý je oprávnený konať v mene občianskeho združenia v čase do zápisu štatutárnych orgánov občianskeho združenia do registra mimovládnych neziskových organizácii, ktorý vedie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Ďalšou úlohou bude vypracovať stanovy občianskeho združenia. Stanovy sú základným dokumentom občianskeho združenia, ktoré upravujú najmä cieľ činnosti občianskeho združenia, orgány občianskeho združenia či zásady hospodárenia. Zároveň bude potrebné určiť, kto bude štatutárnym orgánom, teda predsedom občianskeho združenia.

Následne možno podať návrh na registráciu občianskeho združenia spolu so stanovami a poplatkom Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. Možno tak urobiť poštou (v tomto prípade je potrebné zakúpiť kolok v hodnote 66,- EUR) alebo elektronicky (je potrebné zakúpiť kolok v hodnote 33,- EUR).

V prípade úplného a správneho podania návrhu na registráciu občianskeho združenia bude pani Márii zo strany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky doručené potvrdenie o registrácii občianskeho združenia Ochrancovia Pamiatok o.z. a osvedčenie o pridelení IČO.

Výhody a nevýhody občianskeho združenia

Pri úvahách o založení občianskeho združenia sa stretneme skôr s výhodami, ako s nevýhodami.

Medzi výhody občianskych združení patrí najmä jednoduchosť jeho založenia o čom sa sama presvedčila aj pani Mária. Nevyžaduje sa predkladanie množstva dokumentov ani zložitý registračný proces.

Ďalšou výhodou je možnosť získania 2 % z daní, ktoré môžu občania alebo právnické osoby poukazovať v prospech občianskeho združenia. Na získanie tohto príspevku z daní sa však občianske združenie musí zaregistrovať do zoznamu prijímateľov u notára a môže tak urobiť najskôr jeden rok po svojom založení. Okrem príspevku z daní možno za výhodu občianskeho združenia považovať aj možnosť získavať členské príspevky od členov občianskeho združenia.

Dôležitou skutočnosťou je taktiež, že občianske združenie môže byť žiadateľom rôznych príspevkov, dotácii a grantov poskytovaných rôznymi inštitúciami (pre pani Máriu môžu byť zaujímavé najmä príspevky poskytované na obnovu a rekonštrukcie pamiatok).

Pani Máriu však prekvapila aj skutočnosť, že občianske združenie môže za splnenia určitých podmienok vykonávať podnikateľskú činnosť.

Podnikateľská činnosť občianskeho združenia

Za splnenia zákonom stanovených určitých podmienok je prípustné, aby aj občianske združenie, ktorého hlavným cieľom sú neziskové aktivity, vykonávalo aj podnikateľskú činnosť. Pani Mária by rada zväčšila objem finančných prostriedkov, ktoré bude jej občianske združenie potrebovať na svoju činnosť aj prostredníctvom podnikateľskej činnosti. Má obavy, že príspevky od členov, rôzne dary a dotácie, či príspevky z daní nemusia stačiť na obnovu pamiatok v jej okolí. Z toho dôvodu sa pani Mária rozhodla vyrábať tričká s potlačou názvu a loga ich občianskeho združenia a predávať ich na rôznych podujatiach organizovaných občianskym združením za účelom dosiahnutia zisku. Vstup na podujatie organizované občianskym združením môže tiež podliehať vstupnému poplatku.

Uvedená podnikateľská činnosť bude vykonávaná na podporu neziskového cieľa občianskeho združenia,   ktorým je ochrana a obnova pamiatok. V tomto prípade predaj tričiek nebude hlavnou činnosťou občianskeho združenia a preto pani Mária môže zrealizovať svoj podnikateľský nápad.

V tomto prípade bude však občianske združenie musieť získať aj príslušné oprávnenia na podnikanie (živnosť) a registrovať sa na príslušnom daňovom úrade do jedného mesiaca odo dňa získania živnostenského oprávnenia.

POZOR! Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky môže rozhodnúť o rozpustení občianskeho združenia v prípade, ak by jeho podnikateľské aktivity začali prevládať nad jeho primárnou neziskovou činnosťou.

Založenie občianskeho združenia nie je náročným procesom, avšak aj napriek tomu odporúčame obrátiť sa na odbornú právnu pomoc. Odborník Vám pomôže vypracovať stanovy ako aj návrh na registráciu občianskeho združenia tak, aby zo strany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky nedošlo k odmietnutiu návrhu.

Text: Alena Michalovičová

The post Dobrý zámer alebo čo je OZ – Občianske združenie appeared first on Ženy podnikajte!.

1. V celkom mladom veku ste sa s priateľom Davidom odsťahovali z mesta prakticky na lazy a začali sa naplno venovať včelárstvu. Bol to dlhodobý plán, alebo spontánne rozhodnutie takto radikálne zmeniť svoj život a všetko tomu prispôsobiť?

Bol to náš dlhodobý sen, aj plán a myslím, že aj vďaka nemu sme sa vlastne spoznali a dali dokopy. Nezávisle od seba sme dlho mali obaja túžbu raz žiť viac v súlade s prírodou, niekde na lazoch. Keby sme mali iné predstavy a ciele v živote, asi by nám to spolu tak dlho nevydržalo.

2. David pochádza z rodiny s včelárskou tradíciou. Aký si ty mala vzťah ku včelám pred tým ako ste sa zoznámili a začali spoločne pracovať na tejto myšlienke? Predsa len dnes už to nie je povolanie/koníček, ktorému by sa venovalo veľa ľudí.

Ja som o včelách nevedela takmer vôbec nič. U nás v rodine sa nikdy nevčelárilo, no vždy som mala silný vzťah k prírode. Preto, keď som začala navštevovať Davidovu rodinu, fascinovane som počúvala príbehy zo života včiel. Hoci zo začiatku to bolo možno viac zo slušnosti. Môj, už nebohý, svokor bol totiž vášnivý včelár a včelami žil, to bola jeho veľká láska. Myslím, že vo mne našiel vhodnú poslucháčku, pretože jeho rodina už bola presýtená touto témou a mňa to začalo úprimne zaujímať. Je to naozaj fascinujúce.

3. Čo vás presvedčilo, aby ste sa začali venovať včelárstvu. Ako vznikla myšlienka Včelieho kRaja, navyše v Liešnici pri Kokave nad Rimavicou, v kraji s tak vysokou nezamestnanosťou?

Projekt Včelí kRaj vznikol ako zhoda viacerých náhod, ktoré sa vyskytli v správny čas. Svokor mal pomerne veľkú včelnicu a med ponúkal do výkupu. No keď mu ponúkli za kilogram medu výkupnú cenu, pri ktorej sa mu nevrátili ani náklady, ponúkli sme mu, že med začneme ponúkať priamemu spotrebiteľovi. Tak sme začali med predávať pod značkou Medveď najprv našim kamarátom a známym a potom sme začali navštevovať rôzne podujatia a remeselné jarmoky. Tam sa nás ľudia začali pýtať rôzne otázky zo života včiel, ako med vzniká, prečo je taký drahý, ako zistia ktorý med je falšovaný. Zistili sme, že ľudí táto téma zaujíma a majú často veľmi mylné informácie. To bol moment, kedy sme si uvedomili, že o vzniku medu sa hovorí málo, že o včelách sa aj na školách učí málo a často aj zle. Tak sme prišli s nápadom založiť vzdelávaciu včelnicu a založili sme projekt Včelí kRaj, to bolo v roku 2013, ešte v Nitre, kde sme vtedy žili. Liešnicu sme objavili tiež náhodou, cez realitnú kanceláriu  a hoci nás inzerát na prvý pohľad neoslovil, napokon nás tiež viacero náhod priviedlo práve sem. Je to nádherný kraj s obrovským potenciálom!

4. Na vašich kurzoch pomáhate ľuďom, okrem iného, aj prekonávať strach zo včiel. Ako to robíte?

Myslím, že väčšina ľudí má prirodzený rešpekt z bodnutia včelou. Najmä deti, ktoré k nám chodia na zážitkové vzdelávanie sa zo začiatku veľmi boja. Maminky niekedy vravia, že deti v noci ani nespali, lebo sa tak báli ako to bude celé prebiehať. Keď ich však oblečieme do celotelových kombinéz, otvoríme úľ a vytiahneme rámik plný včiel, zistia, že tie včely sú pokojné, robia si svoju prácu, nás si ani nevšímajú a naozaj sa ich nemusia báť. Samozrejme, keď má niekto panický strach, nesilíme to. Našim cieľom je budovať nové priateľstvá medzi včelami a ľuďmi a vytvárať nezabudnuteľný  zážitok, ale v pozitívnom zmysle slova 😊.

5. Táto práca je predsa len ešte stále dominantou mužov, mala si niekedy pocit, že nebudíš ako žena-včelárka celkom dôveru, že musíš ako žena viac pracovať, dokazovať svoje kvality? Boli pre teba začiatky ťažšie?

Stále sa s tým stretávam a myslím si, že v našej spoločnosti máme stále zažité predstavy o tom, ktoré  povolania a úlohy sú vhodné pre ženy, a ktoré má robiť iba muž. Dokonca na jednej škole, kde som si rozširovala vzdelanie o včelách lektor hneď na úvod povedal, že je to mužská práca, hoci žien na kurze bolo asi 60 %. No na šťastie sa to postupne mení, aj k nám chodí žien čoraz viac. No je pravda, že včelárenie je aj fyzicky náročná práca, ale nie je to prekážka, prečo by ženy nemali včeláriť.

6. Ako spájate prácu s rodinou? Zapájate už aj svoju dcérku do práce so včelami, býva s vami na kurzoch alebo to riešite opatrovaním?

