1. Aké je to zakladať niečo, čo ešte na Slovensku nie je? Nemali ste na začiatku strach? Čakali vás nejaké prekážky?

Strachom by som to nenazvala. Určite to bola a stále je pre nás veľká výzva, no práve ten fakt, že ide o niečo nové, nám umožňuje vyšliapať si vlastnú cestu a urobiť si to podľa seba. Tým, že máme skôr startupový a reklamný profesijný background, tak sa na veci pozeráme z inej perspektívy. Má to samozrejme aj tienistú stránku. V knižnom biznise sme noví a spočiatku sme sa museli naozaj veľmi rýchlo priučiť remeslu vydávania kníh. Mali sme však od začiatku šťastie na ľudí, ktorí s nami mali strpenie a pomohli nám zorientovať sa v knižnom svete. Takým bol určite aj Milan Baláž z Polygrafického centra. No a čo sa týka samotného crowdfundingového predaja, know-how sme čerpali z vlastných skúseností a ak to bolo potrebné, po inšpiráciu sme chodili najmä do zahraničia. Digitálnym vzdelávaním samozrejme, keďže sme vznikali v dobe prvého lockdownu a cestovať sa veľmi nedalo.

2. Ja ako laik si to predstavujem tak, že stať sa spisovateľom si vyžaduje určité vzdelanie a tiež istú mieru talentu. Dnes ale knihy vydávajú rôzni ľudia, marketéri, životní coachovia a motivátori, športovci a herci vydávajú svoje životné príbehy, mamičky návody ako vychovávať deti a pod. Ako to teda v skutočnosti je? Môže si vydať knihu ktokoľvek, kto si na to nájde financie? A neznižuje to kvalitu ponuky kníh na trhu?

Myslím si, že je rozdiel vydať knihu a vydať knihu s tým, že si aj nájde svojich čitateľov, ktorí ju ocenia. Pretože skutočne, ak máte financie, knihu si viete vydať aj sami. Nebude síce obsahovo ani jazykovo zhodnotená a opravená, možno nebude ani kvalitne vytlačená a s najväčšou pravdepodobnosťou sa ani nedostane na pulty kníhkupectiev, ale vytlačiť si ju viete. Čo však potom s vytlačenou knihou?

Nemyslím si však, že autori, ktorí chcú vydať knihu musia mať aj literárne vzdelanie. Dôležité je podľa mňa mať talent vyrozprávať svoj príbeh tak, aby ľudí zaujal. Jednoducho to musia byť ľudia, ktorí majú čo povedať. A to sú podľa mňa aj tie mamičky, sú to aj koučovia, sú to aj športovci, známe alebo absolútne neznáme osobnosti. Vydavateľstvo je tu od toho, aby autorovi/ autorke pomohlo na ceste stať sa spisovateľom/spisovateľkou. Má sa postarať o to, aby bolo dielo kvalitné po jazykovej a štylistickej stránke a takisto má autorov odbremeniť od produkcie. Je to ako v každej firme. Nemusíte byť odborník na všetko, častokrát sa ani nemusíte uplatniť v odbore, ktorí ste vyštudovali (to je napríklad aj môj prípad), ale musíte poznať svoje slabé a silné stránky a obklopiť sa ľuďmi, s ktorými dokážete zabezpečiť profesionálny a kvalitný výsledok. Nech už sa venujete čomukoľvek.

3. Vaše vydavateľstvo publikuje knihy na základe vášho výberu, ktorý je, dá sa povedať, ešte odobrený budúcimi čitateľmi. Aké sú kritéria vášho výberu? Dokážete vycítiť bestseller už keď čítate rukopis?

Možno by bolo dobré začať tým, čo na Slovensku znamená vlastne knižný bestseller. Touto peknou nálepkou sa označuje knižný titul, z ktorého sa predalo minimálne 3 000 výtlačkov v priebehu jedného roka. Slovenský knižný trh je naozaj malý a predať 3 000 výtlačkov je skutočne úctyhodný výkon. Keď si u nás v EZOPO vydavateľstve čítame rukopisy, tak sa samozrejme pozeráme aj na kvalitu diela a tému, ktorej sa autor/autorka v diele venuje. Dôležité je však pre nás aj prihliadnuť na veľkosť knižného trhu, cieľovú skupinu, ktorú dané dielo oslovuje a zhodnotiť naše možnosti. Stáva sa nám aj to, že dielo je síce kvalitné, ale musíme ho odmietnuť, pretože vieme, že by sme nedokázali osloviť dostatočný počet ľudí. Knihy, ktoré sú určené širšiemu publiku majú samozrejme predispozície na to, aby sa stali bestsellerom. Sú to zväčša romány. Rovnako však vedia čitateľov obohatiť diela, ktoré sa venujú niche tématike a je takmer isté, že hranicu 3 000 výtlačkov v priebehu jedného roka nedosiahnu.

4. Poďme si ale vysvetliť základné pojmy. Ako funguje crowdfundingová platforma a aké výhody to prináša autorovi?

Som rada, že sa na to pýtate. Pojem crowdfunding rezonuje najmä v startup komunite a preto sa často dostávame do situácie, kedy potrebujeme zákazníkom vysvetliť spôsob nášho fungovania. Crowdfundingovou kampaňou označujeme u nás v EZOPO obdobie predpredaja knižného titulu. U nás v EZOPO trvá zväčša 45 dní. Počas tohto obdobia zisťujeme záujem o knižný titul a to tak, že sa snažíme budúcim čitateľom čo najviac odprezentovať dielo a jeho autora. Robíme to prostredníctvom videa, vizualizácií a textov, ktoré nájdete na www.ezopo.sk pri každom knižnom titule. Ak si dielo objedná dostatočný počet ľudí, resp. ak sa nám podarí vyzbierať dostatočnú sumu na pokrytie vstupných nákladov spojených s produkciou knižného diela, tak knihu vydáme. Ak sa nám to nepodarí, po skončení kampane vrátime peniaze všetkým podporovateľom.

Crowdfunding je vlastne spôsob ako môžeme všetci priložiť ruku k dielu, pričom osoh z toho nemajú len autori, ktorí si týmto spôsobom dokážu pokryť náklady na produkciu, ale aj samotní podporovatelia, ktorí získajú knižné dielo za zvýhodnenú predpredajovú cenu a k tomu exkluzívne odmeny. Crowdfunding je veľmi rozšírený najmä v severských štátoch alebo v Amerike, u nás si ešte stále hľadá svoje publikum. Verím však, že čoskoro naučíme ľudí, že je to jedna z možností, ktorá je transparentná a bezpečná.

5. Stalo sa vám, že niektorá kniha nebola v predpredaji úspešná, že o ňu jednoducho nebol záujem?

Áno, aj to sa nám už stalo. Aj preto autorom nesľubujeme, že knihu na 100% vydáme. Vždy urobíme všetko, čo je v našich silách, ale ak kniha neosloví dostatočne veľké publikum, tak je lepšie knihu nevydať. Autorovi pritom nevznikajú žiadne náklady, tie vznikajú len nám. Preto je aj v našom najlepšom záujme vybrať také knižné diela, pri ktorých veríme, že dokážeme cieľ naplniť.

