Pani Mária by však rada urobila viac ako len dobrovoľnícke aktivity, nakoľko sa k nej dostala informácia o možnosti žiadať rôzne príspevky a granty na obnovu pamiatok, ktoré sú poskytované občianskym združeniam. Uvedené zistenie pani Máriu prinútilo premýšľať o tom, čo vlastne občianske združenie je, ako ho založiť a ako prostredníctvom jeho činnosti zveľaďovať svoje okolie, ktoré je bohaté na zanedbané pamiatky vyžadujúce obnovu.

Ako funguje občianske združenie

Ústava Slovenskej republiky garantuje všetkým občanom, a teda aj pani Márii a jej známym právo združovať sa. Jadro právnej úpravy občianskych združení sa nachádza v zákone o združovaní občanov, ktorý obsahuje aj úpravu vzniku občianskych združení.

Občianske združenie je právnickou osobou, ktorá združuje fyzické alebo právnické osoby. V prípade pani Márie bude občianske združenie, ktoré plánuje založiť, združovať fyzické osoby, a to najmä priaznivcov obnovy pamiatok.

Cieľom občianskeho združenia je vykonávanie neziskových aktivít, ktoré by mali slúžiť verejnoprospešnému účelu. Túto požiadavku myšlienka pani Márie spĺňa, nakoľko má záujem vykonávať obnovu pamiatok, ktoré môžu neskôr slúžiť ako oddychové miesto pre verejnosť alebo ako tip na výlet v okolí.

POZOR! Nie je možné založiť občianske združenie, ktorých cieľom je popierať alebo obmedzovať osobné, politické alebo iné práva občanov z dôvodu pohlavia, rasy, pôvodu, náboženstva, podporovať násilie alebo nenávisť a ani občianske združenie, ktoré na dosiahnutie svojich cieľov používa prostriedky alebo spôsoby, ktoré sú v rozpore so zákonmi. Rovnako nie je možné založiť občianske združenie s ozbrojenými zložkami.

Založenie občianskeho združenia – cena

Na založenie občianskeho združenia s názvom Ochrancovia Pamiatok o.z. bude pani Mária potrebovať určiť prípravný výbor, zložený z minimálne troch osôb, z ktorých aspoň jedna osoba musí byť plnoletá a spôsobilá na právne úkony. Pani Mária sa s ostatnými členmi prípravného výboru dohodla, že práve ona bude splnomocnencom, ktorý je oprávnený konať v mene občianskeho združenia v čase do zápisu štatutárnych orgánov občianskeho združenia do registra mimovládnych neziskových organizácii, ktorý vedie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Ďalšou úlohou bude vypracovať stanovy občianskeho združenia. Stanovy sú základným dokumentom občianskeho združenia, ktoré upravujú najmä cieľ činnosti občianskeho združenia, orgány občianskeho združenia či zásady hospodárenia. Zároveň bude potrebné určiť, kto bude štatutárnym orgánom, teda predsedom občianskeho združenia.

Následne možno podať návrh na registráciu občianskeho združenia spolu so stanovami a poplatkom Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. Možno tak urobiť poštou (v tomto prípade je potrebné zakúpiť kolok v hodnote 66,- EUR) alebo elektronicky (je potrebné zakúpiť kolok v hodnote 33,- EUR).

V prípade úplného a správneho podania návrhu na registráciu občianskeho združenia bude pani Márii zo strany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky doručené potvrdenie o registrácii občianskeho združenia Ochrancovia Pamiatok o.z. a osvedčenie o pridelení IČO.

Výhody a nevýhody občianskeho združenia

Pri úvahách o založení občianskeho združenia sa stretneme skôr s výhodami, ako s nevýhodami.

Medzi výhody občianskych združení patrí najmä jednoduchosť jeho založenia o čom sa sama presvedčila aj pani Mária. Nevyžaduje sa predkladanie množstva dokumentov ani zložitý registračný proces.

Ďalšou výhodou je možnosť získania 2 % z daní, ktoré môžu občania alebo právnické osoby poukazovať v prospech občianskeho združenia. Na získanie tohto príspevku z daní sa však občianske združenie musí zaregistrovať do zoznamu prijímateľov u notára a môže tak urobiť najskôr jeden rok po svojom založení. Okrem príspevku z daní možno za výhodu občianskeho združenia považovať aj možnosť získavať členské príspevky od členov občianskeho združenia.

Dôležitou skutočnosťou je taktiež, že občianske združenie môže byť žiadateľom rôznych príspevkov, dotácii a grantov poskytovaných rôznymi inštitúciami (pre pani Máriu môžu byť zaujímavé najmä príspevky poskytované na obnovu a rekonštrukcie pamiatok).

Pani Máriu však prekvapila aj skutočnosť, že občianske združenie môže za splnenia určitých podmienok vykonávať podnikateľskú činnosť.

Podnikateľská činnosť občianskeho združenia

Za splnenia zákonom stanovených určitých podmienok je prípustné, aby aj občianske združenie, ktorého hlavným cieľom sú neziskové aktivity, vykonávalo aj podnikateľskú činnosť. Pani Mária by rada zväčšila objem finančných prostriedkov, ktoré bude jej občianske združenie potrebovať na svoju činnosť aj prostredníctvom podnikateľskej činnosti. Má obavy, že príspevky od členov, rôzne dary a dotácie, či príspevky z daní nemusia stačiť na obnovu pamiatok v jej okolí. Z toho dôvodu sa pani Mária rozhodla vyrábať tričká s potlačou názvu a loga ich občianskeho združenia a predávať ich na rôznych podujatiach organizovaných občianskym združením za účelom dosiahnutia zisku. Vstup na podujatie organizované občianskym združením môže tiež podliehať vstupnému poplatku.

Uvedená podnikateľská činnosť bude vykonávaná na podporu neziskového cieľa občianskeho združenia,   ktorým je ochrana a obnova pamiatok. V tomto prípade predaj tričiek nebude hlavnou činnosťou občianskeho združenia a preto pani Mária môže zrealizovať svoj podnikateľský nápad.

V tomto prípade bude však občianske združenie musieť získať aj príslušné oprávnenia na podnikanie (živnosť) a registrovať sa na príslušnom daňovom úrade do jedného mesiaca odo dňa získania živnostenského oprávnenia.

POZOR! Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky môže rozhodnúť o rozpustení občianskeho združenia v prípade, ak by jeho podnikateľské aktivity začali prevládať nad jeho primárnou neziskovou činnosťou.

Založenie občianskeho združenia nie je náročným procesom, avšak aj napriek tomu odporúčame obrátiť sa na odbornú právnu pomoc. Odborník Vám pomôže vypracovať stanovy ako aj návrh na registráciu občianskeho združenia tak, aby zo strany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky nedošlo k odmietnutiu návrhu.

Text: Alena Michalovičová

The post Dobrý zámer alebo čo je OZ – Občianske združenie appeared first on Ženy podnikajte!.

V nadväznosti na to, došlo vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva, ktorá nadobudla účinnosť 16. novembra 2020 (ďalej len ako „Vyhláška“) k povoleniu prevádzky divadelných, hudobných, filmových a iných umeleckých predstavení za podmienok stanovených v tejto Vyhláške.

Opatrenia v súvislosti s koronavírusom sa značne dotkli veľkej skupiny osôb pracujúcich v oblasti kultúrno – kreatívneho priemyslu. Dňa 22. októbra 2020 Národná rada Slovenskej republiky schválila návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú viaceré zákony, ktorými by táto skupina koronakrízou znevýhodnených občanov mala od štátu dostať finančnú pomoc. V rovnaký deň došlo zároveň k schváleniu zákona o poskytovaní dotácii v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Dňa 23. novembra 2020 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky spustilo novú dotačnú schému, na základe ktorej môžu osoby pracujúce v kultúrno – kreatívnom priemysle žiadať o finančnú pomoc. Akú pomoc teda štát umelcom a osobám pracujúcim v kultúrno – kreatívnom priemysle v súčasnosti poskytuje?

Aktuálne obmedzenia prijaté na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR

Vyhláška zo 16. novembra 2020 nariadila uzatvoriť všetky prevádzky divadelných, hudobných, filmových alebo iných umeleckých predstavení, okrem prípadu, že tieto prevádzky budú prevádzkované v súlade a za podmienok uvedených vo Vyhláške. Inými slovami, Úrad verejného zdravotníctva povolil prevádzkovať tieto umelecké predstavenia za splnenia podmienok stanovených vo Vyhláške.

Prevádzkovať divadelné, hudobné, filmové alebo iné umelecké predstavenia je možné dodržujúc:

1. na predstaveniach smie byť iba výlučne sediace obecenstvo;
2. prevádzkovatelia musia obmedziť predaj vstupeniek, a to tak, že sedenie musí byť zabezpečené iba v každom druhom rade alebo medzi obsadenými miestami musí zostať jedno miesto neobsadené a sekvencia obsadenia miest musí v radoch alternovať;
3. pred vstupom bude výkonným umelcom a účinkujúcim pri nakrúcaní audiovizuálneho diela alebo výrobe programu meraná teplota ;
4. výkonným umelcom a účinkujúcim, ktorým bola pri nakrúcaní audiovizuálneho diela alebo výrobe programu nameraná teploty nad 37,2 °C musí byť zakázaný vstup;
5. zákaz konzumácie pokrmov a nápojov v priestoroch prevádzky;
6. v hygienických zariadeniach nachádzajúcich sa v prevádzke musí byť tekuté mydlo a papierové utierky;
7. dezinfekcia hygienických zariadení sa musí vykonávať každú hodinu; a
8. pred každým predstavením sa musí vykonať dezinfekcia dotykových plôch.

Bez splnenia vyššie uvedených podmienok sa žiadne divadelné, hudobné, filmové alebo iné umelecké predstavenia nesmú konať.

Uvedené opatrenia umelcom a iným osobám pracujúcim v kultúrno – kreatívnom priemysle značne sťažili a obmedzili ich prácu. Zabezpečiť všetky vyššie uvedené podmienky stanovené Vyhláškou nie je jednoduché a mnohí prevádzkovatelia sa možno aj napriek výnimke zo zákazu prevádzkovania umeleckých predstavení rozhodnú ich neuskutočňovať.

Aj keď by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že ide iba o známe tváre, ktoré poznáme z televíznych obrazoviek, pravda je úplne iná. Osobami pracujúcimi v kultúrno – kreatívnom priemysle sú mnohí, ktorých bežne nevidíme – dramaturgovia, osvetľovači, scenáristi, zvukári, šepkári, hudobníci, kostyméri, kulisári, produkční a ďalší. V oblasti tohto priemyslu pritom pracujú desaťtisíce ľudí, ktorí z jedného dňa na druhý prišli o svoj príjem, pričom im nebol zo strany štátu poskytnutý takmer žiadny príspevok pokrývajúci ich výpadok príjmu na životné potreby.

Príspevky poskytované v súčasnosti, tzv. „Prvá pomoc“

Štát prostredníctvom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny ako reakciu na koronakrízu už v predchádzajúcich mesiacoch zaviedol poskytovanie finančných príspevkov osobám, ktorých koronakríza ekonomicky zasiahla. O tieto príspevky sa môžu uchádzať aj umelci a ostatné osoby pracujúce v rámci kultúrno – kreatívneho priemyslu za predpokladu, že spadajú pod jednu z definícií uvedených nižšie.

V závislosti od oprávneného žiadateľa je možné rozlišovať viac poskytovaných príspevkov (sú označované ako opatrenia č. 1 až č. 5), pričom pre osoby pracujúce v kultúrno – kreatívnom priemysle budú relevantné najmä dva z nich – príspevok poskytovaný podľa opatrenia č. 2 a príspevok poskytovaný podľa opatrenia č. 4.

Oprávneným žiadateľom o poskytnutie príspevku podľa opatrenia č. 2 je SZČO, ktorá počas mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu prerušila výkon či prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky alebo jej poklesli tržby o najmenej 20%. Ďalšou podmienkou, ktorú táto SZČO musí spĺňať je, že bola v období do 31. marca 2020 nemocensky a dôchodkovo poistená a toto poistenie trvá aj po uvedenom dátume, alebo ide o osobu, ktorá čerpá odvodové prázdniny.