Fotografia: Katta Tubio

Pre mňa bola veľká výzva skĺbiť prácu s dieťaťom. Terezka bude mať v lete 4 roky a bola na nás a najmä na mňa veľmi naviazaná, ani sama som si nevedela predstaviť dať ju postrážiť niekomu mimo rodiny. Keďže sme sa presťahovali pomerne ďaleko od našich rodín, tak nám dieťa nevedeli často postrážiť. Takže sa stala prirodzenou súčasťou projektu, ktorý síce niekedy nechce spolupracovať, no už teraz sa o včelách rada učí, chodí na včelnicu a zatiaľ ju to naozaj zaujíma. Sama hovorí, že by chcela učiť deti o včelách, chystá si „prezentácie“ a sama si pýta knihy s témou včiel. Kiežby jej to vydržalo čo najdlhšie! No s Davidom sme sa zhodli, že to určite nebudeme siliť.

7. Minulý rok ste dokonca spolu s chránenou dielňou Voštinári vyrobili reprezentačné sviečky, ktoré priniesla naša pani prezidentka svätému otcovi Františkovi ako dar. Je to podľa teba tak, že dobré veci si vždy nájdu cestu na výslnie, alebo tomu treba aj trochu pomôcť?

Myslím si, že všetko dobré si nájde svoju cestu, aj svojich zákazníkov, ale chce to čas. Niekedy oveľa viac času ako by som si želala. Dnes je už taký výber produktov aj služieb, že určite treba veľa pracovať aj na propagácií, stále hľadať nové spôsoby ako zaujať, nepoľaviť na kvalite a filozofii, ako sa odlíšiť od konkurencie a vo všetkom tom vytrvať.

8. Pandémia zasiahla do života mnohých ľudí a podnikateľov. Ako sa dotkla vašej práce? Nemohli ste organizovať kurzy, venovať sa vzdelávacej činnosti, ale včely sú živý organizmus, tie nejaká pandémia asi nezaujíma, nemôžete ich odložiť niekde do skladu a vybrať, keď bude lepšie. Ako ste to celé prežívali?

Zo začiatku nám padlo aj celkom vhod, že sme mohli dokončiť veci, ktoré sme inak nestíhali. No nemysleli sme si, asi nikto si nemyslel, že tá nútená pauza bude taká dlhá. Minulý rok sme školské exkurzie ani nemali a obávam sa, že ani počas tejto sezóny to nebude iné. Toto ma veľmi mrzí, pretože táto práca ma baví asi úplne najviac. Dátumy kurzov pre dospelých pre budúci rok zvykneme zverejniť už v novembri a tak boli mnohé už dávno vybookované a potom zrušené. Vracali sme účastníkom peniaze a snažili sa kurzy nahradiť počas leta, keď sa na chvíľu opatrenia uvoľnili, alebo sme ich presúvali na tento rok. Presunuli sme sa viac do online priestoru a vďaka zatvoreným hraniciam sme zaznamenali zvýšený záujem o zážitkové programy pre rodiny a jednotlivcov, pre ktoré sme vymysleli nový, „bezkontaktný“ formát programu. Pandémia nás núti byť viac kreatívni a flexibilní. Netrúfam si povedať, čo prinesie táto včelárska sezóna. Teší ma však, že naše včely pandémia obišla, hoci aj včely vedia mať rôzne nebezpečné choroby.

9. Okrem pandémie, ktorá je celosvetovým problémom si sa počas tých rokov práce so včelami určite stretla aj s inými problémami. Včely neustále ohrozujú rôzne nástrahy, škodcovia, postreky, znečistenie prostredia, choroby, plus keď prirátam administratívne úkony, hygiena, získavanie grantov a pod. Nemala si niekedy ťažkú chvíľku, kedy si si hovorila, že by bolo ľahšie to „zabaliť“? Čo ťa motivovalo a motivuje vydržať a ísť ďalej?

Často mávam také chvíle, ja som totiž idealistický pesimista 😊. Myslím, že s Davidom sa nám striedajú nálady, kedy jeden z nás už nevládze a chce to zabaliť. Vtedy ten druhý zvýši tempo a potiahne za oboch. Je veľmi motivujúce vidieť pozitívnu spätnú väzbu, keď návštevníci odchádzajú spokojní, plní zážitkov, nových vedomostí a s novým pohľadom na včely. Deti to vedia dať veľmi krásne najavo, preto mám najradšej prácu s deťmi, toto vie dobiť „baterky“. Samozrejme potešia aj rôzne ocenenia, ktoré sme za tie roky získali, alebo uznanie od ľudí, ktorých niekedy stretávame náhodne a poznajú náš projekt.

10. Globálnym problémom je znečistenie životného prostredia. Všetci o tom vieme, ale len málo ľudí si naozaj uvedomuje dopad na naše životy. Svojej dcére často čítam krásnu detskú knižku Včelár Jožko, ktorá na začiatku ukazuje aký je svet bez včiel. Tak aký by bol náš svet bez včiel? A čo môžeme urobiť, aby sa tak nestalo?

Nemyslím si, že by teraz každý mal začať chovať včely. Niektoré časti krajiny sú už „prevčelnené“ a krajina tak neposkytuje dostatok zdrojov potravy pre prirodzené opeľovače. Tiež nezodpovedným chovom včiel sa rozmáhajú choroby, ktoré postihujú aj iný užitočný hmyz. Bolo by však určite veľmi prínosné, keby každý, kto má tú možnosť, si záhradu, ale hoci aj balkón upravil tak, aby užitočnému hmyzu poskytla potravu, či priestor pre hniezdenie.

11. Čo by si poradila ženám, ktoré sa rozhodujú začať pracovať na projekte, alebo v odvetví, ktoré nie je práve typické pre ženy alebo sa jednoducho iba boja ísť za svojim snom?

Vytrvať a nenechať sa odradiť! Minule som tak sama pre seba rozmýšľala, čo by som robila ináč, keby som bola čerstvá matka, no s dnešnými skúsenosťami a myslím, že by sa to dalo aplikovať aj na podnikanie.

Tieto rady som dala samej sebe:

– neporovnávať sa (toto matky robia často, ale každá máme iný príbeh, možnosti a možno aj cieľ), hoci v podnikaní je určite dobré si spraviť prieskum trhu a sledovať konkurenciu

– nedávať si nereálne ciele (snívať vo veľkom však nie je zakázané)

– požiadať o pomoc (myslím si, že sieťovanie a dobrá spolupráca nikdy nemôže byť zlá)

Viac info o včielkach, projekte a kurzoch nájdete na stránke: Včelí kRaj

Soňa nepochybne robí tento svet lepším a za to jej všetci ďakujeme, aj za tento rozhovor :).

Rozhovor: Alexandra Letko

Fotografie: Katta Tubio; Súkromný archív Včelí kRaj

The post Rozhovor so Soňou Keresztesovou (Včelí kRaj) appeared first on Ženy podnikajte!.

1. Vašou hlavnou pracovnou náplňou je marketing a video produkcia. Donedávna ste dokonca vyučovali a viedli marketingové oddelenie na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave. V poslednej dobe Vás ale preslávila tvorba veľmi zaujímavého a špecifického šperku. Povedzte nám o tom viac…

Z dlhej chvíle som začala vyrábať brošne. Brošne mám rada. Som z dediny a paneláky vo veľkomeste ma vždy fascinovali (aj negatívne aj pozitívne) a predstavila som si, čo by ma potešilo keby som mala rodičov v paneláku a ja som zostala niekde na opačnom konci sveta kvôli protipandemickým uzatváraniam a zrušeným letom.

2. Téma šperku Pôdorys má byť iba nostalgická, alebo je to nejaký skrytý odkaz na minulosť? Aká myšlienka sa skrýva za týmto originálnym šperkom?

Nostalgia bolo to, čo ma nakoplo najsilnejšie. Aj po roku, čo sme v boji s neviditeľným nepriateľom sa neviem vyrovnať s tým, ako veľmi mi chýba rodina a kamaráti za dvomi hraničnými prechodmi.

To, čo ma pri vzniku Pôdorysu inšpirovalo bol v prvom rade pojem domova, potom hranice a v poslednom rade aj uniformita bývania. Predstavila som si, že tak ako ja, zostalo mnoho Slovákov počas uzatvorenia hraníc a prísnych opatrení, zrušených letov ďaleko od svojich domovov a aké pekné by bolo mať svoj dom pri sebe, pri srdci.

Hranice, lebo sme sa ocitli uzatvorení v líniách vlastných bytov a o prekročení štátnych hraníc sme mohli (a stále môžeme) iba snívať. Nikto nám v podstate nezakazuje cestovať ale tie podmienky, ktoré musíme spĺňať v jednej alebo v druhej krajine často nie sú v súlade s pracovnými povinnosťami.

Uniformita vychádza z uvažovania nad tým, koľko rozdielnych príbehov sa skrýva v rovnakých bytoch. Veľmi sa teším z toho, keď sa rozprávam s niekým, kto býva/l v pôdoryse na mojich brošniach a živo mi rozprávajú, kde majú aký obraz, kde trávia ako čas. Vynárajú sa im spomienky iba vďaka šperku. A to je nádherné. Sú to iba línie a predsa tak veľa pre nás znamenajú.

3. Čím Vás zaujala práve socialistická architektúra? Bude sa pôdorys venovať aj iným architektúram?

Masová výstavba počas socializmu na Slovensku bola veľkou témou, o ktorej som často počúvala zo spomienok mojich známych. Brošne Pôdorys vnímajú architektúru slovenského socializmu ako kultúrne dedičstvo.

Pôdorys bude naďalej skúmať socializmus. Na tomto mieste by som rada povedala, že tento projekt nemá žiadne politické zafarbenie :). Stretla som sa už  s rôznymi politickými dedukciami, ktoré sú fakt absurdné. Tento projekt hovorí iba o kultúrnom dedičstve a architektúre jednej dlhej doby v slovenskej histórii.

