Kultúra počas a po období pandémie. Aký bude svet potom? – 2. časť

Rozhovor s tromi ľuďmi, ktorých sa to priamo týka

Asi sa spoločne zhodneme na tom, že situácia v ktorej sme sa všetci ocitli je výnimočná a zastihla nás nepripravených. Mnohé profesie, či už podnikatelia, zamestnávatelia alebo zamestnaní ľudia sa zmietajú v existenčných situáciách. Niektorí dočasne, niektorí natrvalo musia zanechať svoje povolanie a venovať sa niečomu inému. Jedným z najviac zasiahnutých sektorov je aj kultúra. Čo sa stane ak kultúra celkom „padne na kolená“, aký bude svet po pandémií a aký by mohol byť národ bez kultúry? O súčasnej situácií a o možných následkoch pandémie na našu spoločnosť sme debatovali s tromi ľuďmi, ktorí pracujú v kultúre na rôznych postoch. Rozhovory nám poskytli, Grétka Pavlovová – organizátorka festivalu Atmosféra, Katarína Kubošiová alias Katarzia – speváčka a skladateľka a vôbec prvý muž v našich rozhovoroch, Jakub Zaťko – hudobník, bývalý člen a neskôr zvukový majster projektu Dominika Titková & Friends.

Prečítajte si najprv prvú časť rozhovoru: Kultúra počas a po období pandémie. Aký bude svet potom?

4. Predstavme si úplne katastrofický scenár. Aké by boli následky toho keby kultúra úplne „padla na kolená“. Polovica ľudí pracujúcich v kultúrno – zábavnom priemysle sa vzdá nádejí na lepšie zajtrajšky a zamestná sa inom odvetví. Kultúrne zariadenia, divadlá skrachujú, nebudú sa organizovať podujatia, koncerty, umelci budú frustrovaní a nebudú sa chcieť vrátiť do umeleckej branže. Čo sa, podľa Vás, stane s národom bez kultúry?

Grétka: Národ bez kultúry nie je národom. Myslím, že k takejto hraničnej situácií sa vďaka súčasnej pandémií nedostaneme. Aspoň tomu pevne verím. To, čo je potrebné nevyhnutne urobiť, je štátna podpora aj pre tých, ktorí cez sito finančných kompenzácií prepadli. Hľadať spôsoby, ako týmto ľuďom čím skôr pomôcť. Ako zachrániť nezávislé hudobné kluby po celom Slovensku, organizátorov, promotérov, zamestnancov kultúry a mnohých umelcov. Kultúra sa produkovať musí. Nemôžeme dovoliť ľuďom, aby si od kultúry odvykli a našli si inú cestu trávenia voľného času, zábavy a míňania peňazí.

Katarína: Ja si katastrofický scenár nepredstavujem. Katastrofický scenár by bol, ak by sme tu mali vojnu, terorizmus, ak by sa stav klimatickej krízy natoľko zhoršil, že by sme sa varili a nemali čo jesť ani ako dýchať. A ako dobre vieme, to tiež nie je nereálne.

Ľudia vždy prídu na to, ako sa dostať z najhoršieho. To je princíp života. Možno to znie chladne, ale je to len racionálne, lebo princíp života funguje na tom, že sa každý snaží prežiť. Umelci sa vždy vrátia do kultúry, pretože oni sami sú kultúra. My nerobíme kultúru pre to, že by sme chceli zarobiť na barák. Robíme ju preto, lebo je to naše vnútorné pnutie, máme dar a talent, sme na svete, aby sme spoločnosť kultivovali a menili.

Jakub: Kultúrne hodnoty vytvára umenie a nie zábavný priemysel. Samozrejme je veľká tragédia už teraz koľko ľudí prišlo o prácu v tejto oblasti. Poznám ľudí, ktorí patria k svetovej špičke vo svojich odboroch a teraz pracujú v sklade s VZV. Ale umenie prežilo už ťažšie obdobia ako je toto. Ak by som parafrázoval známy Spielbergov film “kultúra si vždy nájde cestu“. Myslím si, že keď sa znovu začnú konať kultúrne akcie, otvoria sa divadlá a pod., tak práca opäť bude ponúknutá ľuďom, ktorí to vedia robiť dobre a tí ľudia sa s radosťou k tomu vrátia bez ohľadu na to, ako dlho bude táto kríza trvať.