Odvodové prázdniny možno charakterizovať ako obdobie na začiatku podnikania, v ktorom SZČO neplatí odvody Sociálnej poisťovni, nakoľko zatiaľ nenastal dátum, od ktorého prvý krát dochádza k posudzovaniu vzniku poistenia a povinnosti platiť či neplatiť odvody. Zjednodušene, pre potreby posudzovania oprávnenosti poskytovania príspevku podľa opatrenia č. 2 možno zhrnúť, že SZČO, ktoré môžu čerpať odvodové prázdniny sú tie, ktoré začali podnikať v časovom období od 01. januára 2019 do 01. februára 2020.

Výška poskytnutého príspevku závisí a posudzuje sa od percentuálneho poklesu tržieb, pričom výška príspevku sa pohybuje od 180,- do maximálne 540,- EUR mesačne.

Oprávneným žiadateľom o poskytnutie príspevku na základe opatrenia č. 4 je SZČO, ktorá prerušila alebo obmedzila výkon či prevádzkovanie činnosti a ktorej zároveň nevznikla povinnosť nemocenského a dôchodkového poistenia alebo nečerpá odvodové prázdniny. O príspevok poskytovaný podľa opatrenia č. 4 môžu žiadať aj tzv. jednoosobové spoločnosti s ručením obmedzeným, t.j. fyzické osoby, ktoré sú jediným spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným a jej konateľom v jednej osobe (tieto osoby nemôžu byť zamestnancom tejto s.r.o.). Ďalšou podmienkou je, aby osoby žiadajúce o tento príspevok nemali žiadny iný príjem z podnikateľskej, nepodnikateľskej ani závislej činnosti.

Týmto osobám je poskytovaný príspevok ako náhrada straty príjmu zo zárobkovej činnosti vo výške 210,- EUR mesačne.

Vyššie uvedené príspevky a najmä ich výška však mnohokrát nepostačuje ani na pokrytie základných ľudských potrieb. Nie len to bolo dôvodom potreby zavedenia ďalších príspevkov na podporu osôb zasiahnutých pandémiou koronavírusu a opatreniami s tým súvisiacimi.

Príspevky poskytované Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky

Doteraz nebolo možné poskytnúť príspevok z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny všetkým osobám, ktoré boli koronakrízou negatívne zasiahnuté, nakoľko tieto nespadali pod cieľové skupiny jednotlivých príspevkov. Mediálny tlak a potreba pomôcť týmto ľudom prinútil zákonodarcov vypracovať a schváliť zákon o poskytovaní dotácii v pôsobnosti Ministerstva kultúry (ďalej len ako „Zákon“) ako aj novelu viacerých zákonov v pôsobnosti Ministerstva kultúry (ďalej len ako „Novela“).

Novela príslušným fondom v oblasti kultúry (napr. Audiovizuálny fond, Fond na podporu umenia alebo Fond na podporu kultúry národnostných menšín) poskytuje možnosť a oprávnenie poskytovať príspevky osobám, ktoré doposiaľ o príspevky žiadať nemohli, nakoľko neboli oprávnenými žiadateľmi. Konkrétne ide o umelcov a osoby pracujúce v kultúrno – kreatívnom priemysle.

Novela zavádza, že pôjde o poskytovanie príspevkov formou štipendia a zároveň rozširuje okruh oblastí, na ktoré možno príspevok žiadať ako aj okruh oprávnených žiadateľov.

Zákon, na druhej strane, upravuje podmienky poskytnutia dotácii, určuje subjekty, ktoré budú oprávnenými žiadateľmi ako aj reflektuje skúsenosti pri poskytovaní dotácii v súvislosti s koronakrízou. Tento Zákonnadobudol účinnosť 01. novembra 2020.

Zákon upravuje účel, podmienky a spôsob poskytovania dotácii. Jedným z účelov, na ktoré môže byť zo strany Ministerstva kultúry poskytnutá dotácia je odstraňovanie následkov mimoriadnych udalostí alebo znižovanie negatívnych vplyvov krízovej situácie na oblasť kultúry. Inými slovami, ide o účel poskytovania dotácii na podporu kultúry, umenia a kreatívneho priemyslu pri vyhlásených mimoriadnych opatreniach. Okruh oprávnených osôb následne určí ministerstvo vo výzve na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie.

Výzvu na predkladania žiadostí o poskytnutie dotácie na projekt: Znižovanie ekonomických dopadov v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 už Ministerstvo kultúry zverejnilo na svojej webovej stránke: výzva.

Oprávneným žiadateľom je fyzická osoba alebo fyzická osoba – živnostník pôsobiaca v sektore kultúry a kreatívneho priemyslu, ktorej výška čistého príjmu zo závislej činnosti a/alebo dávok vyplácaných z dôchodkového poistenia v kalendárnom mesiaci, za ktorý si uplatňuje nárok na dotáciu, nepresiahla 540,- EUR.

Na získanie dotácie musí oprávnený žiadateľ zároveň spĺňať množstvo podmienok, ktoré preukazuje čestným vyhlásením vo formulári žiadosti o poskytnutie dotácie. Oprávnený žiadateľ musí preukázať, že:

1. je mikropodnikom, malým alebo stredným podnikom (SZČO sa považujú za mikropodnik);
2. je zapísaný v evidencii iných profesionálov v kultúre alebo ku dňu podania žiadosti o dotáciu podal žiadosť o zápis do evidencie iných profesionálov v kultúre;
3. nebol príjemcom finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“;
4. nebol poberateľom dávky v nezamestnanosti za kalendárny mesiac, na ktorý si uplatňuje dotáciu;
5. dosiahol príjem zo závislej činnosti a/alebo z poberania dávok vyplácaných z dôchodkového poistenia a takýto dosiahnutý čistý príjem v kalendárnom mesiaci, za ktorý si oprávnený žiadateľ uplatňuje nárok na dotáciu, nepresiahol sumu vyššiu ako 540 eur;
6. nebol žiadateľom o finančnú podporu v rámci Mimoriadnej výzvy č.2 vyhlásenej dňa 18.09.2020 Fondom na podporu umenia;
7. nebol žiadateľom o finančnú podporu v rámci Mimoriadnej výzvy č.1 vyhlásenej dňa 15.10.2020 Fondom na podporu kultúry národnostných menšín;
8. vykonáva činnosti aj v ekonomických činnostiach určených štatistickou klasifikáciou ekonomických činností SK NACE Rev. 2 spadajúce pod sektor kultúry a kreatívneho priemyslu;
9. dotáciu sa zaväzuje použiť na vykonávanie činnosti v ekonomických činnostiach určených štatistickou klasifikáciou ekonomických činností SK NACE Rev. 2 a v prípade vykonávania aj iných ekonomických činností ako v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu, má zabezpečené oddelené sledovanie výdavkov.

Je veľmi dôležité upozorniť na skutočnosť, že osoba, ktorá bola prijímateľom dotácii Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny s názvom „Prvá pomoc“ nemôže žiadať o dotácie poskytované Ministerstvom kultúry.

Evidenciu profesionálnych umelcov a iných profesionálov v kultúre, do ktorej sa žiadateľ musí pred žiadosťou o poskytnutie dotácie od Ministerstva kultúry zapísať, spustil Fond na podporu umenia 20.11.2020. Zoznam povolaní, ktoré sa zaraďujú do kategórie profesionálny umelec alebo iný profesionál v kultúre zverejnilo Ministerstvo kultúry na svojich webových stránkach: zoznam.

Na to, aby oprávnenému žiadateľovi mohla byť poskytnutá dotácia je potrebné, aby sa zaregistroval v informačnom systéme Ministerstva kultúry. Následne je potrebné zaslať žiadosť o poskytnutie dotácie Ministerstvu kultúry najneskôr do 2. decembra 2020 vrátane, a to poštou, do podateľne Ministerstva kultúry alebo elektronicky cez stránku www.slovensko.sk. Dotácia sa oprávnenému žiadateľovi poskytne po uzatvorení zmluvy o poskytnutí dotácie .

Vzhľadom na súčasnú epidemiologickú situáciu však bohužiaľ nie je možné určiť, kedy dôjde k uvoľňovaniu zavedených opatrení ako aj k umožneniu konania hromadných podujatí kultúrneho charakteru a tak k opätovnej činnosti kultúrno – kreatívneho priemyslu v plnom rozsahu.

Je však nevyhnutné upozorniť na to, že ľudia pracujúci v kultúrno – kreatívnom priemysle boli zasiahnutí už počas tohtoročnej jari, a to prvou vlnou pandémie koronavírusu. Výpadok príjmov trval niekoľko mesiacov. Následne počas leta prišlo mierne uvoľnenie opatrení prijatých v súvislosti s aktuálnou epidemiologickou situáciou, ktorá na určitý čas umožnila konanie kultúrnych podujatí. V súčasnosti platí výnimka zo zákazu usporadúvania kultúrnych podujatí, avšak ani táto výnimka pre ľudí pracujúcich v kultúrno – kreatívnom priemysle nezaručuje stabilný príjem. Tieto osoby už takmer trištvrte roka žijú v neistote týkajúcej sa pracovných príležitostí a príjmov. Zároveň nie je nikto, kto by s určitosťou vedel povedať kedy sa situácia vráti do normálnych koľají.

Text: Alena Michalovičová

The post Kultúra počas korony – ako štát pomáha? appeared first on Ženy podnikajte!.

Asi sa spoločne zhodneme na tom, že situácia v ktorej sme sa všetci ocitli je výnimočná a zastihla nás nepripravených. Mnohé profesie, či už podnikatelia, zamestnávatelia alebo zamestnaní ľudia sa zmietajú v existenčných situáciách. Niektorí dočasne, niektorí natrvalo musia zanechať svoje povolanie a venovať sa niečomu inému. Jedným z najviac zasiahnutých sektorov je aj kultúra. Čo sa stane ak kultúra celkom „padne na kolená“, aký bude svet po pandémií a aký by mohol byť národ bez kultúry? O súčasnej situácií a o možných následkoch pandémie na našu spoločnosť sme debatovali s tromi ľuďmi, ktorí pracujú v kultúre na rôznych postoch. Rozhovory nám poskytli, Grétka Pavlovová – organizátorka festivalu Atmosféra, Katarína Kubošiová alias Katarzia – speváčka a skladateľka a vôbec prvý muž v našich rozhovoroch, Jakub Zaťko – hudobník, bývalý člen a neskôr zvukový majster projektu Dominika Titková & Friends.

Prečítajte si najprv prvú časť rozhovoru: Kultúra počas a po období pandémie. Aký bude svet potom?

4. Predstavme si úplne katastrofický scenár. Aké by boli následky toho keby kultúra úplne „padla na kolená“. Polovica ľudí pracujúcich v kultúrno – zábavnom priemysle sa vzdá nádejí na lepšie zajtrajšky a zamestná sa inom odvetví. Kultúrne zariadenia, divadlá skrachujú, nebudú sa organizovať podujatia, koncerty, umelci budú frustrovaní a nebudú sa chcieť vrátiť do umeleckej branže. Čo sa, podľa Vás, stane s národom bez kultúry?

Grétka: Národ bez kultúry nie je národom. Myslím, že k takejto hraničnej situácií sa vďaka súčasnej pandémií nedostaneme. Aspoň tomu pevne verím. To, čo je potrebné nevyhnutne urobiť, je štátna podpora aj pre tých, ktorí cez sito finančných kompenzácií prepadli. Hľadať spôsoby, ako týmto ľuďom čím skôr pomôcť. Ako zachrániť nezávislé hudobné kluby po celom Slovensku, organizátorov, promotérov, zamestnancov kultúry a mnohých umelcov. Kultúra sa produkovať musí. Nemôžeme dovoliť ľuďom, aby si od kultúry odvykli a našli si inú cestu trávenia voľného času, zábavy a míňania peňazí.

Katarína: Ja si katastrofický scenár nepredstavujem. Katastrofický scenár by bol, ak by sme tu mali vojnu, terorizmus, ak by sa stav klimatickej krízy natoľko zhoršil, že by sme sa varili a nemali čo jesť ani ako dýchať. A ako dobre vieme, to tiež nie je nereálne.

Ľudia vždy prídu na to, ako sa dostať z najhoršieho. To je princíp života. Možno to znie chladne, ale je to len racionálne, lebo princíp života funguje na tom, že sa každý snaží prežiť. Umelci sa vždy vrátia do kultúry, pretože oni sami sú kultúra. My nerobíme kultúru pre to, že by sme chceli zarobiť na barák. Robíme ju preto, lebo je to naše vnútorné pnutie, máme dar a talent, sme na svete, aby sme spoločnosť kultivovali a menili.