4. Akú rolu hrala v tomto projekte aktuálna pandémia? Pokiaľ sa nemýlim, tento nápad vznikol počas prvej vlny. Je tam priamy súvis?

Pôdorys je pandemické dieťa. Samotný nápad vznikol počas prvého uzatvorenia. Mala som viac času, nemohla som chodiť na kultúrne podujatia, nebehala som každý voľný víkend za rodičmi.

V ten deň či večer som zostala sama doma dlhší čas ako obvykle a myšlienky začali akosi nekontrolovateľne prúdiť. Začalo mi to celé nejako dávať zmysel, ale zase mnohé „blbosti“ mi aj predtým dávali zmysel a nič z toho. Keď priateľ prišiel domov, s nadšením, ale s istou emotívnou rezervou som mu začala rozprávať, čo mi napadlo a on, že: „To je super! Poďme do toho.“ A už som z toho nemohla cúvnuť…

Počas tohto osudového brainstormingu samej so sebou som zistila, že tieto steny, v ktorých som sa zrazu ocitla zavretá sú celý môj svet, celá mapa, po ktorej sa môžem hýbať. Hranice štátov sú už vyšší level, ktorý v tejto novej hre môžem zdolať až po prekročení vstupných dverí bytu.

Lockdown aj mňa donútil rozmýšľať inak. Či už v práci alebo súkromne. Svet, priority a pravidlá hry sa zmenili zo dňa na deň.

5. Myslíte si, že je všeobecne náročnejšie pre ženu začať podnikať? Vy často cestujete, je v tejto oblasti nejaký rozdiel medzi Slovenskom a zahraničím?

Ženy v našom priestore ešte stále majú kultúrne dané iné úlohy v spoločnosti, takže je ťažké sa v prvom rade vyrovnať s tým, že prioritou ženy nie je budovanie rodiny, ale realizácia podnikateľského, umeleckého alebo vedeckého potenciálu. Stále existujú páni, ktorí ženu neberú ako rovnocenného partnera v biznise alebo na pracovisku a rodiny, ktoré svoje dcéry, manželky a matky v ich ambíciách nepodporujú.

Mám to šťastie, že som vždy bola obklopená inšpiratívnymi dámami, ktoré podnikajú alebo sú úspešné vo svojom poslaní či na pracovisku. V prvom rade mám toto šťastie hneď doma . Moja mamka dokonca získala ocenenie Žena podnikateľka pre oblasť Vojvodiny pred niekoľkými rokmi.

Podnikateľské prostredie môžem najbližšie porovnať so Srbskom, ktoré je podnikaniu otvorené omnoho viac a dlhšie, čo vychádza aj z historických súvislostí. Tam je podnikanie bežné a dostupné pre všetkých. Okrem digitálnych online pracovníkov. S týmto sa legislatíva stále nevie vyrovnať.

6. Pracovne sa venujete predovšetkým video produkcii, video prezentáciám, webinárom, online konferenciám, streamom. Táto oblasť zaznamenáva v súčasnej dobe dosť veľký boom. Zvládate to skĺbiť, zostáva Vám čas na Váš nový projekt?

Klamala by som, keby som povedala, že sa Pôdorysu venujem dostatočne. Zaslúži si omnoho viac času.

Streamom sa venujeme už niekoľko rokov, čiže nás zvýšený dopyt neprekvapil. Video ako forma komunikácie vie veľmi dobre suplovať osobný kontakt.

Momentálne som však podnikateľskej činnosti dala „stop“ keďže som sa rozhodla svoje nasadenie venovať vyšším spoločenským cieľom.

7. Kam sa bude projekt Pôdorys ďalej vyvíjať? Plánujete celú kolekciu bytov alebo sa môžete tešiť aj na niektoré „pamätihodnosti“?

Rada by som s projektom navštívila milované Košice. Bola by som spokojná keby som z každého väčšieho mesta mala aspoň jeden typický byt. Pamiatky socializmu sú konštantná kolekcia a snáď sa mi podarí mať šperk z najdôležitejších slovenských dominánt.

8. Vy pochádzate zo Srbska, na Slovensku žijete, pracujete, podnikáte. Stretli ste sa niekedy ako cudzinka s prekážkami v podnikaní na Slovensku? Aké boli Vaše začiatky?

Ako cudzinci máme náročnejšiu byrokraciu. Občas som bola fakt na pokraji, keď mi neustále niečo chýbalo, vracali mi žiadosti alebo som zle naformulovala žiadosti, či zle pochopila niektoré formulácie.

So statusom Slovák žijúci v zahraničí som mala však jednoduchšiu cestu v mnohých veciach hneď od začiatku. Musím povedať, že na mnohých úradoch som sa stretla s ústretovými ľuďmi a výborným servisom.

Vtipné je však to, že niektoré bankové aplikácie mám po anglicky kvôli tomu, že som cudzinec. Banková aplikácia nepočíta s tým, že cudzinec môže vedieť aj po slovensky asi. Cudzinci môžu cítiť obmedzenia v niektorých možnostiach úverov, lízingoch a podobných finančných produktoch.

Často sa stretávam aj s tým, že mnoho ľudí nerozoznáva „štátna príslušnosť“ a „národnosť“.

9. Sú naše zákony a nariadenia rovnako nastavené pre cudzincov ako pre občanov SR? Potrebovali ste nejaké špeciálne povolenia, prípadne ste využili služby právnika alebo nejakého poradcu?

Platím rovnaké dane a rovnaké odvody, takže tento základ je rovnaký :). Mám inú kartičku, ktorou sa preukazujem a vždy musím mať pri sebe pas. Na Slovensku nemôžem voliť. Pri zakladaní SZČO som musela mať pri sebe človeka so slovenským občianstvom, nemohla som si na seba napísať auto priamo dovezené zo zahraničia, na prechodný pobyt musím mať notársky overené povolenie majiteľa bytu a podobné záležitosti. Pracovať som však vždy mohla na základe Osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí.

Stávali sa rôzne situácie, ktoré nám dnes prídu ako vtipné historky, ale vtedy to teda boli dosť vážne udalosti. Zákony, ktorými sa upravuje pobyt cudzincov sa jednu dobu často menili a v jednom momente nám dokonca plošne zrušili povolenia, poslali nás na drahé testovanie na cudzokrajné choroby a museli sme vycestovať z EÚ. Aspoň aj na pol hodiny – len aby sme mali pečiatku v pase. Pritom sme boli niektorí ako napr. ja aj štyri roky na Slovensku… Vďaka týmto veciam aspoň viem, že nemám ani AIDS a ani maláriu.

Mám komplikácie iba v niektorých procesoch. Napr. pri elektronických podpisoch, ale všetko sa dá vyriešiť prípadne tie možnosti jednoducho nevyužívam. 

Stávalo sa, že som niekedy bola vystavená tak špecifickým procesom, že som si to nevedela ani „vygoogliť“ a už vôbec dohľadať nejaký postup. Jedine, čo sa dalo je využiť možnosť „pomoc priateľa“. Ak by si niekto chcel vytvoriť niché službu v rámci tejto problematiky, verím, že by si našiel zákazníkov.

Kapitolu „cudzinec na Slovensku“ pomaly uzatváram. Konečne som si počas pandémie našla čas aj na to, aby som začala riešiť projekt môjho SK občianstva. Mám nárok požiadať oň už od roku 2008/2009. Akosi som ale vždy mala „dôležitejšie“ povinnosti.

10. Mohli by ste povzbudiť ženy, možno aj cudzinky žijúce na Slovensku, že podnikať sa dá, že sa netreba báť a ísť za svojimi snami? Snáď nám to aj pandemická situácia čoskoro umožní…

Verím, že náš život po pandémii bude rešpektovať prírodu a prírodné zákony a dúfam, že aj podnikanie bude toto zrkadliť. Vírus nás všetkých preskúšal nielen z osobného zdravia, poznatkov z biológie, ktoré sme nadobudli na základnej škole, ale aj zo zdravého rozumu, empatie, trpezlivosti a logického zmýšľania. S takto nakopnutými myšlienkovými procesmi sa treba chopiť dobrej kondície mozgových buniek a splniť si pracovný sen :).  Počas toho, ako tento rozhovor vznikal, aj mne sa jeden sen splnil. Paradoxne, jeho napĺňanie znamená zavesiť podnikanie na klinec, aspoň na dobu trvania tohto zamestnaneckého pomeru. Pôdorys si však aj naďalej bude žiť svojim životom, len menej so mnou.

Ďakujeme za rozhovor a želáme veľa úspechov s novými pracovnými snami.

Šperky Pôdorys si môžete pozrieť tu: Pôdorys

Rozhovor: Alexandra Letko

Fotografie: Súkromný archív – Jana Žjak

The post Rozhovor s Janou Žjak appeared first on Ženy podnikajte!.

V nadväznosti na to, došlo vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva, ktorá nadobudla účinnosť 16. novembra 2020 (ďalej len ako „Vyhláška“) k povoleniu prevádzky divadelných, hudobných, filmových a iných umeleckých predstavení za podmienok stanovených v tejto Vyhláške.

Opatrenia v súvislosti s koronavírusom sa značne dotkli veľkej skupiny osôb pracujúcich v oblasti kultúrno – kreatívneho priemyslu. Dňa 22. októbra 2020 Národná rada Slovenskej republiky schválila návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú viaceré zákony, ktorými by táto skupina koronakrízou znevýhodnených občanov mala od štátu dostať finančnú pomoc. V rovnaký deň došlo zároveň k schváleniu zákona o poskytovaní dotácii v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Dňa 23. novembra 2020 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky spustilo novú dotačnú schému, na základe ktorej môžu osoby pracujúce v kultúrno – kreatívnom priemysle žiadať o finančnú pomoc. Akú pomoc teda štát umelcom a osobám pracujúcim v kultúrno – kreatívnom priemysle v súčasnosti poskytuje?