5. Na skutočné umenie a „kultúrnu“ kultúru treba nielen talent, ale aj úsilie, tvrdú prácu, čas na rozvoj. Je veľmi pravdepodobné, že kultúra utrpí nielen finančne v dôsledku obmedzení počas pandémie, mnohí umelci a organizátori nebudú môcť pokračovať vo svojej tvorivej činnosti a v snahe zabezpečiť seba a svoje rodiny presunú svoje úsilie do iných odvetví. Myslíte si, že nová pokoronová doba dá väčší priestor tzv. „rýchlokvasenej“ zábave v podobe programov, hudby, predstavení a pod., aby sa aspoň niečím vyplnilo to vákuum, ktoré vznikne?

Grétka: To si nemyslím. Po španielskej chrípke prišla veľká renesancia v umení. Ja si myslím, že práve nové, a častokrát neľahké situácie, ktoré život prináša, ľudí motivujú tvoriť. Ja som presvedčená, že po tomto roku to nebude inak. Rovnako aj verím, že chuť ľudí navštevovať kultúrne podujatia nevyhasne. Práve naopak.

Katarína: Naopak, ja si myslím, že vďaka tomu, že sa tento rok veľa hovorilo o kultúre a toto odvetvie v podstate spustilo informačnú kampaň o tom, ako funguje, pomohlo ľuďom pochopiť, že kultúra nie sú larvy, ktoré sa plazia po krčme a korzujú po kávičkách. Verím, že naša mentalita dozrieva a ľudia si to vážia.

Je náročné hovoriť o tom, čo je skutočné umenie a „kultúrna“ kultúra. Ja nie som elitár, nenadraďujem svoje umenie nad iné, som zástanca teórie, nech si každý tvorí, čo chce.

V telke budú vždy dobre fungovať programy s lacnou zábavou, ale to je súčasť priemyslu, rovnako ako súčasťou žurnalistiky je bulvár. Ja netvrdím, že tomu fandím, ale nekomentujem to. Máme početných divákov, ktorí vyhľadávajú hĺbku, intelekt, každý máme rôzne typy humoru. Nemám obavy.

Jakub: To akým smerom sa uberala a bude uberať aj komerčná časť kultúry vždy závisí od diváka. Myslím si, že každému biznismenovi je jasné, že ak nemá zákazníka, tak to čo robí nemá pre neho finančný zmysel.

Jakub, ty sa venuješ momentálne aj výuke hudby. Prečo je pre nás hudba dôležitá, ako môže pomôcť národu práve v ťažkých časoch?

Jakub: Výučbou hudby nevychovávame len muzikantov, ale aj kritických poslucháčov čo je pre mňa, ako pre muzikanta asi najdôležitejšie. Aby poslucháč vedel rozlišovať medzi dobrou a zlou hudbou. Hudba je istou formou socializácie a samozrejme aj zábavy a myslím si, že práve v ťažkých časoch toto spoločnosť potrebuje.

6. Čo Vám dáva silu pokračovať v tejto neľahkej dobe? Premýšľali ste aj nad zmenou svojho zamerania? Respektíve, myslíte si, že sa budete môcť venovať svojej práci v rovnakom rozsahu a forme ako tomu bolo pred pandémiou?

Grétka: Nové nápady a fakt, že pandémia tu nebude večne. Dnes o nej vieme oveľa viac ako sme vedeli v marci, a zároveň vieme, že budúci rok bude dostupná vakcína. My stále nevieme s určitosťou povedať, čo bude najbližšie leto. To je aj dôvod, prečo sa organizácií najbližšieho ročníka ešte úplne nevenujeme. Pokiaľ budeme vedieť viac, čo verím, že bude začiatkom budúceho roka, festival organizovať budeme. To je jasné. Máme skvelých interprétov a vymyslený program, ktorý sme pre ľudí pripravovali tento ročník. Pre mňa bol však tento rok dobrým aj na reflexiu a zamyslenie sa, čo s našimi aktivitami ďalej. Náročné a ťažké situácie v živote vidím ako príležitosť na vytváranie nových vecí. Preto sa aktuálne zameriavam na nový projekt, a to kultúrneho centra v blízkosti festivalovej lúky. Dopriať ľudom pocit Atmosféry aj počas roka je pekná predstava. Tá ma teraz hreje a posledné týždne moju hlavu zamestnáva .