6. Dokážete si ešte pri tomto povolaní sadnúť ku knihe a relaxovať? Nemyslieť na to ako je zalomená, akú má obálku, ilustrácie a vnímať iba príbeh?

Nie :D. Akurát nedávno sa na mne kolegyňa, Marcela Sáreniková, smiala pretože ma zjavne moja práca poznačila. Kuriér mi priniesol novú knihu a prvá vec, čo som spravila bolo, že som do detailov nafotila ako prišla kniha zabalená. Následne som zhodnotila väzbu, povrchovú úpravu obálky, typ papiera, odhadla som výrobnú cenu a náklad. Marcele som potom poslala správu na whatsapp so všetkými informáciami a až potom som si mohla sadnúť a prejsť k obsahu. Tak to mám v podstate s každou jednou knihou a je pravda, že sa na ne nedokážem pozerať bez toho, aby som si všímala detaily, ktoré nemajú s kvalitou obsahu nič spoločné. Na druhú stranu, vidieť ako k prevedeniu kníh pristupujú iné vydavateľstvá, je inšpirujúce, takže som v podstate za takýto pracovný defekt vďačná.

7. Zameriavate sa iba na slovenský trh alebo plánujete vydávať literatúru aj v iných jazykoch? Má zahraničný trh záujem o našich autorov?

Slovenský trh bol našou prirodzenou východiskovou cestou, ale určite nie jediným trhom, na ktorom chceme pôsobiť. Vydaním českého prekladu knihy Forbidden, ktorú napísal Tino Hrnčiar, sa nám otvorili dvere aj na český trh a asi mi dáte za pravdu, že by to bol hriech, keby sme tieto pootvorené dvere nevyužili. Snívame určite vo väčšom, ale vieme, že najskôr sa musíme zastabilizovať na domácom trhu. A o to, či má zahraničný trh záujem o slovenských autorov by som sa nebála. Aj my na Slovensku čítame preklady zahraničných diel a častokrát pritom ani spisovateľa alebo spisovateľku daného knižného diela nepoznáme. Ak je dielo dostatočne kvalitné, nájde si čitateľa aj v zahraničí.

8. V čom je súčasná slovenská literatúra špecifická oproti tej zahraničnej? Je nejaký žáner, v ktorom slovenskí spisovatelia vynikajú?

Rada by som odpovedala svojimi slovami, ale mám veľmi dobrú kamarátku Annu, „knihomoľku“ v tom najlepšom slova zmysle, ktorá raz zhodnotila súčasnú slovenskú literatúru tak, že sa mi vryli jej slová do pamäti. Použijem teda tie jej: „Slovenská literatúra je ako pubertiak na hranici dospelosti a detskosti. V tom spočíva aj jej unikátnosť. Dokáže očariť svojou spontánnou drsnosťou, spod ktorej občas vykúka naivita, ktorá už ale stojí vo dverách a je na odchode. Experimentuje bez strachu až do toho momentu, kým náhle nenarazí na svoje krehké sebavedomie.”

9. Ako je to v súčasnej dobe s poéziou? Stratila už úplne svoje publikum? Alebo má stále svojich obdivovateľov, len nie je tak komerčne tlačená do popredia?

Nemám pocit, že by poézia stratila svoje publikum, možno len trochu zmorfovala a presunula sa na iné médiá, aby si našla cestu aj k mladšej generácii. Napríklad na instagram alebo do barov, kde dostáva poézia často mestskú príchuť. Prispôsobila sa svojmu publiku miestom, ale aj formou, obsahom. Nechcem tým navodiť pocit, že sa púšťam do porovnávania poézie od klasikov s poéziou instagramovou, ale myslím si, že oboje majú svoje čaro a svojich čitateľov. Pre mňa osobne, je to veľmi kreatívny žáner, v poézii dokážete odvážne pracovať s formou a osloviť tak všetky vekové skupiny, od najmenších vo forme veršovaných rozprávok, cez teenagerov na instagrame alebo v rape, až po dospelých.

10. Váš projekt bol vybraný do mentoringového programu ESCALATOR 2021. Čo to pre vás znamená? Prezraďte nám viac o tomto programe.

Áno, veľmi sa z toho tešíme. ESCALATOR je jednou z iniciatív CIKE (Creative Industry Košice) a vznikla preto, aby pomohla organizáciám a podnikateľom v kreatívnom priemysle. Ide o polročný program, v ktorom pracujete s mentorom zo zahraničia, v našom prípade je to Birgitta Persson zo Švédska. Spoločne sa pozeráme na to, ako EZOPO funguje, čo sú naše silné a slabé stránky a vzdelávame sa v oblastiach, na ktorých musíme ešte popracovať. Veľmi oceňujem, že nás nevedú za ručičky, ale správne kladenými otázkami nám dávajú priestor zamyslieť sa a podporujú nás v tom, aby sme sami našli odpovede. Ono je to v podstate asi tak, že tú odpoveď máte často pred nosom, len tým, že ste zacyklený v každodennej rutine si na špičku toho vlastného nosa nevidíte. Mentori nám pomáhajú zastaviť sa a pozrieť sa na fungovanie našich projektov z odstupu. Ďalšou výhodou sú samozrejme kontakty a inšpirácia v podobe ďalších projektov nakoľko je nás v tomto ročníku deväť.

11. Keď sa koníček stane povolaním, často sa stiera hranica medzi prácou a voľným časom. Ako si udržiavate svoj work-life balance?

Mám záchrannú sieť v podobe kamarátov:). Veľmi mi pomáha, že mám okolo seba takú tú stálu skupinku ľudí, taký náš malý klan. Vždy, keď potrebujeme vypnúť, vybehneme na longboardy alebo sa ideme len tak prejsť, sadneme na kávu a brunch, poprípade vybehneme do prírody. Musím povedať, že mám naozaj šťastie na ľudí v mojom okolí. Samozrejme, nedeľné obedy u mojej maminy sú tiež taký ten balzam na dušu a z každodennej rutiny ma zaručene vytrhne moja parťáčka – mačka Matcha a hudba.

12. Čo by ste na záver poradila našim čitateľkám, možno budúcim spisovateľkám, kde by mali začať a čoho by sa nemali zľaknúť?

Ak niekto cíti, že je stvorený pre písanie, tak by nemal dlho váhať, pretože aj tak nebude nikdy dostatočne spokojný/spokojná so svojím dielom. Čím viac ľudí rukopis, alebo prvé pokusy o rukopis, uvidí, tým lepšie. Dôležité je samozrejme aj počúvať svoje okolie a nebrať kritiku osobne. Akákoľvek spätná väzba má človeka posunúť ďalej a nie ho zastaviť. Rovnako je to aj s podnikaním, pri ktorom platí, že už včera bolo neskoro. Takže držím všetkým palce a teším sa na ďalšie úspešné príbehy, ktoré sa objavia na tejto platforme.

Mie ďakujeme za príjemný rozhovor a želáme veľa úspešných autorov a krásnych kníh.

Rozhovor: Alexandra Letko

Fotografie: Marek Mucha

The post Rozhovor s Miou Ilavskou (vydavateľstvo EZOPO) appeared first on Ženy podnikajte!.

V exkluzívnom rozhovore nám prezradila aké je to pracovať s vlastným mužom, ako sa dá stíhať podnikanie popri deťoch aj ako prekonáva prekážky.

