Pani Mária by však rada urobila viac ako len dobrovoľnícke aktivity, nakoľko sa k nej dostala informácia o možnosti žiadať rôzne príspevky a granty na obnovu pamiatok, ktoré sú poskytované občianskym združeniam. Uvedené zistenie pani Máriu prinútilo premýšľať o tom, čo vlastne občianske združenie je, ako ho založiť a ako prostredníctvom jeho činnosti zveľaďovať svoje okolie, ktoré je bohaté na zanedbané pamiatky vyžadujúce obnovu.

Ako funguje občianske združenie

Ústava Slovenskej republiky garantuje všetkým občanom, a teda aj pani Márii a jej známym právo združovať sa. Jadro právnej úpravy občianskych združení sa nachádza v zákone o združovaní občanov, ktorý obsahuje aj úpravu vzniku občianskych združení.

Občianske združenie je právnickou osobou, ktorá združuje fyzické alebo právnické osoby. V prípade pani Márie bude občianske združenie, ktoré plánuje založiť, združovať fyzické osoby, a to najmä priaznivcov obnovy pamiatok.

Cieľom občianskeho združenia je vykonávanie neziskových aktivít, ktoré by mali slúžiť verejnoprospešnému účelu. Túto požiadavku myšlienka pani Márie spĺňa, nakoľko má záujem vykonávať obnovu pamiatok, ktoré môžu neskôr slúžiť ako oddychové miesto pre verejnosť alebo ako tip na výlet v okolí.

POZOR! Nie je možné založiť občianske združenie, ktorých cieľom je popierať alebo obmedzovať osobné, politické alebo iné práva občanov z dôvodu pohlavia, rasy, pôvodu, náboženstva, podporovať násilie alebo nenávisť a ani občianske združenie, ktoré na dosiahnutie svojich cieľov používa prostriedky alebo spôsoby, ktoré sú v rozpore so zákonmi. Rovnako nie je možné založiť občianske združenie s ozbrojenými zložkami.

Založenie občianskeho združenia – cena

Na založenie občianskeho združenia s názvom Ochrancovia Pamiatok o.z. bude pani Mária potrebovať určiť prípravný výbor, zložený z minimálne troch osôb, z ktorých aspoň jedna osoba musí byť plnoletá a spôsobilá na právne úkony. Pani Mária sa s ostatnými členmi prípravného výboru dohodla, že práve ona bude splnomocnencom, ktorý je oprávnený konať v mene občianskeho združenia v čase do zápisu štatutárnych orgánov občianskeho združenia do registra mimovládnych neziskových organizácii, ktorý vedie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Ďalšou úlohou bude vypracovať stanovy občianskeho združenia. Stanovy sú základným dokumentom občianskeho združenia, ktoré upravujú najmä cieľ činnosti občianskeho združenia, orgány občianskeho združenia či zásady hospodárenia. Zároveň bude potrebné určiť, kto bude štatutárnym orgánom, teda predsedom občianskeho združenia.

Následne možno podať návrh na registráciu občianskeho združenia spolu so stanovami a poplatkom Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. Možno tak urobiť poštou (v tomto prípade je potrebné zakúpiť kolok v hodnote 66,- EUR) alebo elektronicky (je potrebné zakúpiť kolok v hodnote 33,- EUR).

V prípade úplného a správneho podania návrhu na registráciu občianskeho združenia bude pani Márii zo strany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky doručené potvrdenie o registrácii občianskeho združenia Ochrancovia Pamiatok o.z. a osvedčenie o pridelení IČO.

Výhody a nevýhody občianskeho združenia

Pri úvahách o založení občianskeho združenia sa stretneme skôr s výhodami, ako s nevýhodami.

Medzi výhody občianskych združení patrí najmä jednoduchosť jeho založenia o čom sa sama presvedčila aj pani Mária. Nevyžaduje sa predkladanie množstva dokumentov ani zložitý registračný proces.

Ďalšou výhodou je možnosť získania 2 % z daní, ktoré môžu občania alebo právnické osoby poukazovať v prospech občianskeho združenia. Na získanie tohto príspevku z daní sa však občianske združenie musí zaregistrovať do zoznamu prijímateľov u notára a môže tak urobiť najskôr jeden rok po svojom založení. Okrem príspevku z daní možno za výhodu občianskeho združenia považovať aj možnosť získavať členské príspevky od členov občianskeho združenia.