Jakub: Kultúrne hodnoty vytvára umenie a nie zábavný priemysel. Samozrejme je veľká tragédia už teraz koľko ľudí prišlo o prácu v tejto oblasti. Poznám ľudí, ktorí patria k svetovej špičke vo svojich odboroch a teraz pracujú v sklade s VZV. Ale umenie prežilo už ťažšie obdobia ako je toto. Ak by som parafrázoval známy Spielbergov film “kultúra si vždy nájde cestu“. Myslím si, že keď sa znovu začnú konať kultúrne akcie, otvoria sa divadlá a pod., tak práca opäť bude ponúknutá ľuďom, ktorí to vedia robiť dobre a tí ľudia sa s radosťou k tomu vrátia bez ohľadu na to, ako dlho bude táto kríza trvať.

5. Na skutočné umenie a „kultúrnu“ kultúru treba nielen talent, ale aj úsilie, tvrdú prácu, čas na rozvoj. Je veľmi pravdepodobné, že kultúra utrpí nielen finančne v dôsledku obmedzení počas pandémie, mnohí umelci a organizátori nebudú môcť pokračovať vo svojej tvorivej činnosti a v snahe zabezpečiť seba a svoje rodiny presunú svoje úsilie do iných odvetví. Myslíte si, že nová pokoronová doba dá väčší priestor tzv. „rýchlokvasenej“ zábave v podobe programov, hudby, predstavení a pod., aby sa aspoň niečím vyplnilo to vákuum, ktoré vznikne?

Grétka: To si nemyslím. Po španielskej chrípke prišla veľká renesancia v umení. Ja si myslím, že práve nové, a častokrát neľahké situácie, ktoré život prináša, ľudí motivujú tvoriť. Ja som presvedčená, že po tomto roku to nebude inak. Rovnako aj verím, že chuť ľudí navštevovať kultúrne podujatia nevyhasne. Práve naopak.

Katarína: Naopak, ja si myslím, že vďaka tomu, že sa tento rok veľa hovorilo o kultúre a toto odvetvie v podstate spustilo informačnú kampaň o tom, ako funguje, pomohlo ľuďom pochopiť, že kultúra nie sú larvy, ktoré sa plazia po krčme a korzujú po kávičkách. Verím, že naša mentalita dozrieva a ľudia si to vážia.

Je náročné hovoriť o tom, čo je skutočné umenie a „kultúrna“ kultúra. Ja nie som elitár, nenadraďujem svoje umenie nad iné, som zástanca teórie, nech si každý tvorí, čo chce.

V telke budú vždy dobre fungovať programy s lacnou zábavou, ale to je súčasť priemyslu, rovnako ako súčasťou žurnalistiky je bulvár. Ja netvrdím, že tomu fandím, ale nekomentujem to. Máme početných divákov, ktorí vyhľadávajú hĺbku, intelekt, každý máme rôzne typy humoru. Nemám obavy.

Jakub: To akým smerom sa uberala a bude uberať aj komerčná časť kultúry vždy závisí od diváka. Myslím si, že každému biznismenovi je jasné, že ak nemá zákazníka, tak to čo robí nemá pre neho finančný zmysel.

Jakub, ty sa venuješ momentálne aj výuke hudby. Prečo je pre nás hudba dôležitá, ako môže pomôcť národu práve v ťažkých časoch?

Jakub: Výučbou hudby nevychovávame len muzikantov, ale aj kritických poslucháčov čo je pre mňa, ako pre muzikanta asi najdôležitejšie. Aby poslucháč vedel rozlišovať medzi dobrou a zlou hudbou. Hudba je istou formou socializácie a samozrejme aj zábavy a myslím si, že práve v ťažkých časoch toto spoločnosť potrebuje.

6. Čo Vám dáva silu pokračovať v tejto neľahkej dobe? Premýšľali ste aj nad zmenou svojho zamerania? Respektíve, myslíte si, že sa budete môcť venovať svojej práci v rovnakom rozsahu a forme ako tomu bolo pred pandémiou?

Grétka: Nové nápady a fakt, že pandémia tu nebude večne. Dnes o nej vieme oveľa viac ako sme vedeli v marci, a zároveň vieme, že budúci rok bude dostupná vakcína. My stále nevieme s určitosťou povedať, čo bude najbližšie leto. To je aj dôvod, prečo sa organizácií najbližšieho ročníka ešte úplne nevenujeme. Pokiaľ budeme vedieť viac, čo verím, že bude začiatkom budúceho roka, festival organizovať budeme. To je jasné. Máme skvelých interprétov a vymyslený program, ktorý sme pre ľudí pripravovali tento ročník. Pre mňa bol však tento rok dobrým aj na reflexiu a zamyslenie sa, čo s našimi aktivitami ďalej. Náročné a ťažké situácie v živote vidím ako príležitosť na vytváranie nových vecí. Preto sa aktuálne zameriavam na nový projekt, a to kultúrneho centra v blízkosti festivalovej lúky. Dopriať ľudom pocit Atmosféry aj počas roka je pekná predstava. Tá ma teraz hreje a posledné týždne moju hlavu zamestnáva .

Katarína: Rozmýšľala som, že sa vrátim k filmu ako asistentka réžie, ale tam na mňa tiež nikto s otvorenou náručou nečaká a musela by som sa niekoľko mesiacov intenzívne venovať tomu, aby som sa to znova naučila. Potom by som ale nemala čas na skladanie a písanie. Je to zložité rozhodnutie, ale ja sa nebojím, pretože som sa vždy bola schopná o seba postarať, zdravo si verím vo svojich schopnostiach niečo vždy vymyslieť. Ja len želám všetkým, aby sa im podarilo dostať z oveľa horších situácií, v akej som ja, pretože ja nemám ani hypotéku, ani deti, ani nič nevlastním, nemám dlhy. Ľutujem ľudí, ktorí sú chorí, nemá sa o nich kto starať, podnikateľov, ktorí išli do desaťtisícových dlhov. Držím ľuďom palce, aby našli riešenie a nevzdávali sa.

Jakub: Ani na chvíľu mi nenapadlo, že by som mal robiť niečo iné. Ľudia, s ktorými pracujem sú neskutoční kamaráti a ak by k tomu prišlo, kľudne pôjdeme spolu kopať kanále, alebo betónovať stĺpiky a som si istý, že pri tom zažijeme kopec srandy.

Snažíme sa vydržať čo najdlhšie toto ťažké obdobie, aby sme sa mohli vrátiť k svojej práci. Technika je zavretá v sklade a čaká na svoju príležitosť.

7. Na záver snáď nejaké pozitívne posolstvo, odporúčanie, prípadne návod na to ako sa dívať na svetlé zajtrajšky?

Grétka: Mne vždy, keď je zle a ťažko pomáha si hovoriť, že všetko čo sa deje, je len dočasné. Je to ako s počasím, každá zlá nálada, je len mrak, ktorý zmizne. Príde pravdepodobne nový, ale je veľká šanca, že ho vystrieda jasné nebo s hrejivým slnkom. A tak vnímam aj pandémiu. Od dna, na ktoré mnohí padli, je potrebné sa odraziť a premýšľať a hľadať spôsoby ako toto obdobie prežiť. Lebo áno, je to len obdobie, ktoré prejde.

Katarína: Ja nemám právo ani potrebu ľuďom radiť. Nedovolila by som si to. Naše životy sú veľmi rozmanité a hovoriť niekomu bez poznania jeho situácie, čo má robiť a ako sa mentálne nastaviť, by bolo necitlivé a povýšenecké.

Viem len povedať, ako to robím ja. Snažím sa neupadať do absolútneho pesimizmu. Nepomáha mi byť celý deň sama v izbe, chodím sa prejsť. Myslím na to, že toto je dočasná situácia, z ktorej si môžem zobrať veľa poučení. Napríklad to, že nie je všetko také samozrejmé, ako som si myslela. Našla som radosť vo veciach, ktoré som si predtým ani nevšimla a neuvedomovala. Mňa osobne tento rok zmenil rapídne, učila som sa pracovať so strachom a obavami, snažila som sa myslieť viac na iných, než na seba. Som teraz šťastná, asi som ani nikdy nebola šťastnejšia. Ďakujem Vám za rozhovor

Jakub: Heslo ktoré ma sprevádza v ťažkých chvíľach a rozhodnutiach „My sa tak ľahko nevzdáme.“ Lebo pokiaľ nehodíte flintu do žita nie je koniec.

Jakub, v prvej vlne korony si sa podieľal na „pesničke na diaľku“ spolu s Dominikou Titkovou, aby ste podporili myšlienku súdržnosti počas pandémie. Nepripravujete niečo nové?

Jakub: Áno, Dominike som pri „Pesničke na diaľku“ trošku pomáhal s mixovaním nahrávok, ktoré prichádzali od muzikantov. Nápad aj pesnička je Dominikina. Viem, že Dominika stále pracuje na nových veciach, ale neviem či môžem niečo prezradiť…:)

Tento rozhovor vychádza v minisérii o kultúre na Slovensku počas pandémie a jeho cieľom je ukázať pravý stav aktuálnej situácie. Vychádzame z faktov a názorov ľudí, ktorých sa to priamo dotklo. S veľkou úctou ďakujeme našim trom hosťom Grétke, Kataríne a Jakubovi a želáme nielen im, ale celkovo slovenskej kultúre a umeniu svetlú budúcnosť a úspešný štart do nového roka 2021.

Rozhovor: Alexandra Letko

The post Kultúra počas a po období pandémie. Aký bude svet potom? – 2. časť appeared first on Ženy podnikajte!.

Asi sa spoločne zhodneme na tom, že situácia v ktorej sme sa všetci ocitli je výnimočná a zastihla nás nepripravených. Mnohé profesie, či už podnikatelia, zamestnávatelia alebo zamestnaní ľudia sa zmietajú v existenčných situáciách. Niektorí dočasne, niektorí natrvalo musia zanechať svoje povolanie a venovať sa niečomu inému. Jedným z najviac zasiahnutých sektorov je aj kultúra. Čo sa stane ak kultúra celkom „padne na kolená“, aký bude svet po pandémií a aký by mohol byť národ bez kultúry? O súčasnej situácií a o možných následkoch pandémie na našu spoločnosť sme debatovali s tromi ľuďmi, ktorí pracujú v kultúre na rôznych postoch. Rozhovory nám poskytli, Grétka Pavlovová – organizátorka festivalu Atmosféra, Katarína Kubošiová alias Katarzia – speváčka a skladateľka a vôbec prvý muž v našich rozhovoroch, Jakub Zaťko – hudobník, bývalý člen a neskôr zvukový majster projektu Dominika Titková & Friends.

1. Ozývajú sa názory, že štát by mal pomáhať a financovať rezorty ako zdravotníctvo, školstvo a kultúra je akoby čerešničkou na torte, ktorá by mala byť niekde na konci čakať na to, čo zostane. Aký je Váš názor?

Grétka: Žiaľ, všetci vidíme, že je to tak. Kultúra sa na našej hospodárskej mape už roky hlási o slovo. Slováci kultúru nepovažujú za najvyššiu potrebu pre svoju existenciu. Pričom práve pandémia ukázala, aká kľúčová je kultúra v našich životoch. Rozptýli, poteší, hodnotovo ukotví, duchovne porastie, pomáha prežiť.

Problém je, že pod kultúrou si často predstavujeme masovo propagovanú, komerčnú kultúru, známe tváre umelcov z televízií, ktoré sa niektorým môže zdať, že peniaze nepotrebujú. Neuvedomujeme si, že v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu a ich pridružených oblastiach zamestnávame niečo vyše 200 tisíc ľudí. A nemyslím tým len umelcov. Pre týchto ľudí je výpadok príjmu na niekoľko mesiacov likvidačný. A ich zmena zamestnania pre kultúru fatálna.