1. Podnikateľskému svetu a verejnosti je pod značkou Powerlogy viac známy tvoj manžel Dušan. Prečo sme doteraz tak málo počuli o tebe?

Ten správny čas prišiel až teraz. Moje miesto v Powerlogy prešlo rôznymi fázami a premenami. V začiatkoch som bola podporovateľ a najväčší fanúšik, a mala som aj svoju full time prácu. Keďže sme mali hypotéku a Dušan išiel do veľkého podnikateľského rizika, bolo to nevyhnutné. Viac som sa začala angažovať po narodení dcérky. Robila som čo bolo treba, no nedostávala som oficiálny plat. Moja angažovanosť bola braná dosť dlho ako samozrejmosť. Asi aj preto, že ja sama som tomu uverila, že to tak má byť. Ale nebolo to dlhodobo udržateľné. Keď išla dcérka do škôlky, tak som už bola v Powelogy regulárnou členkou tímu a mala som jasne špecifikované zodpovednosti, aj s platovým ohodnotením. No stále to bolo v štýle, ty si spolumajiteľka, ty investuješ do firmy tým, že máš nižší plat, alebo povedzme pracuješ omnoho viac ako je tvoj úväzok. Výrazne sa to začalo meniť po narodení syna. Predchádzalo tomu ale moje poznanie samej seba, ujasnenie si toho, čo chcem a čo nechcem. A výsledkom toho procesu je to, že ma oslovili v prvom rade vlastní kolegovia, ktorí so mnou urobili rozhovor, ktorý odštartoval záujem verejnosti aj o mňa.

2. V poslednej dobe sa začala intenzívnejšie rozoberať otázka rodovej rovnosti. Podnikanie je tiež jedna z oblastí, v ktorej cítiť prevahu mužov. Myslíš si, že pre ženu je ťažšie začať podnikať? Pocítila si ty nejakú nevýhodu ako žena vo svojich začiatkoch?

Neviem to úplne posúdiť, lebo som nezačínala podnikať sama. Celý nápad a všetky produkty tvorí môj manžel Dušan. Ja spolupodnikám s ním.

Moja úloha vo firme sa často mení. Aktuálne mám na starosti „stráženie“ Brandu v zmysle vizuality. Oblasti, ktorým sa tiež venujem je HR, koordinácia firemnej kultúry a tiež dohliadanie na našu základňu a kaviareň Powerlogy space&coffee. Z pohľadu zamestnávateľa môžem transparentne prehlásiť, že u nás nefunguje najímanie členov tímu podľa pohlavia. Dokonca za seba poviem, že ak sa dozviem, že človek ktorého pohovorujem je rodičom, beriem to skôr za výhodu. Sama viem, o koľko viac dokážem byť efektívna práve „vďaka“ deťom. A teda nerobím rozdiel či je to žena, alebo muž. V Powerlogy sme zástancami individuálneho prístupu bez rozdielu na pohlavie. V rámci procesu najímania dostávajú kandidáti zadanie a tiež sme si vyvinuli interný spôsob hodnotenia ľudí na pohovore, ktorý je úzko naviazaný na naše interné hodnoty a atribúty Brandu. Veľa vecí outsourcujeme, čiže neustále hľadáme aj kontraktorov, čiže podnikateľov. A teda ak môžem, oslovím čitateľky a čitateľov tohto portálu, nech ma kontaktujú a prídu sa kľudne presvedčiť o tom, že v tíme Powerlogy, nemá rodová nerovnosť miesto :).

3. Vaša firma ponúka produkty, ktoré môžeme nazvať „zdravšie“ ako tie konvenčné. Obsahujú menej cukru na sociálnych sieťach prezentujete recepty vyváženého stravovania. Aký je tvoj vzťah k zdravej výžive?

Prirodzene doma žijeme a stravujeme sa zdravo. Neznamená to ale, že si nedáme aj jedlá, ktoré sú spoločnosťou považované za nezdravé. Ja vo výžive vnímam dôležitosť individuálneho prístupu. Sledujem svoje telo, a to čo mi nerobí dobre, tak nejem. Vnímam tiež dôležitosť kvality ingrediencií a veľmi dôležitá je pre mňa chuť. Pre moju pohodu. Ak mi niečo nechutí, nezjem to len preto, že je to zdravé. Asi aj preto naše Powerlogy produkty tak dobre chutia, lebo počas vývoja prechádzajú aj mojimi chuťovými pohárikmi :).

4. Nedávno ste na trh uviedli kurkumovú čokoládu, to je celkom unikátny koncept. Kto pre vás vymýšľa recepty, určuje zloženie a navrhuje nové produkty? Je to kolektívna práca alebo na to máte špecialistu?

Máme najlepšieho špecialistu akého môžeme mať, je ním samozrejme môj manžel Dušan. On je ten, v ktorého hlave vznikne nápad – neriadi sa tým, čo je „trendy“, ale skôr tým, čo mu na Slovenskom trhu chýba a čo sám potom doma konzumuje. A tiež on je ten, ktorý potom hľadá výrobcu, ktorý mu taký produkt (ideálne na Slovensku) vyrobí. Dušan tiež navrhuje receptúru, ktorú potom s výrobcom dolaďuje. V tíme to už len ochutnávame potom, a minimálne upravujeme.

5. Lucka, máte dve malé deti (5 a 1,5 roka) plus pracujete obaja v tom istom biznise. Ako sa to dá zvládnuť? Možno aj trochu prakticky nám prezraď ako fungujete, na porady chodí vždy iba jeden, máte nejaký časový harmonogram, alebo nejaké iné triky ako to zvládnuť?

Haha. Trik číslo 1 – PLÁNOVANIE – čo najpresnejšie sa snažíme dopredu plánovať všetky aktivity, aj pracovné aj rodinné. Aj tak sa stále veľa vecí zmení – ale zdieľaný kalendár je pre nás nevyhnutnosť.

Ak potrebujeme byť obaja prítomní v práci – čo nie je tak často – tak máme opatrovateľku a dcérka chodí do škôlky. V rámci šetrenia času nám pomáha aj upratovacia firma s pravidelným upratovaním  – aj keď ja upratujem veľmi rada. Rodičov máme ďaleko, ale ak sa dalo, pomáhali nám aj oni.

Celé nám to najviac sťažila prvá vlna korony, kedy sme ostali bez pomoci, no firma potrebovala fungovať ďalej. To obdobie bolo ozaj náročné. Vtedy sme sa potrebovali viac pri deťoch striedať. Celkovo sa pri deťoch veľa striedame, hlavne aby sme mali aj čas každý sám pre seba.

6. V nadväznosti na predchádzajúcu otázku, čo pre teba znamená tak často omieľaný work-life balance? My ženy si často myslíme, že life je práve ten čas strávený s rodinou a deťmi, ale reálne to väčšinou býva „druhá šichta“. Darí sa ti nájsť si čas aj sama na seba?