Aktuálne obmedzenia prijaté na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR

Vyhláška zo 16. novembra 2020 nariadila uzatvoriť všetky prevádzky divadelných, hudobných, filmových alebo iných umeleckých predstavení, okrem prípadu, že tieto prevádzky budú prevádzkované v súlade a za podmienok uvedených vo Vyhláške. Inými slovami, Úrad verejného zdravotníctva povolil prevádzkovať tieto umelecké predstavenia za splnenia podmienok stanovených vo Vyhláške.

Prevádzkovať divadelné, hudobné, filmové alebo iné umelecké predstavenia je možné dodržujúc:

1. na predstaveniach smie byť iba výlučne sediace obecenstvo;
2. prevádzkovatelia musia obmedziť predaj vstupeniek, a to tak, že sedenie musí byť zabezpečené iba v každom druhom rade alebo medzi obsadenými miestami musí zostať jedno miesto neobsadené a sekvencia obsadenia miest musí v radoch alternovať;
3. pred vstupom bude výkonným umelcom a účinkujúcim pri nakrúcaní audiovizuálneho diela alebo výrobe programu meraná teplota ;
4. výkonným umelcom a účinkujúcim, ktorým bola pri nakrúcaní audiovizuálneho diela alebo výrobe programu nameraná teploty nad 37,2 °C musí byť zakázaný vstup;
5. zákaz konzumácie pokrmov a nápojov v priestoroch prevádzky;
6. v hygienických zariadeniach nachádzajúcich sa v prevádzke musí byť tekuté mydlo a papierové utierky;
7. dezinfekcia hygienických zariadení sa musí vykonávať každú hodinu; a
8. pred každým predstavením sa musí vykonať dezinfekcia dotykových plôch.

Bez splnenia vyššie uvedených podmienok sa žiadne divadelné, hudobné, filmové alebo iné umelecké predstavenia nesmú konať.

Uvedené opatrenia umelcom a iným osobám pracujúcim v kultúrno – kreatívnom priemysle značne sťažili a obmedzili ich prácu. Zabezpečiť všetky vyššie uvedené podmienky stanovené Vyhláškou nie je jednoduché a mnohí prevádzkovatelia sa možno aj napriek výnimke zo zákazu prevádzkovania umeleckých predstavení rozhodnú ich neuskutočňovať.

Aj keď by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že ide iba o známe tváre, ktoré poznáme z televíznych obrazoviek, pravda je úplne iná. Osobami pracujúcimi v kultúrno – kreatívnom priemysle sú mnohí, ktorých bežne nevidíme – dramaturgovia, osvetľovači, scenáristi, zvukári, šepkári, hudobníci, kostyméri, kulisári, produkční a ďalší. V oblasti tohto priemyslu pritom pracujú desaťtisíce ľudí, ktorí z jedného dňa na druhý prišli o svoj príjem, pričom im nebol zo strany štátu poskytnutý takmer žiadny príspevok pokrývajúci ich výpadok príjmu na životné potreby.

Príspevky poskytované v súčasnosti, tzv. „Prvá pomoc“

Štát prostredníctvom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny ako reakciu na koronakrízu už v predchádzajúcich mesiacoch zaviedol poskytovanie finančných príspevkov osobám, ktorých koronakríza ekonomicky zasiahla. O tieto príspevky sa môžu uchádzať aj umelci a ostatné osoby pracujúce v rámci kultúrno – kreatívneho priemyslu za predpokladu, že spadajú pod jednu z definícií uvedených nižšie.

V závislosti od oprávneného žiadateľa je možné rozlišovať viac poskytovaných príspevkov (sú označované ako opatrenia č. 1 až č. 5), pričom pre osoby pracujúce v kultúrno – kreatívnom priemysle budú relevantné najmä dva z nich – príspevok poskytovaný podľa opatrenia č. 2 a príspevok poskytovaný podľa opatrenia č. 4.

Oprávneným žiadateľom o poskytnutie príspevku podľa opatrenia č. 2 je SZČO, ktorá počas mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu prerušila výkon či prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky alebo jej poklesli tržby o najmenej 20%. Ďalšou podmienkou, ktorú táto SZČO musí spĺňať je, že bola v období do 31. marca 2020 nemocensky a dôchodkovo poistená a toto poistenie trvá aj po uvedenom dátume, alebo ide o osobu, ktorá čerpá odvodové prázdniny.

Odvodové prázdniny možno charakterizovať ako obdobie na začiatku podnikania, v ktorom SZČO neplatí odvody Sociálnej poisťovni, nakoľko zatiaľ nenastal dátum, od ktorého prvý krát dochádza k posudzovaniu vzniku poistenia a povinnosti platiť či neplatiť odvody. Zjednodušene, pre potreby posudzovania oprávnenosti poskytovania príspevku podľa opatrenia č. 2 možno zhrnúť, že SZČO, ktoré môžu čerpať odvodové prázdniny sú tie, ktoré začali podnikať v časovom období od 01. januára 2019 do 01. februára 2020.

Výška poskytnutého príspevku závisí a posudzuje sa od percentuálneho poklesu tržieb, pričom výška príspevku sa pohybuje od 180,- do maximálne 540,- EUR mesačne.

Oprávneným žiadateľom o poskytnutie príspevku na základe opatrenia č. 4 je SZČO, ktorá prerušila alebo obmedzila výkon či prevádzkovanie činnosti a ktorej zároveň nevznikla povinnosť nemocenského a dôchodkového poistenia alebo nečerpá odvodové prázdniny. O príspevok poskytovaný podľa opatrenia č. 4 môžu žiadať aj tzv. jednoosobové spoločnosti s ručením obmedzeným, t.j. fyzické osoby, ktoré sú jediným spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným a jej konateľom v jednej osobe (tieto osoby nemôžu byť zamestnancom tejto s.r.o.). Ďalšou podmienkou je, aby osoby žiadajúce o tento príspevok nemali žiadny iný príjem z podnikateľskej, nepodnikateľskej ani závislej činnosti.

Týmto osobám je poskytovaný príspevok ako náhrada straty príjmu zo zárobkovej činnosti vo výške 210,- EUR mesačne.

Vyššie uvedené príspevky a najmä ich výška však mnohokrát nepostačuje ani na pokrytie základných ľudských potrieb. Nie len to bolo dôvodom potreby zavedenia ďalších príspevkov na podporu osôb zasiahnutých pandémiou koronavírusu a opatreniami s tým súvisiacimi.

Príspevky poskytované Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky

Doteraz nebolo možné poskytnúť príspevok z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny všetkým osobám, ktoré boli koronakrízou negatívne zasiahnuté, nakoľko tieto nespadali pod cieľové skupiny jednotlivých príspevkov. Mediálny tlak a potreba pomôcť týmto ľudom prinútil zákonodarcov vypracovať a schváliť zákon o poskytovaní dotácii v pôsobnosti Ministerstva kultúry (ďalej len ako „Zákon“) ako aj novelu viacerých zákonov v pôsobnosti Ministerstva kultúry (ďalej len ako „Novela“).

Novela príslušným fondom v oblasti kultúry (napr. Audiovizuálny fond, Fond na podporu umenia alebo Fond na podporu kultúry národnostných menšín) poskytuje možnosť a oprávnenie poskytovať príspevky osobám, ktoré doposiaľ o príspevky žiadať nemohli, nakoľko neboli oprávnenými žiadateľmi. Konkrétne ide o umelcov a osoby pracujúce v kultúrno – kreatívnom priemysle.

Novela zavádza, že pôjde o poskytovanie príspevkov formou štipendia a zároveň rozširuje okruh oblastí, na ktoré možno príspevok žiadať ako aj okruh oprávnených žiadateľov.

Zákon, na druhej strane, upravuje podmienky poskytnutia dotácii, určuje subjekty, ktoré budú oprávnenými žiadateľmi ako aj reflektuje skúsenosti pri poskytovaní dotácii v súvislosti s koronakrízou. Tento Zákonnadobudol účinnosť 01. novembra 2020.

Zákon upravuje účel, podmienky a spôsob poskytovania dotácii. Jedným z účelov, na ktoré môže byť zo strany Ministerstva kultúry poskytnutá dotácia je odstraňovanie následkov mimoriadnych udalostí alebo znižovanie negatívnych vplyvov krízovej situácie na oblasť kultúry. Inými slovami, ide o účel poskytovania dotácii na podporu kultúry, umenia a kreatívneho priemyslu pri vyhlásených mimoriadnych opatreniach. Okruh oprávnených osôb následne určí ministerstvo vo výzve na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie.

Výzvu na predkladania žiadostí o poskytnutie dotácie na projekt: Znižovanie ekonomických dopadov v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 už Ministerstvo kultúry zverejnilo na svojej webovej stránke: výzva.

Oprávneným žiadateľom je fyzická osoba alebo fyzická osoba – živnostník pôsobiaca v sektore kultúry a kreatívneho priemyslu, ktorej výška čistého príjmu zo závislej činnosti a/alebo dávok vyplácaných z dôchodkového poistenia v kalendárnom mesiaci, za ktorý si uplatňuje nárok na dotáciu, nepresiahla 540,- EUR.