Autor fotografie: shotbyus

Katarína: Tieto rezorty sú dlhodobo problematické a zanedbávané. Riešenie je komplikované a to by som radšej nechala na odborníkov. Ale zlepšuje sa to a ja verím, že záujem o kultúru a vzdelávanie bude každým rokom rásť. Čo sa týka toho, čo v tejto dobe môže urobiť štát – stav zdravotníctva a podfinancovania zdravotníctva a školstva je podľa mňa následkom tunelovania štátu, najskôr jeho oplieskanie vojnami a socializmom, potom privatizáciou a vykrádaním od niekoľkých generácií politikov. Veď len vďaka nešťastnej tragédií a odvahe Jána Kuciaka sa konečne Slovensko prebralo, ako sa spieva v našej hymne a začali sme upratovať vexlácke gangy a mafiánsku elitu.

Teraz máme ako Slovensko šancu získať peniaze z Európskej únie a nepreflákať ich, tak uvidíme. To je výsledok práce tých politikov, ktorí pochopili, že členstvo v EÚ je pre nás prínosné.

Katka, Váš prístup a vplyv na spoločnosť je veľmi angažovaný, vyjadrujete sa k spoločenským aj politickým témam. Myslíte si, že sa o téme vplyvu pandémie na kultúru hovorí dostatočne? A vysvetľujú sa pojmy dostatočne citlivo, aby ľudia chápali, že kultúra nie je iba niečo abstraktné, ale celkom konkrétne, čo sa týka nás všetkých?

Katarína: Neviem, či sa hovorí dostatočne, alebo nie. Hlavné je, že sa konečne viac hovorí. To, či to ľudia pochopia, je otázka mentality a zrelosti celej spoločnosti. My máme pred sebou ešte dlhú cestu, ale verím, že sa to zlepšuje.

Jakub: Samozrejme vždy pred kultúrou bude veľa oblastí kam pôjdu financie. Z môjho pohľadu je oveľa dôležitejšie financovať umenie. Za kultúru veľa ľudí považuje aj oblasti zábavy, ktoré sú úplne finančne sebestačné, dokonca ziskové. Tie podporu štátu určite nepotrebujú, ale ľudia, ktorí vytvárajú umelecké hodnoty a často sú na pokraji možnosti uživenia si toto financovanie zo strany štátu určite zaslúžia a dokonca ho potrebujú. Koniec koncov z histórie vieme, že najväčší objednávateľ umenia bola vždy cirkev a štát. Nebyť tejto podpory, nikdy by nevznikli tie najkrajšie diela či už od J. S. Bacha, Michelangela Buonarrotiho a pod.

2. Ako sa Vás osobne dotklo a dotýka toto pandemické obdobie? Do akej miery môžete a nemôžete pracovať? Prinútila Vás situácia venovať sa aj niečomu inému?

Grétka: To, čo sa zdá byť počas posledných rokov veľkou výzvou v mojom živote, pracovať v bežnej práci a popritom sa venovať organizácií festivalu, nemalo vďakabohu tak radikálny efekt počas korona krízy na moju existenciu. Festival ma neživí, robíme to s mojím tímom ešte stále aj po toľkých rokoch z radosti a presvedčenia, nepoberáme za to plat ani iné finančné odmeny. Tento rok mal byť prvým, kedy som sa rozhodla aspoň pár mesiacov pred festivalom venovať organizácií na 100%, pretože popri bežnej práci som to už po večeroch a víkendoch nestíhala, no príchod pandémie to všetko zmiatol zo stola. Preto som tento rok aj ja bola ukrátená o príjem na niekoľko mesiacov a bola som nútená si nájsť prácu v neziskovom sektore.

Autor fotografie: Jana Gombošová

Grétka, aká je dilema organizátora kultúrneho podujatia počas takejto výnimočnej situácie? Stavia Vás to do role rozhodnutia medzi rizikom šírenia nákazy, keď sa ľudia zhromaždia a zániku Vašej myšlienky? Aké bolo Vaše rozhodovanie pri rušení Nádychov s Atmosférou?

Grétka: My sme sa cez leto rozhodli namiesto “veľkej“  Atmosféry, ktorú sme presunuli na budúce leto, zorganizovať tri menšie formáty – Nádychy s Atmosférou. Aj napriek dovolenej kapacite 1000 ľudí na jedno podujatie, sme sa rozhodli ísť bezpečnejšou cestou – s kapacitou 500 ľudí na každý Nádych. Chceli sme ľuďom poskytnúť bezpečnú formu zažitia Atmosféry. Aj napriek všetkým možným hygienickým opatreniam, som sa každé ráno budila so stiahnutým žalúdkom a neistotou či nejdeme do zbytočne veľkého rizika.

Bolo to pre mňa jedno z najnáročnejších období. Tá každodenná neistota bola ubíjajúca. Strach, neistota a neustále meniace sa opatrenia nás v tíme extrémne demotivovali. No aj napriek tomu sme sa snažili v sebe hľadať silu, že to stále má zmysel.

Počas týždňov sa situácia zhoršovala a to sa odzrkadľovalo aj na neistote našich návštevníkov a v konečnom dôsledku na nepriaznivom predaji lístkov. Ľudia čakali, či festival bude, my sme čakali, či budú kupovať lístky. Začarovaný kruh, ktorý sme museli v určitom momente utnúť. Rozhodnutie zrušiť Nádychy s Atmosférou bolo hrozne náročne, ale dnes som zaň na seba hrdá, že som sa ho nebála urobiť a myslím, že sme vďaka nemu zachránili chod Atmosféry aj do budúcnosti.

Katarína: Nemôžem hrať koncerty, čo bol posledné roky môj hlavný príjem, zároveň sa venujem manažmentu okolo koncertov a hudby. Teraz sa môžem doma pripravovať na budúce koncerty a skladať a písať, ja si vždy nájdem niečo, čo ma zamestná. Aj keď príjmy rapídne klesli, drží ma v dobre nálade okrem športu aj nádej, že na budúci rok sa situácia zlepší. To ale neznamená, že bude ako predtým. Žiť budeme s vedomím toho, čo sme sa tento rok naučili. Možno budeme k sebe konečne ohľaduplnejší a láskavejší.

V máji som skúšala pracovať ako pomocná sila v kuchyni, to bolo skôr z toho dôvodu, aby som si vyskúšala, či dokážem ešte robiť aj manuálnu prácu.

Autor fotografie: Lubomír Pecho

Jakub: Každého kto pracuje v oblasti kultúry sa toto obdobie dotklo zásadným spôsobom. Od začiatku pandémie som skoro bez práce v tejto oblasti. Okrem toho vyučujem hudbu na SZUŠ Heleny Madariovej v Nitre a aj toto vyučovanie máme veľmi sťažené lebo vyučujeme od marca s malou prestávkou dištančne. Vo voľnom čase sa venujem krásnym činnostiam, ako napríklad práca s drevom.
V máji sme so sestrou prebrali rodinnú reštauráciu v krásnom prírodnom prostredí. Naši rodičia ju pred viac ako 20 rokmi postavili a až doteraz ju prevádzkovala naša mama. Prvá vlna korony ju prinútila podnik zavrieť a keďže ani ja som nemal robotu rozhodol som sa svoju energiu investovať do tohto podniku. Momentálne sú podmienky podnikania v gastronómií dosť sťažené, ale dáva nám to priestor na rekonštrukciu priestorov.

3. Keďže nikto nevie úplne presne predpokladať priebeh pandémie je častým javom, že koncerty, predstavenia, podujatia a výstavy sa plánujú, ale nakoniec neuskutočnia. To prináša nielen sklamanie, ale aj finančné straty, pritom nikto nie je vlastne na vine. Stalo sa aj Vám niečo podobné, snažíte sa nejako právne chrániť proti tomu?

Grétka: Prirodzene ani pre nás to finančne nebol dobrý rok. Organizovanie festivalu je sezónna záležitosť. Pokiaľ nie je umožnené festivalu ho organizovať, festival má nulový príjem. Náklady na organizáciu máme počas celého roka, no samozrejme najvyššiu časť tvoria náklady spojené priamo s produkciou a úhrad honorárov vzniknutých priamo počas festivalu. Nám sa podarilo vytvoriť za posledné roky rezervu, ktorá nám pokryla výdavky, ktoré vznikli organizovaním Nádychov s Atmosférou, ako aj veľkého festivalu, ktoré boli nakoniec zrušené. Na Slovensku zatiaľ nemáme možnosť ako organizátori festivalov žiadať kompenzácie za ich zrušenie. A musím povedať, že som aj skeptická, či sa vôbec také niečo bude u nás realizovať. Som však rada, že na úrovni jednotlivcov bolo možné žiadať o rôzne druhy finančných kompenzácií, ktoré síce tiež nie sú dokonalé, ale čiastočne pomohli mnohým živnostníkom či zamestnancom kultúry preklenúť toto obdobie.

Katarína: Problém je, že v pandemickej situácii je dôležité dobre komunikovať rozhodnutia vlády a hygieny. Ja osobne nevyčítam vláde, že to nekomunikovala ideálne, pretože sa snažím pochopiť aj ich. Na jednej strane nemali skúsenosti s vedením štátu a na druhej strane nikto nemal skúsenosti s vedením štátu počas pandémie. Uvediem príklad.  Keď dovolíte divadlu hrať od pondelka, bude mu trvať aspoň 2-3 týždne až mesiac, kým naplánuje a zorganizuje odohratie predstavenia a predaj lístkov. Keď v piatok zmeníte názor, tak ľudia 5 dní zbytočne sedeli za počítačom a organizovali 150 kolegov a 200 divákov. Bolo by lepšie zistiť, ako kultúrny manažment funguje a až potom do neho zasahovať. Ale ako hovorím – všetci sa na kolene učíme, ako spolu medzirezortne komunikovať. Vďaka združeniu Hudobnej Únie Slovenska, ktorá tento rok vznikla vďaka niekoľkým aktívnym osobnostiam, ktoré to robili úplne zadarmo pre dobro ostatných, sa podarilo aspoň nejakým spôsobom s vládou komunikovať. Iniciovali sa viacerí, ale najviac viditeľne Lumir Mati, manager Celeste Buckingham. Vynaložil obdivuhodné úsilie pre celú kultúrnu obec, napriek tomu, že prišiel o všetky príjmy pre svoju rodinu.

Jakub: Hlavne v prvej vlne sa stalo, že kalendár s podujatiami bol nabitý na tri mesiace dopredu a zrazu všetko padlo. Festival CAMPANA FEST na námestí v Nitre, ktorého som spoluorganizátor a technickým riaditeľom sme museli zrušiť. Museli sme vracať dotácie a zálohy prepadli. Na väčšine projektov, ktorým sa venujem, pracujem s kamarátmi a naša spolupráca je v rovine dôvery. Za 10 rokov, čo hrám a podnikám v tejto oblasti sa mi len raz stalo, že sme odohrali koncert a organizátor nás nevyplatil, ale aj to nakoniec po niekoľkých rokoch dopadlo dobre.

Ako vidia možné následky pandémie, ale aj to, či uvažovali nad zmenou povolania sa dozviete: v druhej časti rozhovoru.

The post Kultúra počas a po období pandémie. Aký bude svet potom? appeared first on Ženy podnikajte!.

Anna už takmer 10 rokov pracuje v softvérovej firme, venuje sa najmä vývoju aplikácii určených pre smartfóny. Práca ju veľmi baví, avšak po toľkých odpracovaných rokoch prišiel stereotyp, ktorý by rada zmenila. Rozhodla sa preto dať v práci výpoveď a založiť si vlastnú firmu, v ktorej by dokázala využiť vedomosti, skúsenosti a informácie, ktoré získala dlhoročnou prácou u súčasného zamestnávateľa. Pri podávaní výpovede však narazila na problém – v rámci pracovnej zmluvy podpísala aj konkurenčnú doložku.