Darí sa mi nájsť si čas na seba, lebo som zistila, že tento čas je pre môj work-life-balance dôležitý. Vnímam, že existujú aj ľudia, ktorí vedia relaxovať aj keď sú s deťmi. Ja si čas osamote veľmi užívam. Žijem momentálne najvybalansovanejší život, aký som doteraz žila – to určite. Mám dve úžasné deti, manžela s ktorým spolupodnikáme a môžem sa tak aj ja realizovať a pracovať na niečom zmysluplnom, viem si nájsť aj čas pre seba a dokonca sem tam si nájdeme s Dušanom čas aj jeden pre druhého – bez detí. Toto obdobie je zároveň fyzicky jedným z najťažších aké som kedy žila. Veľmi mi pomohlo pochopiť, že balans nemusí znamenať, že je všetko jednoduché. Prijímam čo mi život prináša v snahe nehodnotiť, či je to dobré alebo zlé :).

7. Aké je to pracovať s vlastným mužom? Ak sa niekedy nezhodnete ako biznis partneri dokážeš to oddeliť a doma to už neriešiť? V jednom rozhovore si spomínala prepínanie medzi rolami matky, manželky, podnikateľky. Ako sa ti to darí?

Je to veľmi náročné. Dnes už viem oddeliť manželove emócie a slová, ktoré mi hovorí z pozície „kolegu“ a nebrať si ich osobne ako jeho manželka. Dušan je veľmi emotívny človek a nie vždy je to ľahké. S definovaním rolí a prepínaním medzi nimi nám veľmi pomohla naša couchka, ku ktorej sme v nejakom období pravidelne chodili na taký biznisovo-osobný couching a mne osobne to veľmi pomohlo. Myslím, že bez takejto podpory by sme dodnes vo veľa veciach tápali. Odporúčam všetkým manželom, ktorí spolu podnikajú :).

8. Mala si niekedy svoju osobnú krízu? Moment kedy si si hovorila, že by bolo lepšie sa vzdať, zanechať svoje ciele a vízie? Ako sa ti podarilo ju prekonať?

Chuť zanechať svoje ciele a vízie som myslím nemala nikdy. Krízy, ktoré som mala súviseli skôr s extrémnym fyzickým vyčerpaním po narodení mojich deti (hlavne prvej dcéry), ktoré od narodenia potrebovali spať oveľa menej, ako by som ja potrebovala :). Stále sa obaja budia viackrát za noc. Takéto krízy sa mi podarilo prekonať jedine oddychom a spánkom. A potom si opakujem, že „ je to len obdobie“ a snažím sa hľadať v tom zmysel.

9. Ak by si mala vybrať iba jednu vec, čo by si naučila svoje deti, ktorú teba v detstve nikto nenaučil. Čo by to bolo?

Že všetky emócie sú v poriadku. Rovnako ako radosť a nadšenie, tak aj smútok a hnev.

10. Čo by si na záver poradila našim čitateľkám, ktoré sa obávajú ako zvládnu podnikanie alebo kariéru popri deťoch a rodine?

Dávať rady, to nie je úplne moja parketa.

Pre mňa bolo veľmi dôležité zistiť, čo naozaj chcem ja. Nie čo chce moja rodina a okolie, alebo čo hovoria spoločenské dogmy, ktorými sa často podvedome riadime. A podľa mňa má zmysel hľadať silu v sebe, kultivovať ju a nebáť sa ju aj žiť. V každej z nás je sila.

 Lucke ďakujeme za príjemný rozhovor a želáme veľa ďalších úspechov a krásnych chvíľ s rodinou.

Ďalšie zaujímavosti nielen o stravovaní nájdete na blogu a v podcaste POWERLOGY.

Rozhovor: Alexandra Letko

Fotografie: Petra Majtánová – fotka produktová – kurkuma; Kristína Botlová – ostatné fotky

The post Rozhovor s Luciou Plichtovou (Powerlogy) appeared first on Ženy podnikajte!.

1. Priniesla ste na Slovensko švajčiarsku značku zubnej hygieny Curaprox, aké boli Vaše začiatky? A prečo ste sa rozhodli práve pre toto odvetvie?

Moja mama bola zubná lekárka – čeľustná ortopédka, môj biznis partner jej žiak. Do švajčiarskeho Curaproxu sme pôvodne vycestovali s úmyslom spustiť na Slovensku vzdelávací projekt pre deti Dentalalarm. Ponuka založiť firmu prišla od majiteľa.

2. Myslíte si, že je náročné pre ženu začať podnikať? Vy ste pôvodným povolaním učiteľka, nebála ste sa vstúpiť tak trochu do neprebádaných vôd biznisu?

Môj otec viedol účtovníctvo ambulancii mojej mamy, od 15. rokov ma zapájal a chcel, aby som tomu rozumela. Nie úplne úspešne, ale minimálne som z toho prestala mať strach. V 22 rokoch som si založila živnosť. Keď som organizovala Korunovačné slávnosti a písala projekty pre Bratislavu-Staré Mesto, naučila som sa pracovať s väčším rozpočtom. Dodnes verím, že kto nič nerobí, nič nepokazí. Chyby sa dejú a sú dôležitou súčasťou učenia sa. Netreba ich skrývať, ale pomenovať, aby sme sa cez ne mohli posunúť.

3. Čo všetko to vyžadovalo priniesť takúto značku na slovenský trh? Bolo potrebné si získať dôveru švajčiarskej materskej firmy?

Mali sme pomerne podrobný plán vzdelávacieho projektu, v rozmere aký dovtedy nerobila žiadna iná krajina z Curaprox siete. Myslím, že sme presvedčili najmä svojim nadšením.

4. V čom Vás Švajčiari inšpirovali? Aké inovácie ste spolu so značkou priniesli na Slovensko?

Produkty Curaprox sú unikátne, lebo sú vyrobené tak, aby mohli dokonale slúžiť svojmu majiteľovi v tom, na čo sú určené. Plus sú tak krásne, že z nich máme navyše aj radosť. Unikátny je koncept, ktorý s nimi prinášame – iTOP – individuálne trénovanú prevenciu. Je to systematický spôsob, ako sa naučiť optimálnu starostlivosť o ústne zdravie cez praktický tréning (touch to teach) – u zubného lekára, dentálnej hygieničky, na Dentalalarme alebo v Smile Shope. iTOP pokrýva akceptovateľné, účinné a netraumatické spôsoby výuky správnej ústnej starostlivosti.

5. Na Slovensku ste spôsobili, dá sa povedať, dentálnu revolúciu odvážnym marketingom, propagáciou dentálnej hygieny aj napr. na hudobných festivaloch, na školách a pod. Do tej doby bola zubná kefka nevyhnutnosť, ktorú sme videli iba v drogérii a ani samotní predajcovia nepociťovali potrebu jej propagácie, navyše vyzerali všetky úplne rovnako. Máte pocit, že ste v tomto prípade našli „dieru“ na slovenskom trhu?

Maxi dekorácia Curaprox na festivale Pohoda.

Máme úprimný záujem, aby si ľudia na Slovensku zachovali vlastné zuby od narodenia až do svojich posledných dní. Lebo je to možné a nie je to až také náročné. Nikdy nám nešlo v prvom rade o predaj. Keď sme začínali, slovenské deti boli na tom takmer najhoršie v Európe v počte pokazených a vytrhnutých zubov vo veku 12 rokov. Veríme, že systematickou prácou s deťmi, rodičmi aj tým, že sme v prevencii nápomocní odborníkom sa tieto čísla výrazne zlepšili.