Dôležitou skutočnosťou je taktiež, že občianske združenie môže byť žiadateľom rôznych príspevkov, dotácii a grantov poskytovaných rôznymi inštitúciami (pre pani Máriu môžu byť zaujímavé najmä príspevky poskytované na obnovu a rekonštrukcie pamiatok).

Pani Máriu však prekvapila aj skutočnosť, že občianske združenie môže za splnenia určitých podmienok vykonávať podnikateľskú činnosť.

Podnikateľská činnosť občianskeho združenia

Za splnenia zákonom stanovených určitých podmienok je prípustné, aby aj občianske združenie, ktorého hlavným cieľom sú neziskové aktivity, vykonávalo aj podnikateľskú činnosť. Pani Mária by rada zväčšila objem finančných prostriedkov, ktoré bude jej občianske združenie potrebovať na svoju činnosť aj prostredníctvom podnikateľskej činnosti. Má obavy, že príspevky od členov, rôzne dary a dotácie, či príspevky z daní nemusia stačiť na obnovu pamiatok v jej okolí. Z toho dôvodu sa pani Mária rozhodla vyrábať tričká s potlačou názvu a loga ich občianskeho združenia a predávať ich na rôznych podujatiach organizovaných občianskym združením za účelom dosiahnutia zisku. Vstup na podujatie organizované občianskym združením môže tiež podliehať vstupnému poplatku.

Uvedená podnikateľská činnosť bude vykonávaná na podporu neziskového cieľa občianskeho združenia,   ktorým je ochrana a obnova pamiatok. V tomto prípade predaj tričiek nebude hlavnou činnosťou občianskeho združenia a preto pani Mária môže zrealizovať svoj podnikateľský nápad.

V tomto prípade bude však občianske združenie musieť získať aj príslušné oprávnenia na podnikanie (živnosť) a registrovať sa na príslušnom daňovom úrade do jedného mesiaca odo dňa získania živnostenského oprávnenia.

POZOR! Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky môže rozhodnúť o rozpustení občianskeho združenia v prípade, ak by jeho podnikateľské aktivity začali prevládať nad jeho primárnou neziskovou činnosťou.

Založenie občianskeho združenia nie je náročným procesom, avšak aj napriek tomu odporúčame obrátiť sa na odbornú právnu pomoc. Odborník Vám pomôže vypracovať stanovy ako aj návrh na registráciu občianskeho združenia tak, aby zo strany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky nedošlo k odmietnutiu návrhu.

Text: Alena Michalovičová

The post Dobrý zámer alebo čo je OZ – Občianske združenie appeared first on Ženy podnikajte!.

Anna už takmer 10 rokov pracuje v softvérovej firme, venuje sa najmä vývoju aplikácii určených pre smartfóny. Práca ju veľmi baví, avšak po toľkých odpracovaných rokoch prišiel stereotyp, ktorý by rada zmenila. Rozhodla sa preto dať v práci výpoveď a založiť si vlastnú firmu, v ktorej by dokázala využiť vedomosti, skúsenosti a informácie, ktoré získala dlhoročnou prácou u súčasného zamestnávateľa. Pri podávaní výpovede však narazila na problém – v rámci pracovnej zmluvy podpísala aj konkurenčnú doložku.

Zákaz konkurencie počas pracovného pomeru

Pri čítaní pracovnej zmluvy Anna narazila na nasledovné ustanovenie:

„Zamestnanec nie je popri svojom zamestnaní vykonávanom na základe tejto pracovnej zmluvy oprávnený vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má vo vzťahu k Zamestnávateľovi konkurenčný charakter, a to najmä vykonávať činnosť v oblasti softvérového vývoja, vývoja aplikácii a s tým súvisiace činnosti. Uvedené činnosti smie Zamestnanec vykonávať iba s predchádzajúcim súhlasom Zamestnávateľa.“

Anna zostala prekvapená a nebolo jej celkom jasné, aký význam má predmetné zmluvné ustanovenie. Pravda je taká, že tento bod pracovnej zmluvy predstavuje zákaz konkurencie počas trvania pracovného pomeru, t.j. konkurenčnú doložku. Na základe konkurenčnej doložky súčasný zamestnávateľ pani Anne obmedzil možnosť pracovať pre iného zamestnávateľa (alebo vykonávať činnosť ako SZČO), ktorý podniká v rovnakej oblasti ako on, a to počas doby, po ktorú jej trvá pracovný pomer u súčasného zamestnávateľa. Podstatou zákazu konkurencie je obmedzenie možnosti zamestnanca pracovať pre konkurenciu súčasného zamestnávateľa najčastejšie z dôvodov ochrany know-how, príp. interných postupov, ktoré sú pre zamestnávateľa špecifické, alebo ktoré sám vytvoril.