Zákaz konkurencie počas pracovného pomeru

Pri čítaní pracovnej zmluvy Anna narazila na nasledovné ustanovenie:

„Zamestnanec nie je popri svojom zamestnaní vykonávanom na základe tejto pracovnej zmluvy oprávnený vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má vo vzťahu k Zamestnávateľovi konkurenčný charakter, a to najmä vykonávať činnosť v oblasti softvérového vývoja, vývoja aplikácii a s tým súvisiace činnosti. Uvedené činnosti smie Zamestnanec vykonávať iba s predchádzajúcim súhlasom Zamestnávateľa.“

Anna zostala prekvapená a nebolo jej celkom jasné, aký význam má predmetné zmluvné ustanovenie. Pravda je taká, že tento bod pracovnej zmluvy predstavuje zákaz konkurencie počas trvania pracovného pomeru, t.j. konkurenčnú doložku. Na základe konkurenčnej doložky súčasný zamestnávateľ pani Anne obmedzil možnosť pracovať pre iného zamestnávateľa (alebo vykonávať činnosť ako SZČO), ktorý podniká v rovnakej oblasti ako on, a to počas doby, po ktorú jej trvá pracovný pomer u súčasného zamestnávateľa. Podstatou zákazu konkurencie je obmedzenie možnosti zamestnanca pracovať pre konkurenciu súčasného zamestnávateľa najčastejšie z dôvodov ochrany know-how, príp. interných postupov, ktoré sú pre zamestnávateľa špecifické, alebo ktoré sám vytvoril.

Konkurenčnou doložkou zamestnávateľ pani Anne automaticky nezakázal pracovať pre jeho konkurenciu na trhu, no podmienil to svojím súhlasom. V prípade, ak by Anna chcela pracovať v oblasti majúcej vo vzťahu k jej súčasnému zamestnávateľovi konkurenčný charakter (či už na základe čiastočného pracovného úväzku alebo na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru), musela by zamestnávateľa písomne požiadať o súhlas. V prípade, ak by zamestnávateľ súhlas neudelil, Anna by pre konkurenciu pracovať nesmela.

POZOR! V prípade, ak vášho zamestnávateľa požiadate o udelenie súhlasu na výkon konkurenčnej činnosti a zamestnávateľ sa nevyjadrí do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti platí, že zamestnávateľ súhlas udelil.

Výnimky zo zákazu konkurencie

Zákaz konkurencie by sa na Annu nevzťahoval v prípade, ak by vykonávala vedeckú, pedagogickú, publicistickú, lektorskú, prednášateľskú, literárnu alebo umeleckú činnosť. Na výkon týchto činností sa nevyžaduje ani súhlas zamestnávateľa.

POZOR! Zamestnávateľ môže udelený súhlas kedykoľvek odvolať, avšak len z vážnych dôvodov, ktoré musí v písomnom odvolaní súhlasu uviesť. Zamestnanec je následne povinný ukončiť výkon tejto konkurenčnej činnosti hneď ako to bude možné (napr. hneď ako zamestnancovi u konkurenčného zamestnávateľa uplynie výpovedná doba).

V prípade, ak zamestnávateľ vykonáva konkurenčnú činnosť bez súhlasu svojho zamestnávateľa je to možné považovať za zavinené závažné porušenie pracovnej disciplíny. Zamestnávateľ z tohto dôvodu, môže pani Annu sankcionovať za to, že vykonávala konkurenčnú činnosť bez jeho súhlasu tak, že s ňou môže ukončiť pracovný pomer (napr. výpoveďou).

Zákaz konkurencie po skončení pracovného pomeru

So zákazom konkurencie počas pracovného pomeru sa pani Anna zmierila, nakoľko aj tak chcela podať výpoveď. V tom však v pracovnej zmluve narazila na ďalšie ustanovenie s veľmi podobným obsahom ako to predchádzajúce.

„Zamestnávateľ a Zamestnanec sa dohodli, že Zamestnanec nie je po dobu 1 roka po skončení pracovného pomeru oprávnený vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má vo vzťahu k Zamestnávateľovi konkurenčný charakter, a to najmä vykonávať činnosť v oblasti softvérového vývoja, vývoja aplikácii a s tým súvisiace činnosti. Zamestnávateľ sa zaväzuje poskytnúť Zamestnancovi primeranú peňažnú náhradu vo výške 50 % priemerného mesačného zárobku Zamestnanca za každý mesiac plnenia záväzku Zamestnanca nevykonávať činnosti podľa prvej vety. V prípade, ak Zamestnanec poruší svoj záväzok nevykonávať konkurenčnú činnosť, je povinný Zamestnávateľovi uhradiť primeranú peňažnú náhradu vo výške 50 % priemerného mesačného zárobku zamestnanca“.

V tejto chvíli pani Anna zbystrila, nakoľko ju zarazilo, že jej súčasný zamestnávateľ chce obmedziť výkon práce aj po tom, čo u neho jej pracovný pomer zanikne.

Annin zamestnávateľ však postupoval v súlade so zákonom, nakoľko dohoda o obmedzení konkurenčnej činnosti je medzi zamestnancom a zamestnávateľom možná. Obmedzenie zamestnanca pritom môže trvať maximálne po dobu jedného roka odo dňa skončenia pracovného pomeru.

POZOR! Konkurenčná doložka musí byť súčasťou vašej pracovnej zmluvy. Pokiaľ ste so zamestnávateľom uzatvorili iný dokument (napr. samostatnú dohodu o zákaze konkurencie) mimo uzatvorenia pracovnej zmluvy, takáto dohoda je neplatná!

Ďalšou z podmienok, ktorá musí byť splnená na to, aby konkurenčná doložka bola platná je, že počas trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa sa pani Anna dostala k informáciám, ktorých zneužitie by mohlo zamestnávateľovi privodiť ujmu (know-how a pod.).

Zákazom konkurencie po skončení pracovného pomeru sa zamestnancovi obmedzuje jeho ústavné právo na výkon zárobkovej činnosti. Za toto obmedzenie po skončení jeho pracovného pomeru musí zamestnávateľ Anne poskytnúť primeranú finančnú náhradu, minimálne vo výške 50 % jej priemerného mesačného zárobku, a to za každý mesiac trvania obmedzenia výkonu zárobkovej činnosti (t.j. za každý mesiac trvania zákazu konkurencie).

Zrušenie konkurenčnej doložky

V prípade, ak chcete zrušiť už raz uzatvorenú konkurenčnú doložku, narazíte na problém. Zamestnanec môže pôvodne dohodnutý zákaz konkurencie vypovedať iba písomne, po skončení pracovného pomeru a iba v prípade, ak mu zamestnávateľ nevyplatí primeranú peňažnú náhradu v lehote do 15 dni od jej splatnosti. Zákon dáva možnosť zrušenia dojednanej konkurenčnej doložky aj zamestnávateľovi, ktorý môže od dohodnutého záväzku zákazu konkurencie odstúpiť písomne počas trvania pracovného pomeru.

Konkurenčná doložka, ktorú so svojím zamestnávateľom uzatvorila pani Anna je platná. Pani Anna tak so začatím svojho podnikania musí počkať, kým uplynie 1 rok odo dňa skončenia jej pracovného pomeru u bývalého zamestnávateľa a k zániku zákazu konkurencie alebo uhradiť bývalému zamestnávateľovi peňažnú náhradu vo výške, na ktorej sa dohodli.

V prípade, ak sa už s konkurenčnou doložkou stretnete a máte pochybnosti o jej platnosti, odporúčame vyhľadať právnu pomoc. V prípade pochybenia na strane zamestnávateľa môže tiež dôjsť k tomu, že uzatvorená konkurenčná doložka bude neplatnou. Kontaktovaním odborníka sa tak môžete vyhnúť viacerým nepríjemnostiam a naštartovať svoje podnikanie správne.

Text: Alena Michalovičová

The post Ukradnuté know-how alebo čo je to konkurenčná doložka appeared first on Ženy podnikajte!.

Mária je vdova, ktorá po smrti manžela pokračovala v ich spoločnom sne – podnikaní s pečivom. V malej s.r.o. zostala s ich jediným synom sama a po dlhých rokoch to chcelo zmenu. Syn sa odsťahoval a firme sa venoval len zriedkavo. Zato povinností bolo z pohľadu Márie stále viac. Po niekoľkých mesiacoch váhania sa konečne rozhodla – s podnikaním končí a keďže firmu predávať nechcela, rozhodla sa pre skončenie formou likvidácie.

Hneď úvodom je potrebné dodať, že proces likvidácie patrí medzi náročnejšie postupy, a to jednak z pohľadu času, ako aj z pohľadu potrebných vedomostí a zručností. Bez pomoci odborníka by Mária likvidáciu zvládla len ťažko. Aby ste však mali predstavu o tom, ako likvidácia funguje, pokračujte v čítaní o príbehu podnikateľky Márie. Možno sa pýtate: „A čo ak sa mi do likvidácie nechce?“ Zrušiť svoju spoločnosť môžete bez likvidácie vtedy ak „nie je čo likvidovať“, to znamená, že zrušenie spoločnosti bez likvidácie je možné len ak imanie spoločnosti prechádza na právneho nástupcu alebo spoločnosť nemá žiaden majetok a ide o dobrovoľné zrušenie spoločnosti zlúčením, splynutím a rozdelením. Výnimku z povinnosti likvidácie predstavuje aj situácia, kedy spoločnosť zruší súd a preddavok na úhradu odmeny a výdavkov likvidátora nebol zložený. 

Na pečenie treba pekára, na likvidáciu likvidátora

Tak ako pri mnohých iných záležitostiach firmy, aj o jej skončení bolo nevyhnutné prijať oficiálne rozhodnutie. Mária so synom Danom tak uskutočnili na valnom zhromaždení. Tu schválili jednak rozhodnutie o zrušení ich s.r.o. bez právneho nástupcu (čo znamená, že firma ďalej nefunguje pod žiadnym iným názvom ani pod vedením iných osôb), ako aj osobu likvidátora. Likvidátor je osoba, ktorá sa počas likvidácie správa ako štatutárny orgán spoločnosti – konateľ. Na starosti má fungovanie firmy až do okamihu jej úplného výmazu z OR SR, podpisuje dokumenty, rozhoduje a koná v mene spoločnosti a plní povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo zákona. Je dôležité zdôrazniť, že všetky vymenované úkony, ale aj ďalšie, môže likvidátor v mene spoločnosti vykonávať len v prípade, ak smerujú k likvidácii spoločnosti. Ide najmä o plnenie záväzkov, uplatňovanie pohľadávok a prijímanie plnení či uzatváranie dohôd a zmlúv vo vzťahu ku skončeniu spolupráce.

Mária sa vzhľadom na čas, ktorého mala ako dôchodkyňa dosť, ako aj vzhľadom na kontakt na svoju dobrú kamarátku právničku, ktorá jej prisľúbila pomoc s procesom likvidácie, rozhodla zvoliť ako likvidátorku samú seba. Syn Dano s rozhodnutiami súhlasil a tak zostávalo jediné – zapísať tieto skutočnosti do OR SR, získať k názvu firmy dodatok „v likvidácii“ a zahájiť samotný proces likvidácie.

POZOR: Vaša spoločenská zmluva, prípadne zakladateľská listina môže obsahovať ustanovenie, ktoré určuje, kto má byť v prípade zrušenia spoločnosti likvidáciou zvolený do funkcie likvidátora. Skontrolujte si preto dokumentáciu vašej spoločnosti pred tým, než rozhodnutie o osobe likvidátora prijmete.

Tip pre vás: ak vám proces likvidácie nie je známy, zvoľte si ľahšiu a bezpečnejšiu alternatívu, kedy za osobu likvidátora zvolíte profesionálov, ktorí sa v tejto oblasti vyznajú – sú nimi napríklad advokát alebo správca konkurznej podstaty. Na premyslenie máte dokonca podľa novely čas. Odo dňa zrušenia spoločnosti, ktorým je deň prijatia rozhodnutia o zrušení spoločnosti, vám plynie lehota 60 dní na určenie osoby likvidátora, tak ju využite a vyberte zodpovedne. Ak vám táto lehota márne uplynula, osobu likvidátora namiesto vás určí súd.

Koľko stojí likvidátor?

Samozrejme, náročná a zodpovedná práca nie je odvedená zadarmo. Likvidátorovi v zmysle novej právnej úpravy plynie jednak právo na paušálnu odmenu za jednotlivé úkony, ako aj na náhradu výdavkov. Okrem toho je novinkou aj povinnosť zložiť do notárskej úschovy preddavok za odmenu likvidátora vo výške 1 500 EUR. Tento preddavok musíte zložiť do úschovy ešte predtým, než likvidátora zapíšete do OR SR. Táto suma sa na konci, kedy sa vyčísli úplná cena za služby likvidátora odčíta a rozdiel medzi skutočnou celkovou sumou za služby likvidátora a preddavkom v notárskej úschove sa uspokojí z likvidačnej podstaty. Celková suma, na ktorú vás likvidátor vyjde sa bude odrážať od počtu úkonov, ktoré vykoná, pričom za väčšinu úkonov príslušná vyhláška pripisuje nárok na odmenu vo výške 250 EUR.