6. Aký je stav povedomia o dentálnom zdraví na Slovensku? Značka Curaprox na Slovensku do veľkej miery prispieva k osvete. Sledujete aj prostredníctvom nejakých prieskumov, štatistík ako sa postupne mení toto povedomie aj Vašim vplyvom?

Žiaľ, prieskum podobného rozsahu ako sa robil v r. 1999 sa už odvtedy neopakoval. Ale my sme za tých 15 rokov už vyškolili viac ako 200 000 detí aj dospelých, takže veríme, že nejakú pozitívnu stopu to zanechalo. V r. 2005 bol pojem dentálna hygienička takmer neznámy. Našou víziou bolo urobiť zo starostlivosti o zuby nový návyk, aby bola návšteva hygieničky rovnako normálna ako ísť ku kaderníčke, či na kozmetiku. Toto sa nám z veľkej časti, verím, podarilo.

7. Ste podnikateľka, spoluzakladateľka veľmi úspešnej spoločnosti, aktivistka a zároveň mama. Mnohé ženy sa boja podnikania, pretože by to museli skĺbiť s rodinou a ďalšími povinnosťami. Ako sa Vám darí spojiť pracovný, spoločenský a súkromný život?

Niekedy lepšie, niekedy horšie. Ako všetci ľudia, ktorých poznám, aj ja balansujem medzi týmito stránkami života a snažím sa ich napĺňať tak, aby som si splnila svoje povinnosti, radosti a nerobila kompromisy v témach, ktoré sú pre mňa dôležité. Potrebujem lásku a blízkosť svojej rodiny a priateľov, ale aj realizáciu v práci, či súkromí a priestor na seba samu. Veľmi mi pomáha, keď svoje potreby otvorene pomenovávam. Väčšinou vieme nájsť riešenie, keď máme potreby jasne pomenované.

8. Ako sa zo značky stane lovebrand?

Na začiatku je úprimná láska k zákazníkovi. Láska tvorí lásku. No a potom z oblasti marketingu – je to kombinácia správania sa značky spôsobom, ku ktorému sa chceme prihlásiť a pekného, atraktívneho vizuálu a dizajnu. A samozrejme konzistencie cez všetky komunikačné toky. Znamená to aj, že ľudia vo firme sú hodnotovo zladení, chápu misiu značky a horia pre ňu.

9. Značka Curaprox sa postupne stáva symbolom zodpovedného prístupu k prírode a prináša ekologické spôsoby spracovania napr. použitých zubných kefiek. U Vás to ale nie je iba prázdny marketing, vy praktikujete ekologickejšie správanie aj vo Vašom office. Prečo si myslíte, že je potrebné o tom hovoriť a ako by sa mali správať zodpovedné firmy?

To, ako sa ako ľudia k zemi správame, tvorí našu budúcnosť. Každá firma má veľký potenciál urobiť zásadnú zmenu – zavedením ekologickejšieho prístupu ovplyvní nielen svojich zamestnancov, ale aj ich rodiny a známych, keď sa stanú úprimnými ambasádormi tohoto nazerania na život. Náš office zaviedol princípy zero waste už v r. 2018. Náš projekt Kancel bez koša sme si nenechali pre seba – Inštitút cirkulárnej ekonomiky použil naše materiály na zaškolenie kolegov už v desiatkach iných firiem vrátane prezidentskej kancelárie. Tisíce košov vyrobené z desiatok tisíc vrátených kefiek už slúžia na triedenie odpadov vo viac ako 4 000 triedach. Sme len malá firma v porovnaní s veľkými korporáciami. Predstavte si, aký efekt by malo dôsledné zavedenie takejto filozofie vo firmách so stovkami a tisíckami ľudí. Je to len vec nastavenia. Materiály už existujú aj pre korporácie: http://bit.ly/kancel_bez_kosa

10. Dá sa povedať, že okrem výnimočného biznisu a marketingových metód, ste priekopníčkou aj vo filantropii. Nie je asi celkom zvykom aby sa veľké firmy na Slovensku venovali aj tejto sfére, čo Vás k tomu vedie? V čom vidíte zmysel nestarať sa len o seba a zárobok, ale aj o druhých a prečo by to mali robiť aj iné firmy?

Nepotrebujeme ďalšie autá, nové telefóny pri každom novom modeli, ani dovolenky v najlepších hoteloch – a to niežeby som si to niekedy tiež neužila aj takto, ale s mojim mužom chceme, aby sme mali normálne zážitky s našimi deťmi. Spoločný čas v záhrade, v lese, pri jazere či na horách, aby poznali rovnako stanovačku, hostely, spanie na pláži pod hviezdami, cestovanie mhd, vlakmi a na bicykli. Aby sme si zažívali dobrodružstvá a vzrušenie z vecí, ktoré sú normálne dosiahnuteľné pre väčšinu ľudí. Takýto život je naplnený a nie je drahý. Nemusíme veľa míňať a nechceme ani veľa investovať – z dôvodu, aby sme zarobili viac. Keď môžeme, podporujeme radšej zmysluplné projekty a témy, na ktorých nám záleží, prípadne pomáhame iným pri rozbiehaní vlastných projektov. Posúvaním Slovenska k jeho zelenšej, inkluzívnejšej a vzdelanejšej verzii robíme v konečnom dôsledku najlepšie sebe aj našim deťom.

11. Nie je žiadnym tajomstvom, že ste svoju funkciu odovzdali novej riaditeľke. Čomu sa momentálne venujete a čo plánujete najbližšie obdobie v pracovnom aj súkromnom živote?

Lucka Rabatinová je skvelá nová CEO, stretávame sa väčšinou raz týždenne, aby sme sa porozprávali o tom, ako sa Curaproxu darí, brainstormovali spolu, posúvali strategické veci. Keď niekto z tímu potrebuje, „môže si po mne siahnuť“ a niekedy sa to deje.

Mám tú česť pracovať v správnych radách niekoľkých fantastických organizácií – v Bystrinách identifikujeme po celom Slovensku lokality, kde sa koncentruje výborná nová energia a prepájame ich – či už ide o bardejovskú Baštu, rožňavský Kláštor, banskobystrickú Záhradu, ale aj ďalšie lokálne či celoslovenské skvelé združenia ako Gotická cesta, Living Memory, CKO, odporúčam pozrieť si stránku bystriny.sk

Fotografia: Kultúrno-kreatívne centrum Kláštor

So Slovenskou debatnou asociáciou meníme branding a ideme rozbehnúť firemné debatné kluby, aby sme sa my pracujúci naučili debatovať rovnako kvalitne ako stredoškoláci v SDA. Debata neuveriteľne rozvíja kritické myslenie, ale aj empatiu a schopnosť učiť sa, pracovať v tíme, správne argumentovať a počúvať s porozumením. Želala by som si, aby bol debatný klub na každej základnej, strednej aj vysokej škole, v každej firme – myslím, že naša spoločnosť by sa vďaka tomu obrovsky posunula vpred.

 V Nexterii pripravujeme a podporujeme novú generáciu slušných a schopných mladých lídrov a líderiek v rôznych oblastiach a prepájame ich s praxou. Nexteria Leadership Academy považujem za trojročný slovenský Harvard, ale máme aj kratšie formáty, ako je napríklad Nexteria Lab, ktorý je dostupný online a môže byť skvelým prvým krokom v posune k zmysluplnej práci a seba rozvoju.