Konkurenčnou doložkou zamestnávateľ pani Anne automaticky nezakázal pracovať pre jeho konkurenciu na trhu, no podmienil to svojím súhlasom. V prípade, ak by Anna chcela pracovať v oblasti majúcej vo vzťahu k jej súčasnému zamestnávateľovi konkurenčný charakter (či už na základe čiastočného pracovného úväzku alebo na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru), musela by zamestnávateľa písomne požiadať o súhlas. V prípade, ak by zamestnávateľ súhlas neudelil, Anna by pre konkurenciu pracovať nesmela.

POZOR! V prípade, ak vášho zamestnávateľa požiadate o udelenie súhlasu na výkon konkurenčnej činnosti a zamestnávateľ sa nevyjadrí do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti platí, že zamestnávateľ súhlas udelil.

Výnimky zo zákazu konkurencie

Zákaz konkurencie by sa na Annu nevzťahoval v prípade, ak by vykonávala vedeckú, pedagogickú, publicistickú, lektorskú, prednášateľskú, literárnu alebo umeleckú činnosť. Na výkon týchto činností sa nevyžaduje ani súhlas zamestnávateľa.

POZOR! Zamestnávateľ môže udelený súhlas kedykoľvek odvolať, avšak len z vážnych dôvodov, ktoré musí v písomnom odvolaní súhlasu uviesť. Zamestnanec je následne povinný ukončiť výkon tejto konkurenčnej činnosti hneď ako to bude možné (napr. hneď ako zamestnancovi u konkurenčného zamestnávateľa uplynie výpovedná doba).

V prípade, ak zamestnávateľ vykonáva konkurenčnú činnosť bez súhlasu svojho zamestnávateľa je to možné považovať za zavinené závažné porušenie pracovnej disciplíny. Zamestnávateľ z tohto dôvodu, môže pani Annu sankcionovať za to, že vykonávala konkurenčnú činnosť bez jeho súhlasu tak, že s ňou môže ukončiť pracovný pomer (napr. výpoveďou).

Zákaz konkurencie po skončení pracovného pomeru

So zákazom konkurencie počas pracovného pomeru sa pani Anna zmierila, nakoľko aj tak chcela podať výpoveď. V tom však v pracovnej zmluve narazila na ďalšie ustanovenie s veľmi podobným obsahom ako to predchádzajúce.

„Zamestnávateľ a Zamestnanec sa dohodli, že Zamestnanec nie je po dobu 1 roka po skončení pracovného pomeru oprávnený vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má vo vzťahu k Zamestnávateľovi konkurenčný charakter, a to najmä vykonávať činnosť v oblasti softvérového vývoja, vývoja aplikácii a s tým súvisiace činnosti. Zamestnávateľ sa zaväzuje poskytnúť Zamestnancovi primeranú peňažnú náhradu vo výške 50 % priemerného mesačného zárobku Zamestnanca za každý mesiac plnenia záväzku Zamestnanca nevykonávať činnosti podľa prvej vety. V prípade, ak Zamestnanec poruší svoj záväzok nevykonávať konkurenčnú činnosť, je povinný Zamestnávateľovi uhradiť primeranú peňažnú náhradu vo výške 50 % priemerného mesačného zárobku zamestnanca“.

V tejto chvíli pani Anna zbystrila, nakoľko ju zarazilo, že jej súčasný zamestnávateľ chce obmedziť výkon práce aj po tom, čo u neho jej pracovný pomer zanikne.

Annin zamestnávateľ však postupoval v súlade so zákonom, nakoľko dohoda o obmedzení konkurenčnej činnosti je medzi zamestnancom a zamestnávateľom možná. Obmedzenie zamestnanca pritom môže trvať maximálne po dobu jedného roka odo dňa skončenia pracovného pomeru.

POZOR! Konkurenčná doložka musí byť súčasťou vašej pracovnej zmluvy. Pokiaľ ste so zamestnávateľom uzatvorili iný dokument (napr. samostatnú dohodu o zákaze konkurencie) mimo uzatvorenia pracovnej zmluvy, takáto dohoda je neplatná!

Ďalšou z podmienok, ktorá musí byť splnená na to, aby konkurenčná doložka bola platná je, že počas trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa sa pani Anna dostala k informáciám, ktorých zneužitie by mohlo zamestnávateľovi privodiť ujmu (know-how a pod.).