S úkonmi likvidátora spokojný byť môžete, no môže nastať aj situácia, kedy sa vám jeho konanie bude zdať napríklad nepostačujúce. V takomto prípade je potrebné brať do úvahy zákonné oprávnenie odvolať osobu likvidátora, ktoré zákon pripisuje rovnakým osobám, ktoré ho do funkcie mohli ustanoviť. Rovnako je aj samotný likvidátor oprávnený vzdať sa svojej funkcie – vykoná tak jednoducho, doručením oznámenia s notársky overeným podpisom spoločníkom spoločnosti.

Veritelia, je čas ozvať sa!

Mária ako jeden z prvých úkonov vykonala oznámenie o likvidácii spoločnosti v Obchodnom vestníku, pričom túto skutočnosť oznámila aj svojim veriteľom a obchodným partnerom. Cieľom bolo dať veriteľom možnosť prihlásiť si svoje pohľadávky (to znamená dlhy spoločnosti), ktoré by mala Máriina firma pred úplným skončením uhradiť. Veritelia by preto mali byť ostražití a z času na čas sledovať, či ich dlžníci, resp. obchodní partneri nezahájili proces likvidácie – po jej skončení už bude na uplatňovanie svojich nárokov neskoro. Veritelia majú dokonca prednosť, keďže kým sa ich pohľadávky neuhradia, likvidátor nemôže vyplatiť likvidačný zostatok spoločníkom firmy. Ako likvidátor preto Mária musela uviesť korešpondenčnú adresu, na ktorú jej veritelia zasielali prihlášky svojich pohľadávok. Adresa sa musí nachádzať na území Slovenskej republiky a okrem toho musí zabezpečovať možnosť doručovania bez zbytočných prieťahov.

Ak chcem byť likvidátor, povinností nebude málo

Mária si odo dňa oznámenia o vstupe do likvidácie postupne vytvárala zoznam veriteľov a ich pohľadávok. Následne, po uplynutí 45 dní od vykonania oznámenia o likvidácii, Mária zostavila základný zoznam pohľadávok ako aj majetku spoločnosti a tieto uložila do zbierky listín – teraz mala presný prehľad o tom, koľko majetku má jej firma a koľko z majetku bude musieť ešte obetovať na úhradu všetkých záväzkov. Na uloženie dokumentov do zbierky listín mala lehotu 30 dní.

Povinností má však ako likvidátorka omnoho viac – patrí medzi ne povinnosť zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku podľa stavu ku dňu predchádzajúcemu dňu vstupu spoločnosti do likvidácie, konečnú správu o priebehu likvidácie ako aj návrh na rozdelenie likvidačného zostatku + po novom aj zverejnenie oznámenia o ich zhotovení. Samozrejme, po celú dobu trvania likvidácie Mária priebežne uspokojovala pohľadávky veriteľov. Nebyť šikovných pomocníčok z oblasti práva a účtovníctva – Máriiných kamarátok, ako nie profesionálka by tieto úkony vykonala len s veľkými ťažkosťami a pravdepodobne aj nesprávne.

Kedy likvidácia konečne skončí?

Novela zákona celý proces likvidácie o niečo predlžuje. Podľa aktuálne platnej právnej úpravy možno likvidáciu ukončiť najskôr po uplynutí 6 mesiacov od oznámenia o vstupe spoločnosti do likvidácie. Dajte si pozor na prípadné daňové nedoplatky – v prípade ich zistenia v rámci zhotovenia mimoriadnej účtovnej závierky sa vám lehota, v ktorej možno likvidáciu ukončiť, z dôvodu zistených nedoplatkov predlžuje o ďalších 6 mesiacov.

Za tento čas máte priestor vysporiadať svoje záväzky, ukončiť spoluprácu s biznis partnermi, zhrnúť si hodnotu svojho majetku a na záver – rozdeliť si majetok spoločnosti, ktorý na konci zostal. Tak tomu bolo aj v prípade Márie. Po všetkých úkonoch urobila ako likvidátorka ten posledný – podala návrh na výmaz spoločnosti z OR SR. Tu jej cesta s podnikaním skončila.

V rámci likvidácie vyplatila všetky dlhy, ktoré firma mala, vypovedala zmluvy, ktoré mala s dodávateľmi a na konci rozdelila zostávajúci majetok medzi seba a druhého spoločníka firmy, syna Dana. Notár jej záverom ako likvidátorke po uplynutí 30 dní od výmazu spoločnosti z obchodného registra vydal preddavok na jej odmenu. Dnes Mária chodí po čerstvé pečivo do susednej pekárne, kde mladej podnikateľke vždy rada poradí a prezradí dobré rady, ktoré nazbierala počas svojej kariéry podnikateľky.

Ako sme uviedli už úvodom, likvidácia nie je ani z ďaleka ľahký proces. Neváhajte sa preto ozvať profesionálom a požiadať o pomoc. Môže vám to celý proces jednak urýchliť, ako aj zachovať zákonný a správny postup.

Text: Magdaléna Karvaiová

The post Aj skončiť treba vedieť správne– likvidácia spoločnosti appeared first on Ženy podnikajte!.

Beáta začala s podnikaním už pred niekoľkými rokmi. Hneď po skončení strednej školy v odbore kozmetika si z našetrených peňazí otvorila vlastný salón, pričom sa časom dostala do krajších aj klientkam dostupnejších priestorov v centre mesta. Počas dňa sa potenciálne klientky často pristavili, aby si pozreli ponuku služieb a ceny, opýtali sa na voľné termíny alebo žiadali poradenstvo. Toto všetko Beátu neprimerane zdržovalo pri už aj tak príliš nabitom programe, kedy klientky brala doslova jednu po druhej. Po pár týždňoch neúnosného vyťaženia sa rozhodla napísať inzerát do novín aj na internet a nájsť si výpomoc.

Zamestnávať na dohodu

Po prvotných zisteniach, či vôbec môže byť Beáta ako fyzická osoba – podnikateľ (SZČO) zamestnávateľom, si urobila menší prieskum toho, akým spôsobom môže nových členov tímu zamestnávať. Najčastejšie dostávala rady na uzatvorenie dohody s novou zamestnankyňou. Avšak, prečo sa táto forma zdá ľudom najatraktívnejšia? A je ju vôbec možné uzatvoriť vždy a s každým?

Zákonník práce vo všeobecnosti rozlišuje tri druhy dohôd:

• dohodu o vykonaní práce,
• dohoda o brigádnickej práci študentov,
• dohoda o pracovnej činnosti.

Na výpomoc v kozmetickom salóne Beáta mohla uzavrieť jednak dohodu o pracovnej činnosti alebo dohodu o brigádnickej práci študenta. Dohoda o brigádnickej práci študenta sa, ako už aj z názvu vyplýva, vzťahuje na zamestnanca so štatútom študenta, ktorým môže byť buď študent strednej školy alebo študent denného štúdia na vysokej školy, ktorý nedovŕšil 26 rokov. Zákonník práce zároveň upravuje maximálny rozsah hodín, ktorý študent môže v priebehu týždňa odpracovať a tento určuje na najviac 20 hodín týždenne.

Dohoda o vykonaní práce a dohoda o pracovnej činnosti sa často mýlia aj osobám skúsenejším. V prípade dohody o pracovnej činnosti, ktorú Beáta uzavrieť mohla, by jej zamestnanec, resp. „dohodár“ mohol vykonávať prácu podľa tejto dohody opakovane, to znamená, že by salón mohol navštevovať v opakovaných intervaloch s limitom najviac 10 hodín týždenne.

Na druhú stranu, dohoda o vykonaní práce neprichádzala vzhľadom na zameranie Beátinho podnikania veľmi do úvahy. Táto dohoda sa uzatvára s osobami, ktoré majú zadanú jednu úlohu, a túto sú v zmysle dohody povinné vykonať. Nejedná sa preto o opakované vykonávanie rôznych pokynov zamestnávateľa, ale skôr splnenie úkolu, ktorý im bol stanovený, avšak maximálne v rozsahu 350 hodín v kalendárnom roku. Takúto dohodu by mohla uzavrieť napríklad podnikateľka, ktorá svojmu dohodárovizadala úlohu preložiť jej knihu do anglického jazyka, čo predstavuje zadanie jednej úlohy, ktorú má táto osoba splniť.

Dôležitou informáciou však je, že dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa majú uzatvárať výnimočne, pričom prednosť má uzatvorenie riadneho pracovnoprávneho pomeru, na základe pracovnej zmluvy.

Beáta sa rozhodla na pomoc prijať dve študentky, ktoré by sa počas týždňa vystriedali a zabezpečili by obsluhu kozmetických prístrojov v rámci procedúr iných zákazníčok, v čase kedy Beáta práve poskytuje svoje kozmetické služby klientkam. Aj napriek tomu, že išlo o uzavretie dohody, musela sa Beáta v sociálnej poisťovni registrovať ako zamestnávateľ, a samozrejme, svoje nové zamestnankyne do poisťovne prihlásiť.

Zamestnanci, vrátane tzv. dohodárov, majú zo zákona právo uplatniť si u jedného zamestnávateľa nezdaniteľnú časť základu dane, čo predstavuje určité daňové zvýhodnenie a v prípade študentov, majú títo možnosť si uplatniť zároveň aj odvodovú výnimku, kedy sa im do sumy 200 EUR táto odmena resp. mzda nekráti o odvody.

Uzavrieť pracovnú zmluvu a zároveň pomôcť

Samozrejme, okrem dohody sa Beáta rozhodla zamestnať aj novú zamestnankyňu, ktorá by mala na starosti chod recepcie salónu. Jej pracovnou náplňou malo byť otváranie salónu v ranných hodinách pred príchodom Beáty, ako aj dohadovanie termínov so zákazníčkami. Spomedzi viacerých záujemkýň ju zaujala práve Mária, ktorá je vzhľadom na svoje problémy s nohou zdravotne znevýhodnená. Napadlo jej, že sedavá a nenáročná práca za recepciou by jej mohla pomôcť.

Na oplátku, Beáta môže požiadať štát o pomoc v prípade, ak zamestnáva zdravotne znevýhodnenú osobu. Síce sa jej salón nebude považovať za chránenú dielňu, keďže na tento účel je povinné splniť viacero podmienok a najmä, že musí zamestnávať aspoň polovicu zo svojich zamestnancov so zdravotným znevýhodnením, no podporu vie získať aj v tomto prípade.

Po uzatvorení dohody s príslušným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vie Beáta získať príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní, keďže spĺňa podmienku, že osoba/osoby so zdravotným postihnutím predstavujú minimálne 25% z celkového počtu jej zamestnancov. Keďže okrem dvoch dohodárok Beáta nikoho nezamestnáva, Mária predstavuje až jednu tretinu zo všetkých zamestnancov a zároveň by v prípade uzatvorenia pracovnej zmluvy spĺňala aj ďalšiu podmienku, ktorou je vykonávanie práce najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času. Príspevok sa poskytuje na zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí mesačne zo mzdy zamestnanca. Výška príspevku je maximálne 60% z priemernej mzdy zamestnanca, no najviac 224,71 EUR.

Môžem zamestnať aj živnostníčku?

Veľmi častou otázkou býva možnosť zamestnať ďalšiu samostatne zárobkovo činnú osobu. Takáto možnosť sa naskytla aj Beáte – na jej inzerát sa ozvala aj živnostníčka Saška, ktorá poskytuje kozmetické služby vo forme 3D mihalníc. Takúto službu Beáta v salóne neponúkala no zákazníčky sa jej na to už viackrát pýtali. Keďže nechcela, aby si jej zákazníčky našli druhú kozmetičku, u ktorej by našli aj túto službu, rozhodla sa Saške ozvať.

Pred začatím spolupráce si však Beáta ujasnila hlavnú informáciu – živnostníka nie je možné zamestnať ako fyzickú osobu – podnikateľa! Ako je však možné, že Saška mihalnice v salóne u Beáty robí? Jednoducho. Beáta aj Saška sú dve živnostníčky – nič im nebráni v tom, aby medzi sebou uzatvárali obchodné zmluvy a vstupovali do obchodnoprávnych vzťahov. Jeden takýto medzi nimi aj vznikol. Beáta uzavrela so Saškou rámcovú zmluvu o spolupráci, kde si upravila pravidlá spolupráce. Saška bola oprávnená v priestoroch salónu poskytovať svoje služby zákazníčkam Beáty, pričom jej za toto musela odviesť určité percento zo zisku.