Na získanie dotácie musí oprávnený žiadateľ zároveň spĺňať množstvo podmienok, ktoré preukazuje čestným vyhlásením vo formulári žiadosti o poskytnutie dotácie. Oprávnený žiadateľ musí preukázať, že:

1. je mikropodnikom, malým alebo stredným podnikom (SZČO sa považujú za mikropodnik);
2. je zapísaný v evidencii iných profesionálov v kultúre alebo ku dňu podania žiadosti o dotáciu podal žiadosť o zápis do evidencie iných profesionálov v kultúre;
3. nebol príjemcom finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“;
4. nebol poberateľom dávky v nezamestnanosti za kalendárny mesiac, na ktorý si uplatňuje dotáciu;
5. dosiahol príjem zo závislej činnosti a/alebo z poberania dávok vyplácaných z dôchodkového poistenia a takýto dosiahnutý čistý príjem v kalendárnom mesiaci, za ktorý si oprávnený žiadateľ uplatňuje nárok na dotáciu, nepresiahol sumu vyššiu ako 540 eur;
6. nebol žiadateľom o finančnú podporu v rámci Mimoriadnej výzvy č.2 vyhlásenej dňa 18.09.2020 Fondom na podporu umenia;
7. nebol žiadateľom o finančnú podporu v rámci Mimoriadnej výzvy č.1 vyhlásenej dňa 15.10.2020 Fondom na podporu kultúry národnostných menšín;
8. vykonáva činnosti aj v ekonomických činnostiach určených štatistickou klasifikáciou ekonomických činností SK NACE Rev. 2 spadajúce pod sektor kultúry a kreatívneho priemyslu;
9. dotáciu sa zaväzuje použiť na vykonávanie činnosti v ekonomických činnostiach určených štatistickou klasifikáciou ekonomických činností SK NACE Rev. 2 a v prípade vykonávania aj iných ekonomických činností ako v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu, má zabezpečené oddelené sledovanie výdavkov.

Je veľmi dôležité upozorniť na skutočnosť, že osoba, ktorá bola prijímateľom dotácii Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny s názvom „Prvá pomoc“ nemôže žiadať o dotácie poskytované Ministerstvom kultúry.

Evidenciu profesionálnych umelcov a iných profesionálov v kultúre, do ktorej sa žiadateľ musí pred žiadosťou o poskytnutie dotácie od Ministerstva kultúry zapísať, spustil Fond na podporu umenia 20.11.2020. Zoznam povolaní, ktoré sa zaraďujú do kategórie profesionálny umelec alebo iný profesionál v kultúre zverejnilo Ministerstvo kultúry na svojich webových stránkach: zoznam.

Na to, aby oprávnenému žiadateľovi mohla byť poskytnutá dotácia je potrebné, aby sa zaregistroval v informačnom systéme Ministerstva kultúry. Následne je potrebné zaslať žiadosť o poskytnutie dotácie Ministerstvu kultúry najneskôr do 2. decembra 2020 vrátane, a to poštou, do podateľne Ministerstva kultúry alebo elektronicky cez stránku www.slovensko.sk. Dotácia sa oprávnenému žiadateľovi poskytne po uzatvorení zmluvy o poskytnutí dotácie .

Vzhľadom na súčasnú epidemiologickú situáciu však bohužiaľ nie je možné určiť, kedy dôjde k uvoľňovaniu zavedených opatrení ako aj k umožneniu konania hromadných podujatí kultúrneho charakteru a tak k opätovnej činnosti kultúrno – kreatívneho priemyslu v plnom rozsahu.

Je však nevyhnutné upozorniť na to, že ľudia pracujúci v kultúrno – kreatívnom priemysle boli zasiahnutí už počas tohtoročnej jari, a to prvou vlnou pandémie koronavírusu. Výpadok príjmov trval niekoľko mesiacov. Následne počas leta prišlo mierne uvoľnenie opatrení prijatých v súvislosti s aktuálnou epidemiologickou situáciou, ktorá na určitý čas umožnila konanie kultúrnych podujatí. V súčasnosti platí výnimka zo zákazu usporadúvania kultúrnych podujatí, avšak ani táto výnimka pre ľudí pracujúcich v kultúrno – kreatívnom priemysle nezaručuje stabilný príjem. Tieto osoby už takmer trištvrte roka žijú v neistote týkajúcej sa pracovných príležitostí a príjmov. Zároveň nie je nikto, kto by s určitosťou vedel povedať kedy sa situácia vráti do normálnych koľají.

Text: Alena Michalovičová

The post Kultúra počas korony – ako štát pomáha? appeared first on Ženy podnikajte!.

Asi sa spoločne zhodneme na tom, že situácia v ktorej sme sa všetci ocitli je výnimočná a zastihla nás nepripravených. Mnohé profesie, či už podnikatelia, zamestnávatelia alebo zamestnaní ľudia sa zmietajú v existenčných situáciách. Niektorí dočasne, niektorí natrvalo musia zanechať svoje povolanie a venovať sa niečomu inému. Jedným z najviac zasiahnutých sektorov je aj kultúra. Čo sa stane ak kultúra celkom „padne na kolená“, aký bude svet po pandémií a aký by mohol byť národ bez kultúry? O súčasnej situácií a o možných následkoch pandémie na našu spoločnosť sme debatovali s tromi ľuďmi, ktorí pracujú v kultúre na rôznych postoch. Rozhovory nám poskytli, Grétka Pavlovová – organizátorka festivalu Atmosféra, Katarína Kubošiová alias Katarzia – speváčka a skladateľka a vôbec prvý muž v našich rozhovoroch, Jakub Zaťko – hudobník, bývalý člen a neskôr zvukový majster projektu Dominika Titková & Friends.

Prečítajte si najprv prvú časť rozhovoru: Kultúra počas a po období pandémie. Aký bude svet potom?

4. Predstavme si úplne katastrofický scenár. Aké by boli následky toho keby kultúra úplne „padla na kolená“. Polovica ľudí pracujúcich v kultúrno – zábavnom priemysle sa vzdá nádejí na lepšie zajtrajšky a zamestná sa inom odvetví. Kultúrne zariadenia, divadlá skrachujú, nebudú sa organizovať podujatia, koncerty, umelci budú frustrovaní a nebudú sa chcieť vrátiť do umeleckej branže. Čo sa, podľa Vás, stane s národom bez kultúry?

Grétka: Národ bez kultúry nie je národom. Myslím, že k takejto hraničnej situácií sa vďaka súčasnej pandémií nedostaneme. Aspoň tomu pevne verím. To, čo je potrebné nevyhnutne urobiť, je štátna podpora aj pre tých, ktorí cez sito finančných kompenzácií prepadli. Hľadať spôsoby, ako týmto ľuďom čím skôr pomôcť. Ako zachrániť nezávislé hudobné kluby po celom Slovensku, organizátorov, promotérov, zamestnancov kultúry a mnohých umelcov. Kultúra sa produkovať musí. Nemôžeme dovoliť ľuďom, aby si od kultúry odvykli a našli si inú cestu trávenia voľného času, zábavy a míňania peňazí.

Katarína: Ja si katastrofický scenár nepredstavujem. Katastrofický scenár by bol, ak by sme tu mali vojnu, terorizmus, ak by sa stav klimatickej krízy natoľko zhoršil, že by sme sa varili a nemali čo jesť ani ako dýchať. A ako dobre vieme, to tiež nie je nereálne.

Ľudia vždy prídu na to, ako sa dostať z najhoršieho. To je princíp života. Možno to znie chladne, ale je to len racionálne, lebo princíp života funguje na tom, že sa každý snaží prežiť. Umelci sa vždy vrátia do kultúry, pretože oni sami sú kultúra. My nerobíme kultúru pre to, že by sme chceli zarobiť na barák. Robíme ju preto, lebo je to naše vnútorné pnutie, máme dar a talent, sme na svete, aby sme spoločnosť kultivovali a menili.

Jakub: Kultúrne hodnoty vytvára umenie a nie zábavný priemysel. Samozrejme je veľká tragédia už teraz koľko ľudí prišlo o prácu v tejto oblasti. Poznám ľudí, ktorí patria k svetovej špičke vo svojich odboroch a teraz pracujú v sklade s VZV. Ale umenie prežilo už ťažšie obdobia ako je toto. Ak by som parafrázoval známy Spielbergov film “kultúra si vždy nájde cestu“. Myslím si, že keď sa znovu začnú konať kultúrne akcie, otvoria sa divadlá a pod., tak práca opäť bude ponúknutá ľuďom, ktorí to vedia robiť dobre a tí ľudia sa s radosťou k tomu vrátia bez ohľadu na to, ako dlho bude táto kríza trvať.

5. Na skutočné umenie a „kultúrnu“ kultúru treba nielen talent, ale aj úsilie, tvrdú prácu, čas na rozvoj. Je veľmi pravdepodobné, že kultúra utrpí nielen finančne v dôsledku obmedzení počas pandémie, mnohí umelci a organizátori nebudú môcť pokračovať vo svojej tvorivej činnosti a v snahe zabezpečiť seba a svoje rodiny presunú svoje úsilie do iných odvetví. Myslíte si, že nová pokoronová doba dá väčší priestor tzv. „rýchlokvasenej“ zábave v podobe programov, hudby, predstavení a pod., aby sa aspoň niečím vyplnilo to vákuum, ktoré vznikne?

Grétka: To si nemyslím. Po španielskej chrípke prišla veľká renesancia v umení. Ja si myslím, že práve nové, a častokrát neľahké situácie, ktoré život prináša, ľudí motivujú tvoriť. Ja som presvedčená, že po tomto roku to nebude inak. Rovnako aj verím, že chuť ľudí navštevovať kultúrne podujatia nevyhasne. Práve naopak.

Katarína: Naopak, ja si myslím, že vďaka tomu, že sa tento rok veľa hovorilo o kultúre a toto odvetvie v podstate spustilo informačnú kampaň o tom, ako funguje, pomohlo ľuďom pochopiť, že kultúra nie sú larvy, ktoré sa plazia po krčme a korzujú po kávičkách. Verím, že naša mentalita dozrieva a ľudia si to vážia.