Zákazom konkurencie po skončení pracovného pomeru sa zamestnancovi obmedzuje jeho ústavné právo na výkon zárobkovej činnosti. Za toto obmedzenie po skončení jeho pracovného pomeru musí zamestnávateľ Anne poskytnúť primeranú finančnú náhradu, minimálne vo výške 50 % jej priemerného mesačného zárobku, a to za každý mesiac trvania obmedzenia výkonu zárobkovej činnosti (t.j. za každý mesiac trvania zákazu konkurencie).

Zrušenie konkurenčnej doložky

V prípade, ak chcete zrušiť už raz uzatvorenú konkurenčnú doložku, narazíte na problém. Zamestnanec môže pôvodne dohodnutý zákaz konkurencie vypovedať iba písomne, po skončení pracovného pomeru a iba v prípade, ak mu zamestnávateľ nevyplatí primeranú peňažnú náhradu v lehote do 15 dni od jej splatnosti. Zákon dáva možnosť zrušenia dojednanej konkurenčnej doložky aj zamestnávateľovi, ktorý môže od dohodnutého záväzku zákazu konkurencie odstúpiť písomne počas trvania pracovného pomeru.

Konkurenčná doložka, ktorú so svojím zamestnávateľom uzatvorila pani Anna je platná. Pani Anna tak so začatím svojho podnikania musí počkať, kým uplynie 1 rok odo dňa skončenia jej pracovného pomeru u bývalého zamestnávateľa a k zániku zákazu konkurencie alebo uhradiť bývalému zamestnávateľovi peňažnú náhradu vo výške, na ktorej sa dohodli.

V prípade, ak sa už s konkurenčnou doložkou stretnete a máte pochybnosti o jej platnosti, odporúčame vyhľadať právnu pomoc. V prípade pochybenia na strane zamestnávateľa môže tiež dôjsť k tomu, že uzatvorená konkurenčná doložka bude neplatnou. Kontaktovaním odborníka sa tak môžete vyhnúť viacerým nepríjemnostiam a naštartovať svoje podnikanie správne.

Text: Alena Michalovičová

The post Ukradnuté know-how alebo čo je to konkurenčná doložka appeared first on Ženy podnikajte!.

Mária je vdova, ktorá po smrti manžela pokračovala v ich spoločnom sne – podnikaní s pečivom. V malej s.r.o. zostala s ich jediným synom sama a po dlhých rokoch to chcelo zmenu. Syn sa odsťahoval a firme sa venoval len zriedkavo. Zato povinností bolo z pohľadu Márie stále viac. Po niekoľkých mesiacoch váhania sa konečne rozhodla – s podnikaním končí a keďže firmu predávať nechcela, rozhodla sa pre skončenie formou likvidácie.

Hneď úvodom je potrebné dodať, že proces likvidácie patrí medzi náročnejšie postupy, a to jednak z pohľadu času, ako aj z pohľadu potrebných vedomostí a zručností. Bez pomoci odborníka by Mária likvidáciu zvládla len ťažko. Aby ste však mali predstavu o tom, ako likvidácia funguje, pokračujte v čítaní o príbehu podnikateľky Márie. Možno sa pýtate: „A čo ak sa mi do likvidácie nechce?“ Zrušiť svoju spoločnosť môžete bez likvidácie vtedy ak „nie je čo likvidovať“, to znamená, že zrušenie spoločnosti bez likvidácie je možné len ak imanie spoločnosti prechádza na právneho nástupcu alebo spoločnosť nemá žiaden majetok a ide o dobrovoľné zrušenie spoločnosti zlúčením, splynutím a rozdelením. Výnimku z povinnosti likvidácie predstavuje aj situácia, kedy spoločnosť zruší súd a preddavok na úhradu odmeny a výdavkov likvidátora nebol zložený. 