POZOR! Saška nevykonávala závislú prácu podľa pokynov Beáty. Prišla do salónu iba v deň, kedy mala dohodnutý termín so zákazníčkou a podmienky, ako napríklad v akom čase, alebo na akom mieste v salóne svoju službu poskytne sa tiež neriadili pokynmi Beáty ale ustanoveniami rámcovej zmluvy týchto dvoch podnikateliek.

Takáto spolupráca sa však musí riadiť prísnymi pravidlami, ktoré ju jasne dištancujú od vykonávania závislej práce zamestnancom pre zamestnávateľa. V opačnom prípade by podnikateľky mohli čeliť vysokej pokute od Inšpektorátu práce, keďže je zamestnávanie na živnosť zakázané.

Ste tiež v situácii, kedy by sa vám v podnikaní zišla pomoc? Dúfame, že sme vám dnešným článkom stručne rozšírili povedomie o možnostiach, ktoré ako zamestnávateľ máte. Je však potrebné dodať, že ako možností, tak aj veľmi podstatných detailov, ktoré jednotlivé zákony upravujú je mnoho – od náležitostí pracovných zmlúv, po poskytovanie dovoleniek či platenie odvodov. Jednotlivý zamestnávatelia a zamestnanci môžu mať dokonca odlišné zákonné pravidlá. Dobrým príkladom je zamestnanie mamičky na materskej, ktorá v prípade nesprávneho postupu môže o dávku materské prísť. O tom ste si mohli prečítať v našom staršom článku Podnikanie na materskej dovolenke. Vždy preto odporúčame vsadiť na odbornú pomoc, ktorá vás vie uchrániť od prípadných sankcií uložených štátnymi orgánmi. Veľa šťastia!

Text: Magdaléna Karvaiová

The post Podnikám a zároveň zamestnávam appeared first on Ženy podnikajte!.

Ako začať

V prvom rade je pri podnikaní na sociálnych sieťach nevyhnutné určiť si smer, ktorým by sa vaše podnikanie malo uberať. Dve najčastejšie formy podnikania na sieťach predstavujú jednak ponúkanie vlastných tovarov a služieb (t. j. online predaj) alebo propagovanie tovarov a služieb tretích osôb.

Podnikám s vlastnými produktami

Prvý prípad, kedy na sociálnej sieti propagujete vlastné tovary a služby, možno považovať za v skutku štandardný spôsob podnikania, v ktorom na marketing a reklamu využívate svoj profil alebo stránku na sieti. Právne pozadie takého podnikania spočíva najmä v zosúladení všetkých zákonných podmienok spätých s vašimi aktivitami už od začiatku. Uvedené sa týka najmä, v našich článkoch vždy opakovaného pravidla, ktorým je zlegalizovať vaše podnikanie. Začínajúci podnikatelia pritom majú viacero možností, ako svoje podnikanie zlegalizovať. Napríklad založením niektorej z piatich druhov obchodných spoločností alebo živnosti, o čom sa môžete dočítať v našom článku Ako začať s podnikaním. Následne vám stačí zriadiť si firemný profil na sociálnej sieti, pod ktorým budete svoje tovary a služby propagovať. Ak by ste chceli svoj profil prepojiť aj s prípadným e-shopom či webovou stránkou, na ktorej možno vykonať objednávku vašich produktov či služieb, určite si prečítajte aj náš článok Podnikanie na internete, v ktorom sme vám priblížili, čo musí e-shop obsahovať.

Podnikám ako influencerka

Vyššie uvedený prípad sa netýkal Kristíny. Tá mala profily na sociálnych sieťach založené už celé roky a týkali sa výlučne jej a jej životného štýlu. Pridávanie fotografií zachytávajúcich jej „lifestyle“ pre ňu bolo prirodzené. Okrem špeciálnych udalostí začala postupom času zverejňovať aj svoje každodenné radosti, aj strasti – kde si vychutnala kvalitnú kávu, či aké nové kúsky oblečenia si zakúpila. Sledovatelia pribúdali a jedného dňa ju po prvýkrát oslovila firma s ponukou propagovať ich produkt. Odmena bola nastavená jasne – Kristína dostala kozmetické produkty zadarmo, pričom ich na oplátku spomenula vo svojich postoch. Obchod vo forme „niečo za niečo“ sa rozrástol a okrem produktov začala dostávať aj finančnú odmenu. Z Kristíny sa takto stala influencerka.

Čo by však správna influencerka mala dodržiavať? Pri propagovaní tovarov a služieb na sociálnych sieťach ide aj napriek veľmi aktuálnemu a modernému trendu o jedno zo starších a štandardnejších druhov podnikania vo svojej podstate. Reklama je súčasťou našich životov dlhé roky a postupne sa z billboardov a časopisov dostáva stále bližšie k nám, prostredníctvom médií a sietí, ktoré využívame denne.

Ak teda máte záujem fungovať na princípe propagácie produktov iných osôb, máte možnosť „ušiť na mieru“ predmet svojho podnikania. Ak by ste sa rozhodli podnikať formou založenej obchodnej spoločnosti, ideálne najznámejšou s.r.o., ako predmet podnikania si môžete vybrať napríklad sprostredkovateľskú činnosť v oblasti obchodu alebo v oblasti služieb, prieskum trhu a verejnej mienky alebo reklamné a marketingové služby. Ak sa rozhodnete stať sa živnostníčkou, medzi voľnými živnosťami si ideálne zvoľte reklamné a marketingové služby, prieskum trhu a verejnej mienky. Ani po výbere formy vášho podnikania však zákonné povinnosti nekončia. Rovnako ako na všetky ostatné podnikateľky, aj na vás sa vzťahuje niekoľko podmienok, na ktoré treba myslieť.

Zákonné obmedzenia influenceriek

1. Spotrebitelia

Štandardne, akonáhle prichádzate vo vašom podnikaní do kontaktu s fyzickými osobami (t. j. nepodnikateľmi) je potrebné brať do úvahy spotrebiteľskú reguláciu, ktorú obsahujú ako vnútroštátne, tak aj európske právne predpisy. Ako influencerka ovplyvňujete osoby, ktoré vás sledujú a najmä – poskytujete im informácie o produktoch, ktoré si následne majú objednať. Samotný zákon o ochrane spotrebiteľa totiž špecifikuje nekalé konanie podnikateľov, ktorým je využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil. Pri propagovaní služieb by ste preto mali o danom produkte poskytnúť aspoň také informácie, ktoré sú pre konkrétny tovar alebo službu podstatné.

Zákon o ochrane spotrebiteľa totiž uvádza, že podnikateľ uplatňuje klamlivú obchodnú praktiku, ak s prihliadnutím na všetky okolnosti opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiní rozhodnutie spotrebiteľa, ktoré by inak neurobil.

V poslednom čase veľmi obľúbenou je aj tzv. spotrebiteľská súťaž. O čo ide? Vy sa na svojom profile na sociálnej sieti zaviažete, že zo zapojených spotrebiteľov vylosujete výhercu, ktorý získa vami ponúknutú cenu. Na oplátku žiadate, aby spotrebiteľ splnil vami určené pravidlá. Na prvý pohľad veľmi jednoduché pravidlá, ktoré však reguluje aj príslušná právna úprava. Medzi prvými podmienkami, ktoré zákon vyžaduje je, aby ste ponúknutú výhru aj reálne udelili. Zákon zároveň ustanovuje nasledovné podmienky súťaže, podľa ktorých spotrebiteľ musí byť oboznámený s tým:

• kto súťaž vyhlasuje,
• kto sa môže do súťaže zapojiť,
• v akom časovom rozmedzí sa možno do súťaže zapojiť,
• akým spôsobom sa bude súťaž vyhodnocovať.

Uvedené informácie by mali byť obsiahnuté priamo v obsahu textu, ľahko dostupné a pochopiteľné pre súťažiacich. Mimo textu súťaže (napríklad pod webovým odkazom) by ste mali mať uvedené všetky ďalšie informácie nevyhnutné pre zapojenie sa do súťaže a následné postupy po vylosovaní. Tento dokument sa nazýva štatút súťaže a mal by napríklad obsahovať informácie o dodaní výhry.

2. Pozor na pravidlá reklamy

Samozrejme, je podstatné uviesť, že v porovnaní so samotným predajcom sú vaše zákonné povinnosti voči zákazníkom v o niečo nižšom rozsahu. Napokon sú to práve predajcovia, ktorí do zmluvného vzťahu so spotrebiteľmi vstupujú a preto sa na nich vzťahuje veľké množstvo predzmluvných povinností, ako aj záväzkov počas trvania zmluvy. V rámci celého procesu od prvého kontaktu so zákazníkom po plnenie zmluvy zaberá influencerka len krátku, avšak veľmi podstatnú časť. Snažiť sa svoje publikum presvedčiť, aby s vami zdieľalo názor o nejakom produkte nemusí byť vždy najjednoduchšie, pričom sa aj na takéto konania vzťahuje niekoľko ustanovení právnych predpisov.

Správna reklama (resp. propagácia) by v rámci zákonných medzí nemala:

• mať akýkoľvek obsah znevažujúci ľudskú dôstojnosť alebo diskriminujúci osoby,
• podporovať či propagovať násilie, vulgárnosť, vandalizmus,
• navádzať sledovateľov na protiprávne konanie, alebo s ním vyslovovať súhlas,
• prezentovať nahotu pohoršujúcim spôsobom,
• propagovať produkty, ktoré majú negatívny vplyv na životné prostredie alebo život a zdravie ľudí či zvierat (jedine ak na škodlivosť v reklame upozorníte),
• ohrozovať zdravie sledovateľov (a to fyzické ako aj psychické),
• prezentovať potraviny, doplnky stravy alebo iné náhrady ako lieky.

Okrem uvedených limitácií, sú v reklamách zakázané aj tvrdenia alebo úkony, ktoré sa dotýkajú práv ďalších osôb, najmä obsiahnuť v reklame osobné údaje iných osôb bez ich súhlasu, odvolávať sa na vyjadrenia iných osôb bez ich súhlasu, ako aj zneužívať dôveru maloletých osôb (napríklad podnecovaním k správaniu, ktoré môže ohroziť ich vývin).

Striktnejšie pravidlá reklamy následne zákon spája s konkrétnymi druhmi produktov, akými sú napríklad alkohol, tabak, zbrane a strelivo, lieky či dojčenské prípravky.

Podstatné je uvedomiť si, že ako obchodníčka ste povinná ovládať jednotlivé zákonné ustanovenia, ktoré sa vášho podnikania týkajú. Zákon vás chráni v minimálnom rozsahu a preto aj ak v zmluve medzi vami a vašim obchodným partnerom nemáte ustanovené detailné pravidlá reklamy nezabúdajte, že ste stále povinná dodržiavať tie zákonné. V prípade ich porušenia ste to práve vy, komu v konečnom dôsledku vznikne zodpovednosť.

3. Práva duševného vlastníctva

Zodpovednosť za porušenie zákonných povinností nemusí byť len vaším bremenom v prípade, ak sa netýka výhradne porušenia pravidiel reklamy, ale napríklad aj samotného produktu, ktorý predstavuje napríklad tzv. „fejk“. Tu sa dostávame do roviny ochrany práv duševného vlastníctva a to jednak autorských práv, ako aj práv priemyselného vlastníctva. Propagácia tovarov, ktorých súčasťou sú aj práva priemyselného vlastníctva, nemusia nevyhnutne podliehať povinnosti získať súhlas. V prípade značkového oblečenia, na ktorom je vyobrazená napríklad ochranná známka, alebo sa skladá z registrovaného dizajnu, môžete takéto produkty voľne vyobrazovať. Na druhú stranu, ak by ste chceli ochrannou známkou označiť vlastné alebo cudzie produkty, išlo by o zásah do práv majiteľa známky.