Je náročné hovoriť o tom, čo je skutočné umenie a „kultúrna“ kultúra. Ja nie som elitár, nenadraďujem svoje umenie nad iné, som zástanca teórie, nech si každý tvorí, čo chce.

V telke budú vždy dobre fungovať programy s lacnou zábavou, ale to je súčasť priemyslu, rovnako ako súčasťou žurnalistiky je bulvár. Ja netvrdím, že tomu fandím, ale nekomentujem to. Máme početných divákov, ktorí vyhľadávajú hĺbku, intelekt, každý máme rôzne typy humoru. Nemám obavy.

Jakub: To akým smerom sa uberala a bude uberať aj komerčná časť kultúry vždy závisí od diváka. Myslím si, že každému biznismenovi je jasné, že ak nemá zákazníka, tak to čo robí nemá pre neho finančný zmysel.

Jakub, ty sa venuješ momentálne aj výuke hudby. Prečo je pre nás hudba dôležitá, ako môže pomôcť národu práve v ťažkých časoch?

Jakub: Výučbou hudby nevychovávame len muzikantov, ale aj kritických poslucháčov čo je pre mňa, ako pre muzikanta asi najdôležitejšie. Aby poslucháč vedel rozlišovať medzi dobrou a zlou hudbou. Hudba je istou formou socializácie a samozrejme aj zábavy a myslím si, že práve v ťažkých časoch toto spoločnosť potrebuje.

6. Čo Vám dáva silu pokračovať v tejto neľahkej dobe? Premýšľali ste aj nad zmenou svojho zamerania? Respektíve, myslíte si, že sa budete môcť venovať svojej práci v rovnakom rozsahu a forme ako tomu bolo pred pandémiou?

Grétka: Nové nápady a fakt, že pandémia tu nebude večne. Dnes o nej vieme oveľa viac ako sme vedeli v marci, a zároveň vieme, že budúci rok bude dostupná vakcína. My stále nevieme s určitosťou povedať, čo bude najbližšie leto. To je aj dôvod, prečo sa organizácií najbližšieho ročníka ešte úplne nevenujeme. Pokiaľ budeme vedieť viac, čo verím, že bude začiatkom budúceho roka, festival organizovať budeme. To je jasné. Máme skvelých interprétov a vymyslený program, ktorý sme pre ľudí pripravovali tento ročník. Pre mňa bol však tento rok dobrým aj na reflexiu a zamyslenie sa, čo s našimi aktivitami ďalej. Náročné a ťažké situácie v živote vidím ako príležitosť na vytváranie nových vecí. Preto sa aktuálne zameriavam na nový projekt, a to kultúrneho centra v blízkosti festivalovej lúky. Dopriať ľudom pocit Atmosféry aj počas roka je pekná predstava. Tá ma teraz hreje a posledné týždne moju hlavu zamestnáva .

Katarína: Rozmýšľala som, že sa vrátim k filmu ako asistentka réžie, ale tam na mňa tiež nikto s otvorenou náručou nečaká a musela by som sa niekoľko mesiacov intenzívne venovať tomu, aby som sa to znova naučila. Potom by som ale nemala čas na skladanie a písanie. Je to zložité rozhodnutie, ale ja sa nebojím, pretože som sa vždy bola schopná o seba postarať, zdravo si verím vo svojich schopnostiach niečo vždy vymyslieť. Ja len želám všetkým, aby sa im podarilo dostať z oveľa horších situácií, v akej som ja, pretože ja nemám ani hypotéku, ani deti, ani nič nevlastním, nemám dlhy. Ľutujem ľudí, ktorí sú chorí, nemá sa o nich kto starať, podnikateľov, ktorí išli do desaťtisícových dlhov. Držím ľuďom palce, aby našli riešenie a nevzdávali sa.

Jakub: Ani na chvíľu mi nenapadlo, že by som mal robiť niečo iné. Ľudia, s ktorými pracujem sú neskutoční kamaráti a ak by k tomu prišlo, kľudne pôjdeme spolu kopať kanále, alebo betónovať stĺpiky a som si istý, že pri tom zažijeme kopec srandy.

Snažíme sa vydržať čo najdlhšie toto ťažké obdobie, aby sme sa mohli vrátiť k svojej práci. Technika je zavretá v sklade a čaká na svoju príležitosť.

7. Na záver snáď nejaké pozitívne posolstvo, odporúčanie, prípadne návod na to ako sa dívať na svetlé zajtrajšky?

Grétka: Mne vždy, keď je zle a ťažko pomáha si hovoriť, že všetko čo sa deje, je len dočasné. Je to ako s počasím, každá zlá nálada, je len mrak, ktorý zmizne. Príde pravdepodobne nový, ale je veľká šanca, že ho vystrieda jasné nebo s hrejivým slnkom. A tak vnímam aj pandémiu. Od dna, na ktoré mnohí padli, je potrebné sa odraziť a premýšľať a hľadať spôsoby ako toto obdobie prežiť. Lebo áno, je to len obdobie, ktoré prejde.

Katarína: Ja nemám právo ani potrebu ľuďom radiť. Nedovolila by som si to. Naše životy sú veľmi rozmanité a hovoriť niekomu bez poznania jeho situácie, čo má robiť a ako sa mentálne nastaviť, by bolo necitlivé a povýšenecké.

Viem len povedať, ako to robím ja. Snažím sa neupadať do absolútneho pesimizmu. Nepomáha mi byť celý deň sama v izbe, chodím sa prejsť. Myslím na to, že toto je dočasná situácia, z ktorej si môžem zobrať veľa poučení. Napríklad to, že nie je všetko také samozrejmé, ako som si myslela. Našla som radosť vo veciach, ktoré som si predtým ani nevšimla a neuvedomovala. Mňa osobne tento rok zmenil rapídne, učila som sa pracovať so strachom a obavami, snažila som sa myslieť viac na iných, než na seba. Som teraz šťastná, asi som ani nikdy nebola šťastnejšia. Ďakujem Vám za rozhovor

Jakub: Heslo ktoré ma sprevádza v ťažkých chvíľach a rozhodnutiach „My sa tak ľahko nevzdáme.“ Lebo pokiaľ nehodíte flintu do žita nie je koniec.

Jakub, v prvej vlne korony si sa podieľal na „pesničke na diaľku“ spolu s Dominikou Titkovou, aby ste podporili myšlienku súdržnosti počas pandémie. Nepripravujete niečo nové?

Jakub: Áno, Dominike som pri „Pesničke na diaľku“ trošku pomáhal s mixovaním nahrávok, ktoré prichádzali od muzikantov. Nápad aj pesnička je Dominikina. Viem, že Dominika stále pracuje na nových veciach, ale neviem či môžem niečo prezradiť…:)

Tento rozhovor vychádza v minisérii o kultúre na Slovensku počas pandémie a jeho cieľom je ukázať pravý stav aktuálnej situácie. Vychádzame z faktov a názorov ľudí, ktorých sa to priamo dotklo. S veľkou úctou ďakujeme našim trom hosťom Grétke, Kataríne a Jakubovi a želáme nielen im, ale celkovo slovenskej kultúre a umeniu svetlú budúcnosť a úspešný štart do nového roka 2021.

Rozhovor: Alexandra Letko

The post Kultúra počas a po období pandémie. Aký bude svet potom? – 2. časť appeared first on Ženy podnikajte!.

Asi sa spoločne zhodneme na tom, že situácia v ktorej sme sa všetci ocitli je výnimočná a zastihla nás nepripravených. Mnohé profesie, či už podnikatelia, zamestnávatelia alebo zamestnaní ľudia sa zmietajú v existenčných situáciách. Niektorí dočasne, niektorí natrvalo musia zanechať svoje povolanie a venovať sa niečomu inému. Jedným z najviac zasiahnutých sektorov je aj kultúra. Čo sa stane ak kultúra celkom „padne na kolená“, aký bude svet po pandémií a aký by mohol byť národ bez kultúry? O súčasnej situácií a o možných následkoch pandémie na našu spoločnosť sme debatovali s tromi ľuďmi, ktorí pracujú v kultúre na rôznych postoch. Rozhovory nám poskytli, Grétka Pavlovová – organizátorka festivalu Atmosféra, Katarína Kubošiová alias Katarzia – speváčka a skladateľka a vôbec prvý muž v našich rozhovoroch, Jakub Zaťko – hudobník, bývalý člen a neskôr zvukový majster projektu Dominika Titková & Friends.

1. Ozývajú sa názory, že štát by mal pomáhať a financovať rezorty ako zdravotníctvo, školstvo a kultúra je akoby čerešničkou na torte, ktorá by mala byť niekde na konci čakať na to, čo zostane. Aký je Váš názor?

Grétka: Žiaľ, všetci vidíme, že je to tak. Kultúra sa na našej hospodárskej mape už roky hlási o slovo. Slováci kultúru nepovažujú za najvyššiu potrebu pre svoju existenciu. Pričom práve pandémia ukázala, aká kľúčová je kultúra v našich životoch. Rozptýli, poteší, hodnotovo ukotví, duchovne porastie, pomáha prežiť.

Problém je, že pod kultúrou si často predstavujeme masovo propagovanú, komerčnú kultúru, známe tváre umelcov z televízií, ktoré sa niektorým môže zdať, že peniaze nepotrebujú. Neuvedomujeme si, že v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu a ich pridružených oblastiach zamestnávame niečo vyše 200 tisíc ľudí. A nemyslím tým len umelcov. Pre týchto ľudí je výpadok príjmu na niekoľko mesiacov likvidačný. A ich zmena zamestnania pre kultúru fatálna.