Na pečenie treba pekára, na likvidáciu likvidátora

Tak ako pri mnohých iných záležitostiach firmy, aj o jej skončení bolo nevyhnutné prijať oficiálne rozhodnutie. Mária so synom Danom tak uskutočnili na valnom zhromaždení. Tu schválili jednak rozhodnutie o zrušení ich s.r.o. bez právneho nástupcu (čo znamená, že firma ďalej nefunguje pod žiadnym iným názvom ani pod vedením iných osôb), ako aj osobu likvidátora. Likvidátor je osoba, ktorá sa počas likvidácie správa ako štatutárny orgán spoločnosti – konateľ. Na starosti má fungovanie firmy až do okamihu jej úplného výmazu z OR SR, podpisuje dokumenty, rozhoduje a koná v mene spoločnosti a plní povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo zákona. Je dôležité zdôrazniť, že všetky vymenované úkony, ale aj ďalšie, môže likvidátor v mene spoločnosti vykonávať len v prípade, ak smerujú k likvidácii spoločnosti. Ide najmä o plnenie záväzkov, uplatňovanie pohľadávok a prijímanie plnení či uzatváranie dohôd a zmlúv vo vzťahu ku skončeniu spolupráce.

Mária sa vzhľadom na čas, ktorého mala ako dôchodkyňa dosť, ako aj vzhľadom na kontakt na svoju dobrú kamarátku právničku, ktorá jej prisľúbila pomoc s procesom likvidácie, rozhodla zvoliť ako likvidátorku samú seba. Syn Dano s rozhodnutiami súhlasil a tak zostávalo jediné – zapísať tieto skutočnosti do OR SR, získať k názvu firmy dodatok „v likvidácii“ a zahájiť samotný proces likvidácie.

POZOR: Vaša spoločenská zmluva, prípadne zakladateľská listina môže obsahovať ustanovenie, ktoré určuje, kto má byť v prípade zrušenia spoločnosti likvidáciou zvolený do funkcie likvidátora. Skontrolujte si preto dokumentáciu vašej spoločnosti pred tým, než rozhodnutie o osobe likvidátora prijmete.

Tip pre vás: ak vám proces likvidácie nie je známy, zvoľte si ľahšiu a bezpečnejšiu alternatívu, kedy za osobu likvidátora zvolíte profesionálov, ktorí sa v tejto oblasti vyznajú – sú nimi napríklad advokát alebo správca konkurznej podstaty. Na premyslenie máte dokonca podľa novely čas. Odo dňa zrušenia spoločnosti, ktorým je deň prijatia rozhodnutia o zrušení spoločnosti, vám plynie lehota 60 dní na určenie osoby likvidátora, tak ju využite a vyberte zodpovedne. Ak vám táto lehota márne uplynula, osobu likvidátora namiesto vás určí súd.

Koľko stojí likvidátor?

Samozrejme, náročná a zodpovedná práca nie je odvedená zadarmo. Likvidátorovi v zmysle novej právnej úpravy plynie jednak právo na paušálnu odmenu za jednotlivé úkony, ako aj na náhradu výdavkov. Okrem toho je novinkou aj povinnosť zložiť do notárskej úschovy preddavok za odmenu likvidátora vo výške 1 500 EUR. Tento preddavok musíte zložiť do úschovy ešte predtým, než likvidátora zapíšete do OR SR. Táto suma sa na konci, kedy sa vyčísli úplná cena za služby likvidátora odčíta a rozdiel medzi skutočnou celkovou sumou za služby likvidátora a preddavkom v notárskej úschove sa uspokojí z likvidačnej podstaty. Celková suma, na ktorú vás likvidátor vyjde sa bude odrážať od počtu úkonov, ktoré vykoná, pričom za väčšinu úkonov príslušná vyhláška pripisuje nárok na odmenu vo výške 250 EUR.

S úkonmi likvidátora spokojný byť môžete, no môže nastať aj situácia, kedy sa vám jeho konanie bude zdať napríklad nepostačujúce. V takomto prípade je potrebné brať do úvahy zákonné oprávnenie odvolať osobu likvidátora, ktoré zákon pripisuje rovnakým osobám, ktoré ho do funkcie mohli ustanoviť. Rovnako je aj samotný likvidátor oprávnený vzdať sa svojej funkcie – vykoná tak jednoducho, doručením oznámenia s notársky overeným podpisom spoločníkom spoločnosti.

Veritelia, je čas ozvať sa!

Mária ako jeden z prvých úkonov vykonala oznámenie o likvidácii spoločnosti v Obchodnom vestníku, pričom túto skutočnosť oznámila aj svojim veriteľom a obchodným partnerom. Cieľom bolo dať veriteľom možnosť prihlásiť si svoje pohľadávky (to znamená dlhy spoločnosti), ktoré by mala Máriina firma pred úplným skončením uhradiť. Veritelia by preto mali byť ostražití a z času na čas sledovať, či ich dlžníci, resp. obchodní partneri nezahájili proces likvidácie – po jej skončení už bude na uplatňovanie svojich nárokov neskoro. Veritelia majú dokonca prednosť, keďže kým sa ich pohľadávky neuhradia, likvidátor nemôže vyplatiť likvidačný zostatok spoločníkom firmy. Ako likvidátor preto Mária musela uviesť korešpondenčnú adresu, na ktorú jej veritelia zasielali prihlášky svojich pohľadávok. Adresa sa musí nachádzať na území Slovenskej republiky a okrem toho musí zabezpečovať možnosť doručovania bez zbytočných prieťahov.