V Nadácii mesta Bratislavy sa zameriavame na podporu udržateľnosti kultúry a komunitného života mesta. V správnej rade schvaľujeme programovú stratégiu – na tento rok už boli vypísané grantové programy Komunity a Kultúra, ako aj podpora pohybových aktivít a neformálneho vzdelávania v oblasti práce s deťmi a mládežou a to na projekty realizované online.

Pracujem tiež s Leafom na rozvojových Krúžkoch, s Cestou von, OSF, Via Iuris, Post Bellum, Nadáciou Pontis. Moja osobná vášeň pre zelené témy sa ešte posilnila štúdiom permakultúry a spoluprácou so Živicou, Ekopolisom, Incienom.

Pred niekoľkými rokmi sme s mojimi mega šikovnými biznis partnermi Janom Šifrom a Martinom Jenčom založili Folk a Milk, kde pripravujeme obsahovo a dizajnovo komunikáciu pre firmy a s nimi a ďalšími skvelými ľuďmi sa snažíme rozbehnúť tému regenerácie Slovenska – nám už nestačí udržateľnosť – treba zmeniť slovník a nastavenie.

S ďalšou akčnou skupinou pracujeme na téme ako sa Slovensko stane lepšou krajinou cez vybudovanie vzájomnej dôvery medzi ľuďmi na úrovni jednotlivcov, organizácií a potom inštitúcií. Ako aj na projekte zcitlivujúcom vnímanie LGBTi skupiny.

S mojim CPRX biznis partnerom a blízkym priateľom Palom Andelom rozvíjame AI pre čítanie zubných röntgenov, aj potenciálnu spoluprácu na prateľných overaloch s najvyššou triedou ochrany pred Covid.

Veľa sa učím, vo všetkých spomínaných projektoch a aj samostatne – prihlásila som sa do Brainery cez High Brows, ako aj do Sokratovho inštitútu. Robila som si psychologický výcvik.

A samozrejme sa snažím tráviť normálny čas učením sa, hraním a rozhovormi so svojimi deťmi, partnerom, rodinou a priateľmi. Zatiaľ nemám ani trochu pocit, že by som sa nudila.

12. Čo by ste odkázala ženám, našim čitateľkám, ktoré sa rozhodli ísť svojou vlastnou cestou, ale majú obavy, či to zvládnu?

Verím, že každá žena by mala byť šťastná podľa svojej vlastnej definície. Okolo seba sa máme pozerať kvôli inšpirácii, ale mali by sme stráviť dostatok času načúvaním vlastného hlasu, čo vlastne naozaj chceme, aký život chceme mať. Neriadiť sa len očakávaniami ostatných, tvoriť si svoju cestu a pracovať na sebe, na nej, či už ako mamy, ktoré sa starajú o deti, zamestnané v práci, ktorá nás napĺňa alebo ako podnikateľky. Kto nič nerobí, nič nepokazí. Strach a obavy sú prirodzené, aj ja ich mám. Odvaha sa buduje jedine každým prekonaním strachu. Prajem vám veľa šťastia na tejto ceste.

Lucii ďakujeme, že si pri svojom nabitom programe našla čas aj na náš rozhovor. Želáme jej veľa inšpirácie a energie do nových projektov.

Rozhovor: Alexandra Letko

Fotografie: súkromný archív Lucie Paškovej, Nina Skalikova Photography (úvodná fotografia), rožňavský Kláštor

The post Rozhovor s Luciou Paškovou appeared first on Ženy podnikajte!.

Martina Valachová je žena, ktorá v živote niekoľkokrát padla a niekoľkokrát vstala. Alebo aj naopak. Jej najsilnejšou stránkou je schopnosť veci popísať a hneď i realizovať. Často bez prípravy a bez skúseností, pretože ako sama hovorí: “Život a prax vás naučia skoro všetko…”

Svoju kariéru odštartovala ako finančná riaditeľka a konateľka v dcérskej spoločnosti švajčiarskeho koncernu. Zároveň založila svoju vlastnú spoločnosť, ktorá sa venuje marketingu a poradenstvu v oblasti obchodu. Neskôr pôsobila ako marketingová riaditeľka, venovala sa lektoringu, podieľala sa na rozvoji niekoľkých značiek a v týždenníku Slovenka viedla rubriku Rodinná peňaženka. Projektov a pracovných pozícii by sme mohli spomenúť ešte niekoľko, v súčasnosti sa ale venuje nielen svojej marketingovej agentúre, ale najmä projektu 40+, o ktorom nám povedala viac.

1. Martina, Vy aktuálne žijete hlavne projektom 40plus. Ako to celé vzniklo a čo Vás k tomu viedlo?

Áno, projekt 40plus mi zaberá skoro všetok voľný čas. Ešte ma samozrejme neživí. Mojou hlavnou prácou je marketingové poradenstvo, hlavne content marketing.

Celé sa to ale začalo tak, že ma nikde nechceli. Na pracovnom trhu som bola vyhodnotená ako stará. Znie to šialene. Zrazu som sa ocitla na malej úzkej cestičke, kde začala byť tma a hmlisto. S týmto som nepočítala… Bola som „zvyknutá na diaľnice“!

Namiesto toho, aby som z toho chytila depresiu, rozhodla som sa definitívne prestať pracovať pre iných ako zamestnanec (zamestnať sa podľa mojich predstáv nedalo, pretože po 40-ke a bližšie k 50-ke vás jednoducho pracovný trh na vyšších pozíciách odvrhne ako nechcené dieťa, alebo vás nechce kvôli vašej prekvalifikovanosti).

Tak som si povedala, že stačilo. Nebudem presviedčať mladých ľudí na HR, že nie som na odpis.

Spolu s tým, že som založila agentúru, založili sme aj o.z. Inštitút Trvalého Rozvoja 40plus a po roku som sa rozhodla, že vytvorím Magazín 40plus.

Sme prvá slovenská odborná platforma venovaná reštartu ľudí po 40tke. Podporujeme ľudí 40 plus, ktorí sa rozhodujú pre zmenu v kariére alebo osobnom živote, hľadajú nové príležitosti a sú konfrontovaní s vekovou diskrimináciou. Dodávame ľuďom po 40-ke odvahu a povzbudzujeme ich sebadôveru v procesoch náročných zmien.

Hľadáme systémové riešenia v oblasti odstraňovania vekovej diskriminácie a zároveň sme v kontakte s individuálnymi príbehmi ľudí vo veku 40 plus, ktorí majú čo ponúknuť a chcú byť aktívnou súčasťou spoločnosti.

2. Náš web sa týka predovšetkým žien podnikateliek. Myslíte si, že je náročné pre ženu začať podnikať, bez ohľadu na vek?

S vekom to podľa mňa nemá nič spoločné. Najdôležitejšie je vaše PREČO. Moje bolo silné. Bola v ňom túžba odovzdávať skúsenosti, ale aj moju energiu a radosť, keď sa môžem deliť o nápady, zavádzať ich do praxe a potom vidieť výsledky. Ja som v tomto taký „blázon“. Potrebujem k životu úspech. A teraz mám na mysli hlavne úspech mojich klientov, keď spolu vymyslíme veci, ktoré fungujú. A potom sa to prenesie na mňa a viem z toho pocitu normálne vyžiť, že takmer zabudnem jesť…

Čiže každý, kto sa pustí do podnikania si musí zodpovedať jeho vlastné PREČO. Svoju víziu. Pretože ako hovorí SIMON SINAK: “ ĽUDIA NEKUPUJÚ ČO ROBÍTE, ale PREČO to robíte.”