Autor fotografie: shotbyus

Katarína: Tieto rezorty sú dlhodobo problematické a zanedbávané. Riešenie je komplikované a to by som radšej nechala na odborníkov. Ale zlepšuje sa to a ja verím, že záujem o kultúru a vzdelávanie bude každým rokom rásť. Čo sa týka toho, čo v tejto dobe môže urobiť štát – stav zdravotníctva a podfinancovania zdravotníctva a školstva je podľa mňa následkom tunelovania štátu, najskôr jeho oplieskanie vojnami a socializmom, potom privatizáciou a vykrádaním od niekoľkých generácií politikov. Veď len vďaka nešťastnej tragédií a odvahe Jána Kuciaka sa konečne Slovensko prebralo, ako sa spieva v našej hymne a začali sme upratovať vexlácke gangy a mafiánsku elitu.

Teraz máme ako Slovensko šancu získať peniaze z Európskej únie a nepreflákať ich, tak uvidíme. To je výsledok práce tých politikov, ktorí pochopili, že členstvo v EÚ je pre nás prínosné.

Katka, Váš prístup a vplyv na spoločnosť je veľmi angažovaný, vyjadrujete sa k spoločenským aj politickým témam. Myslíte si, že sa o téme vplyvu pandémie na kultúru hovorí dostatočne? A vysvetľujú sa pojmy dostatočne citlivo, aby ľudia chápali, že kultúra nie je iba niečo abstraktné, ale celkom konkrétne, čo sa týka nás všetkých?

Katarína: Neviem, či sa hovorí dostatočne, alebo nie. Hlavné je, že sa konečne viac hovorí. To, či to ľudia pochopia, je otázka mentality a zrelosti celej spoločnosti. My máme pred sebou ešte dlhú cestu, ale verím, že sa to zlepšuje.

Jakub: Samozrejme vždy pred kultúrou bude veľa oblastí kam pôjdu financie. Z môjho pohľadu je oveľa dôležitejšie financovať umenie. Za kultúru veľa ľudí považuje aj oblasti zábavy, ktoré sú úplne finančne sebestačné, dokonca ziskové. Tie podporu štátu určite nepotrebujú, ale ľudia, ktorí vytvárajú umelecké hodnoty a často sú na pokraji možnosti uživenia si toto financovanie zo strany štátu určite zaslúžia a dokonca ho potrebujú. Koniec koncov z histórie vieme, že najväčší objednávateľ umenia bola vždy cirkev a štát. Nebyť tejto podpory, nikdy by nevznikli tie najkrajšie diela či už od J. S. Bacha, Michelangela Buonarrotiho a pod.

2. Ako sa Vás osobne dotklo a dotýka toto pandemické obdobie? Do akej miery môžete a nemôžete pracovať? Prinútila Vás situácia venovať sa aj niečomu inému?

Grétka: To, čo sa zdá byť počas posledných rokov veľkou výzvou v mojom živote, pracovať v bežnej práci a popritom sa venovať organizácií festivalu, nemalo vďakabohu tak radikálny efekt počas korona krízy na moju existenciu. Festival ma neživí, robíme to s mojím tímom ešte stále aj po toľkých rokoch z radosti a presvedčenia, nepoberáme za to plat ani iné finančné odmeny. Tento rok mal byť prvým, kedy som sa rozhodla aspoň pár mesiacov pred festivalom venovať organizácií na 100%, pretože popri bežnej práci som to už po večeroch a víkendoch nestíhala, no príchod pandémie to všetko zmiatol zo stola. Preto som tento rok aj ja bola ukrátená o príjem na niekoľko mesiacov a bola som nútená si nájsť prácu v neziskovom sektore.

Autor fotografie: Jana Gombošová

Grétka, aká je dilema organizátora kultúrneho podujatia počas takejto výnimočnej situácie? Stavia Vás to do role rozhodnutia medzi rizikom šírenia nákazy, keď sa ľudia zhromaždia a zániku Vašej myšlienky? Aké bolo Vaše rozhodovanie pri rušení Nádychov s Atmosférou?

Grétka: My sme sa cez leto rozhodli namiesto “veľkej“  Atmosféry, ktorú sme presunuli na budúce leto, zorganizovať tri menšie formáty – Nádychy s Atmosférou. Aj napriek dovolenej kapacite 1000 ľudí na jedno podujatie, sme sa rozhodli ísť bezpečnejšou cestou – s kapacitou 500 ľudí na každý Nádych. Chceli sme ľuďom poskytnúť bezpečnú formu zažitia Atmosféry. Aj napriek všetkým možným hygienickým opatreniam, som sa každé ráno budila so stiahnutým žalúdkom a neistotou či nejdeme do zbytočne veľkého rizika.

Bolo to pre mňa jedno z najnáročnejších období. Tá každodenná neistota bola ubíjajúca. Strach, neistota a neustále meniace sa opatrenia nás v tíme extrémne demotivovali. No aj napriek tomu sme sa snažili v sebe hľadať silu, že to stále má zmysel.

Počas týždňov sa situácia zhoršovala a to sa odzrkadľovalo aj na neistote našich návštevníkov a v konečnom dôsledku na nepriaznivom predaji lístkov. Ľudia čakali, či festival bude, my sme čakali, či budú kupovať lístky. Začarovaný kruh, ktorý sme museli v určitom momente utnúť. Rozhodnutie zrušiť Nádychy s Atmosférou bolo hrozne náročne, ale dnes som zaň na seba hrdá, že som sa ho nebála urobiť a myslím, že sme vďaka nemu zachránili chod Atmosféry aj do budúcnosti.

Katarína: Nemôžem hrať koncerty, čo bol posledné roky môj hlavný príjem, zároveň sa venujem manažmentu okolo koncertov a hudby. Teraz sa môžem doma pripravovať na budúce koncerty a skladať a písať, ja si vždy nájdem niečo, čo ma zamestná. Aj keď príjmy rapídne klesli, drží ma v dobre nálade okrem športu aj nádej, že na budúci rok sa situácia zlepší. To ale neznamená, že bude ako predtým. Žiť budeme s vedomím toho, čo sme sa tento rok naučili. Možno budeme k sebe konečne ohľaduplnejší a láskavejší.

V máji som skúšala pracovať ako pomocná sila v kuchyni, to bolo skôr z toho dôvodu, aby som si vyskúšala, či dokážem ešte robiť aj manuálnu prácu.

Autor fotografie: Lubomír Pecho

Jakub: Každého kto pracuje v oblasti kultúry sa toto obdobie dotklo zásadným spôsobom. Od začiatku pandémie som skoro bez práce v tejto oblasti. Okrem toho vyučujem hudbu na SZUŠ Heleny Madariovej v Nitre a aj toto vyučovanie máme veľmi sťažené lebo vyučujeme od marca s malou prestávkou dištančne. Vo voľnom čase sa venujem krásnym činnostiam, ako napríklad práca s drevom.
V máji sme so sestrou prebrali rodinnú reštauráciu v krásnom prírodnom prostredí. Naši rodičia ju pred viac ako 20 rokmi postavili a až doteraz ju prevádzkovala naša mama. Prvá vlna korony ju prinútila podnik zavrieť a keďže ani ja som nemal robotu rozhodol som sa svoju energiu investovať do tohto podniku. Momentálne sú podmienky podnikania v gastronómií dosť sťažené, ale dáva nám to priestor na rekonštrukciu priestorov.

3. Keďže nikto nevie úplne presne predpokladať priebeh pandémie je častým javom, že koncerty, predstavenia, podujatia a výstavy sa plánujú, ale nakoniec neuskutočnia. To prináša nielen sklamanie, ale aj finančné straty, pritom nikto nie je vlastne na vine. Stalo sa aj Vám niečo podobné, snažíte sa nejako právne chrániť proti tomu?

Grétka: Prirodzene ani pre nás to finančne nebol dobrý rok. Organizovanie festivalu je sezónna záležitosť. Pokiaľ nie je umožnené festivalu ho organizovať, festival má nulový príjem. Náklady na organizáciu máme počas celého roka, no samozrejme najvyššiu časť tvoria náklady spojené priamo s produkciou a úhrad honorárov vzniknutých priamo počas festivalu. Nám sa podarilo vytvoriť za posledné roky rezervu, ktorá nám pokryla výdavky, ktoré vznikli organizovaním Nádychov s Atmosférou, ako aj veľkého festivalu, ktoré boli nakoniec zrušené. Na Slovensku zatiaľ nemáme možnosť ako organizátori festivalov žiadať kompenzácie za ich zrušenie. A musím povedať, že som aj skeptická, či sa vôbec také niečo bude u nás realizovať. Som však rada, že na úrovni jednotlivcov bolo možné žiadať o rôzne druhy finančných kompenzácií, ktoré síce tiež nie sú dokonalé, ale čiastočne pomohli mnohým živnostníkom či zamestnancom kultúry preklenúť toto obdobie.

Katarína: Problém je, že v pandemickej situácii je dôležité dobre komunikovať rozhodnutia vlády a hygieny. Ja osobne nevyčítam vláde, že to nekomunikovala ideálne, pretože sa snažím pochopiť aj ich. Na jednej strane nemali skúsenosti s vedením štátu a na druhej strane nikto nemal skúsenosti s vedením štátu počas pandémie. Uvediem príklad.  Keď dovolíte divadlu hrať od pondelka, bude mu trvať aspoň 2-3 týždne až mesiac, kým naplánuje a zorganizuje odohratie predstavenia a predaj lístkov. Keď v piatok zmeníte názor, tak ľudia 5 dní zbytočne sedeli za počítačom a organizovali 150 kolegov a 200 divákov. Bolo by lepšie zistiť, ako kultúrny manažment funguje a až potom do neho zasahovať. Ale ako hovorím – všetci sa na kolene učíme, ako spolu medzirezortne komunikovať. Vďaka združeniu Hudobnej Únie Slovenska, ktorá tento rok vznikla vďaka niekoľkým aktívnym osobnostiam, ktoré to robili úplne zadarmo pre dobro ostatných, sa podarilo aspoň nejakým spôsobom s vládou komunikovať. Iniciovali sa viacerí, ale najviac viditeľne Lumir Mati, manager Celeste Buckingham. Vynaložil obdivuhodné úsilie pre celú kultúrnu obec, napriek tomu, že prišiel o všetky príjmy pre svoju rodinu.