Ak chcem byť likvidátor, povinností nebude málo

Mária si odo dňa oznámenia o vstupe do likvidácie postupne vytvárala zoznam veriteľov a ich pohľadávok. Následne, po uplynutí 45 dní od vykonania oznámenia o likvidácii, Mária zostavila základný zoznam pohľadávok ako aj majetku spoločnosti a tieto uložila do zbierky listín – teraz mala presný prehľad o tom, koľko majetku má jej firma a koľko z majetku bude musieť ešte obetovať na úhradu všetkých záväzkov. Na uloženie dokumentov do zbierky listín mala lehotu 30 dní.

Povinností má však ako likvidátorka omnoho viac – patrí medzi ne povinnosť zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku podľa stavu ku dňu predchádzajúcemu dňu vstupu spoločnosti do likvidácie, konečnú správu o priebehu likvidácie ako aj návrh na rozdelenie likvidačného zostatku + po novom aj zverejnenie oznámenia o ich zhotovení. Samozrejme, po celú dobu trvania likvidácie Mária priebežne uspokojovala pohľadávky veriteľov. Nebyť šikovných pomocníčok z oblasti práva a účtovníctva – Máriiných kamarátok, ako nie profesionálka by tieto úkony vykonala len s veľkými ťažkosťami a pravdepodobne aj nesprávne.

Kedy likvidácia konečne skončí?

Novela zákona celý proces likvidácie o niečo predlžuje. Podľa aktuálne platnej právnej úpravy možno likvidáciu ukončiť najskôr po uplynutí 6 mesiacov od oznámenia o vstupe spoločnosti do likvidácie. Dajte si pozor na prípadné daňové nedoplatky – v prípade ich zistenia v rámci zhotovenia mimoriadnej účtovnej závierky sa vám lehota, v ktorej možno likvidáciu ukončiť, z dôvodu zistených nedoplatkov predlžuje o ďalších 6 mesiacov.

Za tento čas máte priestor vysporiadať svoje záväzky, ukončiť spoluprácu s biznis partnermi, zhrnúť si hodnotu svojho majetku a na záver – rozdeliť si majetok spoločnosti, ktorý na konci zostal. Tak tomu bolo aj v prípade Márie. Po všetkých úkonoch urobila ako likvidátorka ten posledný – podala návrh na výmaz spoločnosti z OR SR. Tu jej cesta s podnikaním skončila.

V rámci likvidácie vyplatila všetky dlhy, ktoré firma mala, vypovedala zmluvy, ktoré mala s dodávateľmi a na konci rozdelila zostávajúci majetok medzi seba a druhého spoločníka firmy, syna Dana. Notár jej záverom ako likvidátorke po uplynutí 30 dní od výmazu spoločnosti z obchodného registra vydal preddavok na jej odmenu. Dnes Mária chodí po čerstvé pečivo do susednej pekárne, kde mladej podnikateľke vždy rada poradí a prezradí dobré rady, ktoré nazbierala počas svojej kariéry podnikateľky.

Ako sme uviedli už úvodom, likvidácia nie je ani z ďaleka ľahký proces. Neváhajte sa preto ozvať profesionálom a požiadať o pomoc. Môže vám to celý proces jednak urýchliť, ako aj zachovať zákonný a správny postup.

Text: Magdaléna Karvaiová

The post Aj skončiť treba vedieť správne– likvidácia spoločnosti appeared first on Ženy podnikajte!.

Beáta začala s podnikaním už pred niekoľkými rokmi. Hneď po skončení strednej školy v odbore kozmetika si z našetrených peňazí otvorila vlastný salón, pričom sa časom dostala do krajších aj klientkam dostupnejších priestorov v centre mesta. Počas dňa sa potenciálne klientky často pristavili, aby si pozreli ponuku služieb a ceny, opýtali sa na voľné termíny alebo žiadali poradenstvo. Toto všetko Beátu neprimerane zdržovalo pri už aj tak príliš nabitom programe, kedy klientky brala doslova jednu po druhej. Po pár týždňoch neúnosného vyťaženia sa rozhodla napísať inzerát do novín aj na internet a nájsť si výpomoc.