Katarína: Rozmýšľala som, že sa vrátim k filmu ako asistentka réžie, ale tam na mňa tiež nikto s otvorenou náručou nečaká a musela by som sa niekoľko mesiacov intenzívne venovať tomu, aby som sa to znova naučila. Potom by som ale nemala čas na skladanie a písanie. Je to zložité rozhodnutie, ale ja sa nebojím, pretože som sa vždy bola schopná o seba postarať, zdravo si verím vo svojich schopnostiach niečo vždy vymyslieť. Ja len želám všetkým, aby sa im podarilo dostať z oveľa horších situácií, v akej som ja, pretože ja nemám ani hypotéku, ani deti, ani nič nevlastním, nemám dlhy. Ľutujem ľudí, ktorí sú chorí, nemá sa o nich kto starať, podnikateľov, ktorí išli do desaťtisícových dlhov. Držím ľuďom palce, aby našli riešenie a nevzdávali sa.

Jakub: Ani na chvíľu mi nenapadlo, že by som mal robiť niečo iné. Ľudia, s ktorými pracujem sú neskutoční kamaráti a ak by k tomu prišlo, kľudne pôjdeme spolu kopať kanále, alebo betónovať stĺpiky a som si istý, že pri tom zažijeme kopec srandy.

Snažíme sa vydržať čo najdlhšie toto ťažké obdobie, aby sme sa mohli vrátiť k svojej práci. Technika je zavretá v sklade a čaká na svoju príležitosť.

7. Na záver snáď nejaké pozitívne posolstvo, odporúčanie, prípadne návod na to ako sa dívať na svetlé zajtrajšky?

Grétka: Mne vždy, keď je zle a ťažko pomáha si hovoriť, že všetko čo sa deje, je len dočasné. Je to ako s počasím, každá zlá nálada, je len mrak, ktorý zmizne. Príde pravdepodobne nový, ale je veľká šanca, že ho vystrieda jasné nebo s hrejivým slnkom. A tak vnímam aj pandémiu. Od dna, na ktoré mnohí padli, je potrebné sa odraziť a premýšľať a hľadať spôsoby ako toto obdobie prežiť. Lebo áno, je to len obdobie, ktoré prejde.

Katarína: Ja nemám právo ani potrebu ľuďom radiť. Nedovolila by som si to. Naše životy sú veľmi rozmanité a hovoriť niekomu bez poznania jeho situácie, čo má robiť a ako sa mentálne nastaviť, by bolo necitlivé a povýšenecké.

Viem len povedať, ako to robím ja. Snažím sa neupadať do absolútneho pesimizmu. Nepomáha mi byť celý deň sama v izbe, chodím sa prejsť. Myslím na to, že toto je dočasná situácia, z ktorej si môžem zobrať veľa poučení. Napríklad to, že nie je všetko také samozrejmé, ako som si myslela. Našla som radosť vo veciach, ktoré som si predtým ani nevšimla a neuvedomovala. Mňa osobne tento rok zmenil rapídne, učila som sa pracovať so strachom a obavami, snažila som sa myslieť viac na iných, než na seba. Som teraz šťastná, asi som ani nikdy nebola šťastnejšia. Ďakujem Vám za rozhovor

Jakub: Heslo ktoré ma sprevádza v ťažkých chvíľach a rozhodnutiach „My sa tak ľahko nevzdáme.“ Lebo pokiaľ nehodíte flintu do žita nie je koniec.

Jakub, v prvej vlne korony si sa podieľal na „pesničke na diaľku“ spolu s Dominikou Titkovou, aby ste podporili myšlienku súdržnosti počas pandémie. Nepripravujete niečo nové?

Jakub: Áno, Dominike som pri „Pesničke na diaľku“ trošku pomáhal s mixovaním nahrávok, ktoré prichádzali od muzikantov. Nápad aj pesnička je Dominikina. Viem, že Dominika stále pracuje na nových veciach, ale neviem či môžem niečo prezradiť…:)

Tento rozhovor vychádza v minisérii o kultúre na Slovensku počas pandémie a jeho cieľom je ukázať pravý stav aktuálnej situácie. Vychádzame z faktov a názorov ľudí, ktorých sa to priamo dotklo. S veľkou úctou ďakujeme našim trom hosťom Grétke, Kataríne a Jakubovi a želáme nielen im, ale celkovo slovenskej kultúre a umeniu svetlú budúcnosť a úspešný štart do nového roka 2021.

Rozhovor: Alexandra Letko