Jakub: Hlavne v prvej vlne sa stalo, že kalendár s podujatiami bol nabitý na tri mesiace dopredu a zrazu všetko padlo. Festival CAMPANA FEST na námestí v Nitre, ktorého som spoluorganizátor a technickým riaditeľom sme museli zrušiť. Museli sme vracať dotácie a zálohy prepadli. Na väčšine projektov, ktorým sa venujem, pracujem s kamarátmi a naša spolupráca je v rovine dôvery. Za 10 rokov, čo hrám a podnikám v tejto oblasti sa mi len raz stalo, že sme odohrali koncert a organizátor nás nevyplatil, ale aj to nakoniec po niekoľkých rokoch dopadlo dobre.

Ako vidia možné následky pandémie, ale aj to, či uvažovali nad zmenou povolania sa dozviete: v druhej časti rozhovoru.

The post Kultúra počas a po období pandémie. Aký bude svet potom? appeared first on Ženy podnikajte!.

Anna už takmer 10 rokov pracuje v softvérovej firme, venuje sa najmä vývoju aplikácii určených pre smartfóny. Práca ju veľmi baví, avšak po toľkých odpracovaných rokoch prišiel stereotyp, ktorý by rada zmenila. Rozhodla sa preto dať v práci výpoveď a založiť si vlastnú firmu, v ktorej by dokázala využiť vedomosti, skúsenosti a informácie, ktoré získala dlhoročnou prácou u súčasného zamestnávateľa. Pri podávaní výpovede však narazila na problém – v rámci pracovnej zmluvy podpísala aj konkurenčnú doložku.

Zákaz konkurencie počas pracovného pomeru

Pri čítaní pracovnej zmluvy Anna narazila na nasledovné ustanovenie:

„Zamestnanec nie je popri svojom zamestnaní vykonávanom na základe tejto pracovnej zmluvy oprávnený vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má vo vzťahu k Zamestnávateľovi konkurenčný charakter, a to najmä vykonávať činnosť v oblasti softvérového vývoja, vývoja aplikácii a s tým súvisiace činnosti. Uvedené činnosti smie Zamestnanec vykonávať iba s predchádzajúcim súhlasom Zamestnávateľa.“

Anna zostala prekvapená a nebolo jej celkom jasné, aký význam má predmetné zmluvné ustanovenie. Pravda je taká, že tento bod pracovnej zmluvy predstavuje zákaz konkurencie počas trvania pracovného pomeru, t.j. konkurenčnú doložku. Na základe konkurenčnej doložky súčasný zamestnávateľ pani Anne obmedzil možnosť pracovať pre iného zamestnávateľa (alebo vykonávať činnosť ako SZČO), ktorý podniká v rovnakej oblasti ako on, a to počas doby, po ktorú jej trvá pracovný pomer u súčasného zamestnávateľa. Podstatou zákazu konkurencie je obmedzenie možnosti zamestnanca pracovať pre konkurenciu súčasného zamestnávateľa najčastejšie z dôvodov ochrany know-how, príp. interných postupov, ktoré sú pre zamestnávateľa špecifické, alebo ktoré sám vytvoril.

Konkurenčnou doložkou zamestnávateľ pani Anne automaticky nezakázal pracovať pre jeho konkurenciu na trhu, no podmienil to svojím súhlasom. V prípade, ak by Anna chcela pracovať v oblasti majúcej vo vzťahu k jej súčasnému zamestnávateľovi konkurenčný charakter (či už na základe čiastočného pracovného úväzku alebo na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru), musela by zamestnávateľa písomne požiadať o súhlas. V prípade, ak by zamestnávateľ súhlas neudelil, Anna by pre konkurenciu pracovať nesmela.

POZOR! V prípade, ak vášho zamestnávateľa požiadate o udelenie súhlasu na výkon konkurenčnej činnosti a zamestnávateľ sa nevyjadrí do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti platí, že zamestnávateľ súhlas udelil.

Výnimky zo zákazu konkurencie

Zákaz konkurencie by sa na Annu nevzťahoval v prípade, ak by vykonávala vedeckú, pedagogickú, publicistickú, lektorskú, prednášateľskú, literárnu alebo umeleckú činnosť. Na výkon týchto činností sa nevyžaduje ani súhlas zamestnávateľa.

POZOR! Zamestnávateľ môže udelený súhlas kedykoľvek odvolať, avšak len z vážnych dôvodov, ktoré musí v písomnom odvolaní súhlasu uviesť. Zamestnanec je následne povinný ukončiť výkon tejto konkurenčnej činnosti hneď ako to bude možné (napr. hneď ako zamestnancovi u konkurenčného zamestnávateľa uplynie výpovedná doba).

V prípade, ak zamestnávateľ vykonáva konkurenčnú činnosť bez súhlasu svojho zamestnávateľa je to možné považovať za zavinené závažné porušenie pracovnej disciplíny. Zamestnávateľ z tohto dôvodu, môže pani Annu sankcionovať za to, že vykonávala konkurenčnú činnosť bez jeho súhlasu tak, že s ňou môže ukončiť pracovný pomer (napr. výpoveďou).

Zákaz konkurencie po skončení pracovného pomeru

So zákazom konkurencie počas pracovného pomeru sa pani Anna zmierila, nakoľko aj tak chcela podať výpoveď. V tom však v pracovnej zmluve narazila na ďalšie ustanovenie s veľmi podobným obsahom ako to predchádzajúce.

„Zamestnávateľ a Zamestnanec sa dohodli, že Zamestnanec nie je po dobu 1 roka po skončení pracovného pomeru oprávnený vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má vo vzťahu k Zamestnávateľovi konkurenčný charakter, a to najmä vykonávať činnosť v oblasti softvérového vývoja, vývoja aplikácii a s tým súvisiace činnosti. Zamestnávateľ sa zaväzuje poskytnúť Zamestnancovi primeranú peňažnú náhradu vo výške 50 % priemerného mesačného zárobku Zamestnanca za každý mesiac plnenia záväzku Zamestnanca nevykonávať činnosti podľa prvej vety. V prípade, ak Zamestnanec poruší svoj záväzok nevykonávať konkurenčnú činnosť, je povinný Zamestnávateľovi uhradiť primeranú peňažnú náhradu vo výške 50 % priemerného mesačného zárobku zamestnanca“.

V tejto chvíli pani Anna zbystrila, nakoľko ju zarazilo, že jej súčasný zamestnávateľ chce obmedziť výkon práce aj po tom, čo u neho jej pracovný pomer zanikne.

Annin zamestnávateľ však postupoval v súlade so zákonom, nakoľko dohoda o obmedzení konkurenčnej činnosti je medzi zamestnancom a zamestnávateľom možná. Obmedzenie zamestnanca pritom môže trvať maximálne po dobu jedného roka odo dňa skončenia pracovného pomeru.

POZOR! Konkurenčná doložka musí byť súčasťou vašej pracovnej zmluvy. Pokiaľ ste so zamestnávateľom uzatvorili iný dokument (napr. samostatnú dohodu o zákaze konkurencie) mimo uzatvorenia pracovnej zmluvy, takáto dohoda je neplatná!

Ďalšou z podmienok, ktorá musí byť splnená na to, aby konkurenčná doložka bola platná je, že počas trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa sa pani Anna dostala k informáciám, ktorých zneužitie by mohlo zamestnávateľovi privodiť ujmu (know-how a pod.).

Zákazom konkurencie po skončení pracovného pomeru sa zamestnancovi obmedzuje jeho ústavné právo na výkon zárobkovej činnosti. Za toto obmedzenie po skončení jeho pracovného pomeru musí zamestnávateľ Anne poskytnúť primeranú finančnú náhradu, minimálne vo výške 50 % jej priemerného mesačného zárobku, a to za každý mesiac trvania obmedzenia výkonu zárobkovej činnosti (t.j. za každý mesiac trvania zákazu konkurencie).

Zrušenie konkurenčnej doložky

V prípade, ak chcete zrušiť už raz uzatvorenú konkurenčnú doložku, narazíte na problém. Zamestnanec môže pôvodne dohodnutý zákaz konkurencie vypovedať iba písomne, po skončení pracovného pomeru a iba v prípade, ak mu zamestnávateľ nevyplatí primeranú peňažnú náhradu v lehote do 15 dni od jej splatnosti. Zákon dáva možnosť zrušenia dojednanej konkurenčnej doložky aj zamestnávateľovi, ktorý môže od dohodnutého záväzku zákazu konkurencie odstúpiť písomne počas trvania pracovného pomeru.

Konkurenčná doložka, ktorú so svojím zamestnávateľom uzatvorila pani Anna je platná. Pani Anna tak so začatím svojho podnikania musí počkať, kým uplynie 1 rok odo dňa skončenia jej pracovného pomeru u bývalého zamestnávateľa a k zániku zákazu konkurencie alebo uhradiť bývalému zamestnávateľovi peňažnú náhradu vo výške, na ktorej sa dohodli.

V prípade, ak sa už s konkurenčnou doložkou stretnete a máte pochybnosti o jej platnosti, odporúčame vyhľadať právnu pomoc. V prípade pochybenia na strane zamestnávateľa môže tiež dôjsť k tomu, že uzatvorená konkurenčná doložka bude neplatnou. Kontaktovaním odborníka sa tak môžete vyhnúť viacerým nepríjemnostiam a naštartovať svoje podnikanie správne.

Text: Alena Michalovičová

The post Ukradnuté know-how alebo čo je to konkurenčná doložka appeared first on Ženy podnikajte!.