Zamestnávať na dohodu

Po prvotných zisteniach, či vôbec môže byť Beáta ako fyzická osoba – podnikateľ (SZČO) zamestnávateľom, si urobila menší prieskum toho, akým spôsobom môže nových členov tímu zamestnávať. Najčastejšie dostávala rady na uzatvorenie dohody s novou zamestnankyňou. Avšak, prečo sa táto forma zdá ľudom najatraktívnejšia? A je ju vôbec možné uzatvoriť vždy a s každým?

Zákonník práce vo všeobecnosti rozlišuje tri druhy dohôd:

• dohodu o vykonaní práce,
• dohoda o brigádnickej práci študentov,
• dohoda o pracovnej činnosti.

Na výpomoc v kozmetickom salóne Beáta mohla uzavrieť jednak dohodu o pracovnej činnosti alebo dohodu o brigádnickej práci študenta. Dohoda o brigádnickej práci študenta sa, ako už aj z názvu vyplýva, vzťahuje na zamestnanca so štatútom študenta, ktorým môže byť buď študent strednej školy alebo študent denného štúdia na vysokej školy, ktorý nedovŕšil 26 rokov. Zákonník práce zároveň upravuje maximálny rozsah hodín, ktorý študent môže v priebehu týždňa odpracovať a tento určuje na najviac 20 hodín týždenne.

Dohoda o vykonaní práce a dohoda o pracovnej činnosti sa často mýlia aj osobám skúsenejším. V prípade dohody o pracovnej činnosti, ktorú Beáta uzavrieť mohla, by jej zamestnanec, resp. „dohodár“ mohol vykonávať prácu podľa tejto dohody opakovane, to znamená, že by salón mohol navštevovať v opakovaných intervaloch s limitom najviac 10 hodín týždenne.

Na druhú stranu, dohoda o vykonaní práce neprichádzala vzhľadom na zameranie Beátinho podnikania veľmi do úvahy. Táto dohoda sa uzatvára s osobami, ktoré majú zadanú jednu úlohu, a túto sú v zmysle dohody povinné vykonať. Nejedná sa preto o opakované vykonávanie rôznych pokynov zamestnávateľa, ale skôr splnenie úkolu, ktorý im bol stanovený, avšak maximálne v rozsahu 350 hodín v kalendárnom roku. Takúto dohodu by mohla uzavrieť napríklad podnikateľka, ktorá svojmu dohodárovizadala úlohu preložiť jej knihu do anglického jazyka, čo predstavuje zadanie jednej úlohy, ktorú má táto osoba splniť.

Dôležitou informáciou však je, že dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa majú uzatvárať výnimočne, pričom prednosť má uzatvorenie riadneho pracovnoprávneho pomeru, na základe pracovnej zmluvy.

Beáta sa rozhodla na pomoc prijať dve študentky, ktoré by sa počas týždňa vystriedali a zabezpečili by obsluhu kozmetických prístrojov v rámci procedúr iných zákazníčok, v čase kedy Beáta práve poskytuje svoje kozmetické služby klientkam. Aj napriek tomu, že išlo o uzavretie dohody, musela sa Beáta v sociálnej poisťovni registrovať ako zamestnávateľ, a samozrejme, svoje nové zamestnankyne do poisťovne prihlásiť.

Zamestnanci, vrátane tzv. dohodárov, majú zo zákona právo uplatniť si u jedného zamestnávateľa nezdaniteľnú časť základu dane, čo predstavuje určité daňové zvýhodnenie a v prípade študentov, majú títo možnosť si uplatniť zároveň aj odvodovú výnimku, kedy sa im do sumy 200 EUR táto odmena resp. mzda nekráti o odvody.

Uzavrieť pracovnú zmluvu a zároveň pomôcť

Samozrejme, okrem dohody sa Beáta rozhodla zamestnať aj novú zamestnankyňu, ktorá by mala na starosti chod recepcie salónu. Jej pracovnou náplňou malo byť otváranie salónu v ranných hodinách pred príchodom Beáty, ako aj dohadovanie termínov so zákazníčkami. Spomedzi viacerých záujemkýň ju zaujala práve Mária, ktorá je vzhľadom na svoje problémy s nohou zdravotne znevýhodnená. Napadlo jej, že sedavá a nenáročná práca za recepciou by jej mohla pomôcť.