3. Aké boli Vaše obavy, keď ste začínala s novým projektom?

Jasné, že som mala obavy. Potom som stretla kamarátku z detstva a ona mi povedala, aby som sa sústredila na prvý krok a netrápila sa čo bude. Dosť mi to pomohlo. Keby mi vtedy niekto povedal, že napríklad náš portál bude mať po 2 rokoch čítanosť 100 000 ľudí mesačne, tak ho vysmejem. Alebo že budem robiť vlastný Podcast s názvom Praktický sprievodca životom po 40-ke… Moja najväčšia túžba je mať vlastnú reláciu a Talkshow.  Pred 3 rokmi podcasty na Slovensku nikto nerobil. Začala som vo februári a vnímam to ako tréning. Keď príde ponuka na moderovačku alebo na vlastnú reláciu či Talkshow s názvom ÚPLNE INAK, ja budem PRIPRAVENÁ!

Keby som na začiatku nemala to svoje PREČO a zurvalsky by som si hľadala prácu, nič z tohto by nebolo. Možno by som mala robotu v nejakej presklenej budove a musela by som denne tráviť na nudných poradách… A tŕpnuť, pretože každý rok mám o rok viac a to je problém.

Skrátka a dobre. Treba len vedieť to svoje PREČO a potom ísť a každý deň využiť naplno. No a popritom sa samozrejme o seba starať a nezabúdať, že zdravie je na prvom  mieste. To žiaľ dosť ľudí zabúda a potom končia na rôznych drahých klinikách a na PN. Takže s rozumom … Inak aj tu robím vlastný program pre ľudí po 40-ke a je venovaný reštartom žien.

4. V posledných rokoch sa už aj na Slovensku začalo hovoriť o pracovnej diskriminácii. Otvárajú sa otázky rodovej, rasovej či politickej diskriminácie, na tú vekovú sa ale akosi pozabudlo. Ako si to vysvetľujete? To, že existuje je všeobecne známa vec, prečo sa ale o nej nehovorí?

No! Ako kto? Ja hovorím, ba až kričím! Ale nie je všetkým dňom koniec. Máme pripravený projekt Stážista, ktorý by tu mohol spôsobiť malé zemetrasenie. Zastavila nás korona, ale verím, že ho spustíme. Od jesene budeme hľadať partnerské firmy, ktorým na týchto témach a hlavne na odstraňovaní diskriminácie naozaj záleží. Ukážu sa tie firmy, ktoré to myslia vážne.

5. Aký to podľa Vás môže mať dopad na spoločnosť, ak budeme programovo odmietať zamestnávať ľudí, ktorí majú „už čo-to za sebou“?

Je to chorý program, ktorý neprináša nič dobré. Tu sa ale musia zamyslieť firmy a najmä tie veľké. Tlak na nonstop výkon za čo najmenej peňazí už so sebou prináša trpké ovocie. Jednoducho povedané, ľudia kolabujú. Nás čítajú ľudia od 35 rokov a často mi píšu, že sa cítia vyhorení a “použití”. Takto to jednoducho nepôjde a čím skôr na tom budeme pracovať viacerí, tým lepšie. Áno, možno ľudia okolo 50ky nie sú tak rýchli, ale majú skúsenosti. Sama som zvedavá, ako bude reagovať pokoronový pracovný trh.

6. V čom vidíte najväčší vplyv Vašej činnosti? Aj keď je to určite beh na dlhú trať, vidíte už prvé výsledky, ktoré Vás tešia?

Naša činnosť je beh na dlhé trate. Je to ťažké poslanie, ale nevadí. Prvé výsledky sú vidno. Napríklad na Profesia Days sme mali plný stánok na prasknutie. So šéfkou profesie Ivanou Molnárovou sme sa dohodli aj na Talkshow na túto tému a v našom priestore stálo viacej ľudí, ako pri hlavnom pódiu. Toto považujem za veľmi cenné. Som propagátorkou tejto myšlienky a keď niekam prídem, tak ľudia ma už sami oslovujú a pridávajú sa. Operujeme s desiatkami spolupracovníkov a vieme v rámci online poradne alebo aj formou odborných článkov motivovať a posmeľovať, ale aj prinášať riešenia.

7. Na ženy sú často kladené aj iné ako pracovné nároky, rodina, partner, domácnosť, občas nazývané aj ako „udržiavanie rodinného ohňa“. Ako sa Vám darí skĺbiť osobný a pracovný život? Máte na to nejaký recept?

Ejha, to je ťažká otázka. Mám doma 3 chlapov (aj keď starší syn už u nás nebýva, ale na kávu príde denne). Oni ma akceptujú takú, aká som. Niekedy nie je navarené, tak navaria. Pomáhajú aj s domácimi prácami, teda poviem to tak, oni to berú ako normálnu vec. Pretože na robote nie je napísané, kto ju má urobiť…

Som vydatá 31 rokov, takže samozrejme všetko bolo. Aj hrmelo. Aj sa blýskalo. Ideálny vzťah  podľa mňa neexistuje. Mám muža, na ktorého sa môžem absolútne spoľahnúť. Jednoducho neviem ako som si to zaslúžila, ale takto to je. A na druhej strane, keď je zle, tak on vie, že to isté nájde u mňa (aj keď niekedy tak južansky temperamentne podané).

9. Počas korony ste napísali knihu. Ako ste to stihli?

No to je tak. Počas korony ľudia písali na sociálne siete, že musia sedieť doma a učili sa kváskovať. Z chleba sa priberá, tak ja som radšej písala… Ale vážne. Tá kniha je a nie je to náhoda. Ja sa totiž celý život zaoberám financiami a dobrým hospodárením (na začiatku mojej kariéry aj profesionálne…). Keď prišla korona, tak som odvšadiaľ počula, že ľudia nemajú finančné rezervy ani len na mesiac či dva. Dokonca 80% Slovákov nemá rezervy na viac ako 3 mesiace života. Mňa to šokovalo. Sadla som si a napísala som knihu. Vydávam si ju sama (som ale obklopená super ľuďmi v tíme okolo Literárneho domu) a teraz beží predpredaj. Eshop sa volá #budeakonebolo… To je preto, že po prečítaní knihy Kam miznú vaše peniaze garantujem, že sa ľuďom zmení pohľad na narábanie s financiami. Súčasťou knihy je aj Cvičebnica, takže v knihe spájam moje veselé historky, tipy a návody priamo aj s tréningom. Už teraz sa kniha teší podpore. Špeciálne sa v nej venujem aj ľuďom, ktorí podnikajú, pretože podnikatelia by mali mať ešte inak vycibrený pohľad na rezervy a na narábanie s peniazmi. Verím, že bude pre všetkých osožná.

10. Čo by ste odkázala ženám, našim čitateľkám, ktoré sa rozhodli ísť svojou vlastnou cestou a začať podnikať napríklad aj po 40-ke?