Na oplátku, Beáta môže požiadať štát o pomoc v prípade, ak zamestnáva zdravotne znevýhodnenú osobu. Síce sa jej salón nebude považovať za chránenú dielňu, keďže na tento účel je povinné splniť viacero podmienok a najmä, že musí zamestnávať aspoň polovicu zo svojich zamestnancov so zdravotným znevýhodnením, no podporu vie získať aj v tomto prípade.

Po uzatvorení dohody s príslušným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vie Beáta získať príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní, keďže spĺňa podmienku, že osoba/osoby so zdravotným postihnutím predstavujú minimálne 25% z celkového počtu jej zamestnancov. Keďže okrem dvoch dohodárok Beáta nikoho nezamestnáva, Mária predstavuje až jednu tretinu zo všetkých zamestnancov a zároveň by v prípade uzatvorenia pracovnej zmluvy spĺňala aj ďalšiu podmienku, ktorou je vykonávanie práce najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času. Príspevok sa poskytuje na zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí mesačne zo mzdy zamestnanca. Výška príspevku je maximálne 60% z priemernej mzdy zamestnanca, no najviac 224,71 EUR.

Môžem zamestnať aj živnostníčku?

Veľmi častou otázkou býva možnosť zamestnať ďalšiu samostatne zárobkovo činnú osobu. Takáto možnosť sa naskytla aj Beáte – na jej inzerát sa ozvala aj živnostníčka Saška, ktorá poskytuje kozmetické služby vo forme 3D mihalníc. Takúto službu Beáta v salóne neponúkala no zákazníčky sa jej na to už viackrát pýtali. Keďže nechcela, aby si jej zákazníčky našli druhú kozmetičku, u ktorej by našli aj túto službu, rozhodla sa Saške ozvať.

Pred začatím spolupráce si však Beáta ujasnila hlavnú informáciu – živnostníka nie je možné zamestnať ako fyzickú osobu – podnikateľa! Ako je však možné, že Saška mihalnice v salóne u Beáty robí? Jednoducho. Beáta aj Saška sú dve živnostníčky – nič im nebráni v tom, aby medzi sebou uzatvárali obchodné zmluvy a vstupovali do obchodnoprávnych vzťahov. Jeden takýto medzi nimi aj vznikol. Beáta uzavrela so Saškou rámcovú zmluvu o spolupráci, kde si upravila pravidlá spolupráce. Saška bola oprávnená v priestoroch salónu poskytovať svoje služby zákazníčkam Beáty, pričom jej za toto musela odviesť určité percento zo zisku.

POZOR! Saška nevykonávala závislú prácu podľa pokynov Beáty. Prišla do salónu iba v deň, kedy mala dohodnutý termín so zákazníčkou a podmienky, ako napríklad v akom čase, alebo na akom mieste v salóne svoju službu poskytne sa tiež neriadili pokynmi Beáty ale ustanoveniami rámcovej zmluvy týchto dvoch podnikateliek.

Takáto spolupráca sa však musí riadiť prísnymi pravidlami, ktoré ju jasne dištancujú od vykonávania závislej práce zamestnancom pre zamestnávateľa. V opačnom prípade by podnikateľky mohli čeliť vysokej pokute od Inšpektorátu práce, keďže je zamestnávanie na živnosť zakázané.

Ste tiež v situácii, kedy by sa vám v podnikaní zišla pomoc? Dúfame, že sme vám dnešným článkom stručne rozšírili povedomie o možnostiach, ktoré ako zamestnávateľ máte. Je však potrebné dodať, že ako možností, tak aj veľmi podstatných detailov, ktoré jednotlivé zákony upravujú je mnoho – od náležitostí pracovných zmlúv, po poskytovanie dovoleniek či platenie odvodov. Jednotlivý zamestnávatelia a zamestnanci môžu mať dokonca odlišné zákonné pravidlá. Dobrým príkladom je zamestnanie mamičky na materskej, ktorá v prípade nesprávneho postupu môže o dávku materské prísť. O tom ste si mohli prečítať v našom staršom článku Podnikanie na materskej dovolenke. Vždy preto odporúčame vsadiť na odbornú pomoc, ktorá vás vie uchrániť od prípadných sankcií uložených štátnymi orgánmi. Veľa šťastia!

Text: Magdaléna Karvaiová

The post Podnikám a zároveň zamestnávam appeared first on Ženy podnikajte!.