Môj odkaz je jednoznačný. Nájdite najprv oporu v sebe, pretože so sebou ste v spojení 24/7. Spíšte si na papier čo máte radi a čo nechcete robiť. No a začnite. Cestou samozrejme prídu prekážky. Bude sa vám možno zdať, že ľudia z vášho okolia vám nerozumejú. Niektorí vás možno aj vysmejú. Preto je dôležité, aby ste boli vy sami v sebe konzistentní. Keď z vás budú klienti cítiť vášeň pre to, čo robíte, pôjde to. No a samozrejme radi o vašom pracovnom alebo osobnostnom reštarte napíšeme aj v našom magazíne.

Martine ďakujeme za rozhovor a želáme veľa úspechov v boji proti vekovej diskriminácii aj v ďalších projektoch.

Viac o projekte 40plus sa dozviete na: www.40plus.sk

Rozhovor: Alexandra Letko

Fotografie: Gabriela Teplická

The post Rozhovor s Martinou Valachovou appeared first on Ženy podnikajte!.

1. Spolu s manželom ste založili úspešnú firmu, topánočky značky RAK dnes pozná snáď každý rodič. Aké boli Vaše začiatky, kto prišiel s myšlienkou vyrábať detské topánky?

S myšlienkou vyrábať detské papučky a topánky prišiel manžel. Predchádzala jej nespokojnosť v pôvodnom zamestnaní, navyše sa to prelínalo s odbormi, ktoré sme vyštudovali a skutočnosťou, že na Slovensku nebol výrobca detských papučiek – písal sa rok 1992. Všetko to do seba zapadlo a nápad bol na svete 🙂 Náš výrobný program bol v začiatkoch postavený na výrobe papučiek, postupne sme ho rozšírili aj o výrobu detských topánok, až po dnešný sortiment, ktorý neustále rozširujeme.

2. Myslíte si, že je náročné pre ženu začať podnikať? Pustili by ste sa do tohto biznisu aj sama, bez manžela?

Podnikanie vo všeobecnosti nie je ľahké, či pre ženu, alebo muža. Nakoľko ja osobne nemám ani trošku technické zmýšľanie, ktoré je v tomto odbore podmienkou, určite by  som sa do toho sama nepustila.

3. Vývoj detskej topánky dnes podlieha nielen módnym trendom, ale aj výsledkom výskumu v oblasti fyziológie, motorického vývoja dieťaťa a jeho dopadu na zdravie jedinca. Je pre Vás náročné sledovať všetky novinky a zaraďovať ich do výroby, alebo sa jednoducho držíte svojho „starého osvedčeného receptu“ a trendy jednoducho nesledujete?

Naším krédom je „zdravé obúvanie detí“ a to úzko súvisí so sledovaním noviniek a trendov nielen v oblasti módy, ale najmä zdravého rastu detí. Zároveň sa ale pridržiavame starého dobré, ktoré bude platiť vždy. Patrí to k našej práci, aby sme mali prehľad a preto sa zúčastňujeme konferencií  z tejto oblasti, sme členmi ČOKA ( Česká obuvnícka a kožedelná asociace ), ktorá má prepojenie na podiatrov, pediatrov a ortopédov, ktorí naše výrobky posudzujú, tak, aby spĺňali kritéria správneho vývoja chodidla. No a aby sme neboli zatvorení v „bubline našich nápadov“ oslovujeme mladých ľudí na spoluprácu, čo je prospešné pre obe strany.

4. Väčšina ľudí asi pozná Vaše ikonické papučky, ktoré pripomínajú aj naše detské časy. Ktorý je Váš srdcový produkt z Vašej dielne a prečo?

Máme okolo 45 modelov vo viac ako 450 farebných kombináciách, tak by bolo nefér, aby som vybrala len jeden srdcový produkt :). Ja sa vždy zamilujem do každého nového modelu a farebnej kombinácie, ale úsmev na tvári a príjemný pocit v srdci vo mne vyvolá pohľad na capačky komfort. Sú pohodlné, v krásnych farbách, svojim minimalistickým dizajnom pôsobia „dospelácky“ a na začínajúcich chodcoch vyzerajú veľmi trendovo.

5. Vaša práca si určite vyžaduje veľa času, vediete firmu, staráte sa o ekonomickú stránku. Ako to dokážete spojiť so svojim osobným, rodinným – partnerským životom? Neprelína sa Vám pracovný s osobným životom, keď sa s manželom stretávate v práci?

Drvivú väčšinu času podriaďujeme firme a jej „potrebám“. To bola a je naša priorita. Firma je naše tretie dieťa, ktoré ale stále potrebuje nás a náš čas, tak je úplne prirodzené, že sa toto „dieťa“ prelína naším osobným a pracovným životom, je s nami pri raňajkách :), ale aj na dovolenke. Sme spolu zžití a neviem si ani predstaviť, že by to malo byť inak.

6. Zažili ste niekedy počas svojej kariéry obdobie, kedy ste si povedali, že by bolo lepšie zavesiť remeslo na klinec?

Určite nie. Každý problém, či kríza v nás vyvolal vždy nový prílev energie, ktorá išla ruka v ruke s riešením situácie. Ani v najťažších chvíľach nás nepremkol pocit rezignácie a „vešania remesla na klinec“.

7. Korona znamená pre mnohých aj finančnú krízu. Zastihla aj Váš podnik korona kríza, viedlo Vás to k nejakým obmedzeniam, prípadne „kreatívnym“ riešeniam?

Korona kríza zasiahla celý svet a my nie sme výnimkou. Je to niečo nové a nepredvídateľné, v človeku sa striedajú pocity zraniteľnosti a strachu. Nikto nevie, čo mu prinesie nový deň. My sme si overili, že náš e-shop je už tak silný, že dokázal firmu so 40 zamestnancami udržať nad vodou bez nejakých väčších finančných strát a potvrdilo sa nám, že to bol správny krok založiť ho a venovať mu čas.

8. Aké sú Vaše plány na najbližšie obdobie, osobné aj pracovné?

Stráviť čo najviac času s vnúčikom Martinkom a vnučkou Emilkou, to si želám veľmi –  korona nás obrala aj o tieto chvíle. Na jar sme mali predstaviť nový model topánok, ktorý sa zrodil zo spolupráce s úžasnou Zuzanou Németh Serbak, návrhárkou obuvi, ale aj tu nás pozastavila korona. Aktuálne opäť veľmi intenzívne pracujeme na tom, aby sme na prelome august – september tieto topánočky dali do ponuky.

9. Čo by ste odkázali ženám, našim čitateľkám, ktoré sa rozhodli venovať sa podnikaniu, ale teraz zažívajú ťažké obdobie kvôli následkom pandémie?

Univerzálna rada neexistuje, ale vytrvalosť, odhodlanie a viera v to, čo robíme prinesú svoje ovocie. My sme sa vždy riadili krédom Tomáša Baťu:

„Nehľadaj ľahké cesty. Tie hľadá toľko ľudí, že sa po nich nedá prísť nikam.“

Za veľmi inšpiratívny a motivujúci rozhovor ďakujeme Alexandre Račkovej, spoluzakladateľke a spolumajiteľke spoločnosti RAK. Želáme veľa úspechov a radosti s rodinou.

Rozhovor: Alexandra Letko

Fotografie: súkromný archív Alexandry Račkovej

The post Rozhovor s Alexandrou Račkovou appeared first on Ženy podnikajte!.