V prípade autorských práv je aj samotná propagácia mnohokrát podmienená súhlasom autora. Ak by ste napríklad mali v úmysle prezentovať onedlho vydané CD-čko so skladbami ich autorky, musí vám byť najskôr udelené povolenie. Medzi osobné práva autora totiž zaraďujeme aj právo na nedotknuteľnosť diela a tiež právo rozhodnúť o utajení diela. To znamená, že ak si autor neželá, aby bolo jeho dielo zverejnené, jeho zverejnením zasiahnete do jeho práv.

Azda najprijateľnejšiu verziu rozloženia zodpovednosti uvádza kódex reklamy, ktorý ustanovuje spoločnú zodpovednosť ako pre zadávateľa reklamy, tak aj pre reklamnú agentúru a to v závislosti od toho, v akom rozsahu sa na porušení podieľali. Napríklad, ak zadávateľ reklamy predáva napodobeninu známej kabelky, a vy ju (možno aj v nevedomosti) propagujete na svojej sieti, dopúšťate sa bez pochýb menšieho zásahu do práv majiteľa dizajnu či ochrannej známky než tomu je v prípade zadávateľa reklamy.

4. Zverejniť, že ide o platenú reklamu

Všimli ste si niekedy na Instagrame nad postom uvedenú krátku informáciu o tom že ide o „platené partnerstvo“? Aj táto povinnosť influencerov má viesť k zvýšeniu transparentnosti ako aj dôveryhodnosti ich reklamy. Všetci spotrebitelia totiž majú po novom prehľad o tom, čo ich obľúbený influencer pridal z vlastnej iniciatívy a na čo si ho „najal“ iný obchodník.

Povinnosti sa influencerov celkom dynamicky menia. Je to predovšetkým dôsledkom toho, že aj napriek tomu, že tu influencerov máme už niekoľko rokov, ide v reklamnom biznise o relatívne nové odvetvie. Influencerky nesmú zabúdať, že okrem samotných zákonných povinností, sú viazané ustanoveniami zmlúv, ktoré uzatvárajú pri propagácii tovarov ako aj podmienkami jednotlivých sociálnych sietí. Tieto pravidlá sa môžu týkať ako zverejňovaného obsahu, tak aj spôsobu zárobku. Svetoznáma platforma Youtube okrem vyššie špecifikovaných možností získania príjmov prostredníctvom sociálnych sietí (predaj tovarov, propagácia tovarov) umožňuje zarobiť si aj na vlastných vzhliadnutiach, kedy po prekročení určitej hranice získa influencer (resp. Youtuber) odmenu.

Aj napriek na prvý pohľad zložitému a mnohými pravidlami riadiacemu sa režimu je život úspešných influencerom snom mnohých ľudí. Napokon, aktuálne čísla o priemernej odmene za propagáciu influencerom na sociálnej sieti potvrdzujú, že ide o dobre platený biznis, v niektorých prípadoch.

Text: Magdaléna Karvaiová

The post Ako zarábajú „influencerky“ appeared first on Ženy podnikajte!.

Simona bola od malička veľmi kreatívnym dievčaťom. Milovala kreslenie a ako tínedžerka spájala na prvý pohľad nespojiteľné kúsky oblečenia. Kamarátky ju viackrát požiadali, aby im poradila pri výbere outfitov a časom sa to stalo súčasťou jej života. Nebolo preto prekvapením, že sa túžila živiť módnym návrhárstvom. Cesta za úspešným podnikaním bola rovnako ako v každej inej oblasti plná úskalí a právnych i biznisových otázok.

Ako začať?

Toto bola jedna z prvých otázok, ktoré Simonu zaujímali. Môže začať ponúkať služby návrhárky „len tak“, bez akéhokoľvek oprávnenia? Keďže svoje služby chcela ponúkať pravidelne a postaviť na nich hlavný pilier svojich príjmov, považovala za nevyhnutné svoje príjmy zlegalizovať. Z tohto dôvodu sa na začiatok rozhodla pre založenie živnosti. Spomedzi voľných živností si vybrala odevnú výrobu, na ktorú oprávnenie získala. Za výhodu považovala najmä v rýchlosť získania oprávnenia, ako aj finančné podmienky – na založenie živnosti nepotrebovala žiaden kapitál a keďže na svoju prácu nevyhnutne potrebuje materiál, zdala sa jej užitočná aj možnosť uplatnenia paušálnych výdavkov pri podávaní daňového priznania. Takto si Simona vedela uplatniť svoje výdavky, pričom nemusela odkladať faktúry za každý kúsok látky. Spôsob získania živnosti, ako aj odpovede na otázky, kedy je vhodnejšie zvoliť možnosť podnikania prostredníctvom obchodnej spoločnosti sme vám priblížili v článku tu.

Už nie som spotrebiteľom

Po tom, čo si Simona vybavila svoje oprávnenie, začala riešiť svoj biznis. To predstavovalo nájsť vhodné priestory, materiál a samozrejme zákazníčky.

Pri vybavení všetkých ďalších krokov sa však musela stotožniť s hlavnou zmenou – už viac nevystupovala ako Simona – spotrebiteľka, ale ako Simona – podnikateľka. Pri uzatváraní jednotlivých zmlúv s dodávateľmi vstupovala do obchodnoprávnych vzťahov, pričom spočiatku netušila, že jej z nového statusu podnikateľky plynie nepísaná povinnosť byť pri uzatváraní zmlúv obozretnejšia.

Na Simonu ako živnostníčku sa viac nevzťahovala zákonná ochrana vzťahujúca sa na fyzické osoby, teda spotrebiteľov. Ešte z čias pred získaním živnostenského oprávnenia si Simona zvykla objednávať materiál (látky, nite, pomôcky na šitie) z internetu. Objednávku si vyzdvihla a následne mala 14 dní (niekedy aj viac, podľa rozhodnutia predávajúceho) na to, aby sa rozhodla, či si objednaný tovar nechá. Zo zákona jej totiž plynula 14 denná lehota na uplatnenia práva vrátiť tovar aj bez uvedenia dôvodu. Aj z tohto dôvodu bola pri svojej prvej objednávke v role živnostníčky z podmienok vrátenia látok do veľkoskladu prekvapená. Okrem objednávok z internetu sa zmeny týkali aj iných oblastí.

Po novom bolo nevyhnutné prečítať si pozorne každé ustanovenie zmluvy, ktorú hodlala podpísať, pretože ním po podpise bola nenávratne viazaná. Nevzťahovala sa na ňu totiž zákonná ochrana o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Toto bolo veľmi dôležité napríklad pri zmluvách týkajúcich sa módnej prehliadky, na ktorej ustanoveniach stál celý event.

POZOR! Tým, že sa Simona stala živnostníčkou neprišla o zákonnú ochranu vo všetkých sférach. Ako podnikateľský subjekt vystupovala len v tých vzťahoch alebo zmluvách, do ktorých vstupovala v rámci svojej podnikateľskej činnosti. V praxi to znamenalo nasledovné:

• kúpnu zmluvu o veľkometrážnom nákupe látky si musela pozorne prečítať, prípadné sporné ustanovenia s dodávateľom upraviť, pretože ak ju ako živnostníčka podpísala, malo sa za to, že bola dostatočne informovaná a svojim povinnostiam a právam rozumela;
• kúpnu zmluvu, ktorú Simona uzatvorila ráno v servise, kde odovzdala svoj súkromný telefón si musela pozorne prečítať tiež, avšak keďže sa táto zmluva netýkala jej podnikania, vystupovala ako spotrebiteľka a teda ju v prípade nevýhodného zmluvného postavenia chránil aj zákon.

Ako získať zákazníkov

V duchu spotrebiteľskej regulácie sa vedie podnikanie skoro každej podnikateľky a to skoro v každej sfére, nie len na začiatku ale aj po celý zvyšok podnikania. Simona kedysi zvykla trénovať svoje návrhárske záujmy na kúskoch svojich kamarátok – šaty im upravovala, prešívala a za túto službu niekedy dostala aj nejakú odmenu.

Po novom však musela sprísniť aj podmienky smerujúce voči novým majiteľkám šiat a iných kúskov. Po dlhých rokoch nakupovania, objednávania a prípadných reklamácií sa objavila na druhej strane. Zrazu bola ona tou osobou, ktorá mala povinnosť zabezpečiť práva svojich zákazníčok – už spomínané právo na odstúpenie od zmluvy, neprijateľné podmienky v zmluvách, prípadná informačná povinnosť pred predajom a ďalšie zákonné povinnosti, ktoré ochraňujú slabšiu stranu – zákazníkov, ktorí sú spotrebiteľmi.

Najväčším orieškom v tejto oblasti bolo zhotovenie vlastného e-shopu. Zverejnenie svojej práce na internete bolo kľúčovým krokom k získaniu nových zákazníkov. Simona si dala zhotoviť vlastný web, na ktorom boli zverejnené jej návrhy ale aj zrealizované náčrty vo forme finálnych kúskov na predaj. Zákazníci si takto vedeli zakúpiť nielen šaty, ale aj samotnú službu návrhu šiat. Čo ak by však niektorá zákazníčka nebola so službou spokojná? A čo ak chce odstúpiť od zmluvy? Tieto situácie sa po veľkom náraste objednávok na tovary a služby Simony vyskytovali čoraz častejšie avšak vzhľadom na predchádzajúcu konzultáciu s odborníkom mala Simona riešenie pre väčšinu podobných situácií obsiahnutú vo svojich Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré mala zverejnené na webe.

Informácie k tomu, na čo musíte pri podnikaní na internete myslieť a nezabudnúť, sme vám priblížili v článku Podnikanie na internete.

Toto je moja značka

Neoddeliteľnou súčasťou tvorby návrhárok či dizajnérok je aj ich vlastná značka – rovnako tomu bolo aj u Simony. Na každom originálnom kúsku mala Simona malý štítok so svojím logom. Spočiatku jej využívanie vlastného loga prišlo veľmi prirodzené a vzhľadom na malý počet objednávok, zvýšenie ochrany loga považovala za nepotrebné. To sa zmenilo po tom, čo jej modely začalo poznať viac a viac ľudí a zrazu to bola práve jej značka, ktorá pre zákazníkov znamenala kvalitné materiály, netradičné strihy, špecifický motív a moderné línie. Z tohto dôvodu sa Simona rozhodla svoje logo chrániť a pristúpila k možnosti registrácie ochrannej známky. Vzhľadom na to, že okrem Slovenska začala svoje modely distribuovať aj do ďalších krajín EÚ, zvolila si možnosť registrácie európskej ochrannej známky.

Proces bol jednoduchý – svojmu zástupcovi najskôr predstavila, aké tovary a služby má jej značka pokrývať. Išlo najmä o služby návrhárov ako aj tovary z oblasti odevov a módnych doplnkov. Následne sa rozhodla, v akej forme chce svoje logo registrovať. Aktuálna právna úprava totiž poskytuje možnosť registrácie ochrannej známky viacerých druhov, akými sú napríklad aj slovná, obrazová, trojrozmerná, zvuková, multimediálna ochranná známka. Vzhľadom na to, že logo Simony sa skladalo jednak z typizovaného písma a znaku, ako aj zo slova, rozhodla sa pre registráciu ako slovnej, tak aj obrazovej ochrannej známky.

Vlastný dizajn

Simona mala registráciou ochrannej známky zaručené, že sa neobjavia iné šaty, na ktorých bude jej logo. Rovnako by sa mohla svojich práv domáhať súdnou cestou aj v prípade, ak by sa jej logo objavilo pri ponuke cudzích návrhárskych služieb. Napadla jej však myšlienka, že vzhľadom na jej špecifický dizajn módnych kúskov, nemusí ísť o zásah do jej práv nevyhnutne len po označení tovaru logom. Ak by niekto navrhoval skoro totožné kúsky (napríklad jej špecifické kabelky v neobvyklom tvare), mohlo by to zákazníčky pomýliť a tie by sa rozhodli zakúpiť si tento kúsok v predstave, že je od Simony.

Okrem registrácie ochrannej známky (loga) sa preto rozhodla aj o registráciu dizajnu. Dizajn sa tentokrát vzťahoval výlučne na tovary, ktoré Simona poskytovala a to tiež nie na všetky. Pri registrácii si vybrala jeden špecifický dizajn, ktorý tvoril vzhľad daného výrobku, ideálne ten, ktorý sa opakoval pri väčšine jej výrobkov a bol pre ne typickým.

Simona sa od začiatku svojho podnikania vyrovnala s viacerými úskaliami. Vybrala si spôsob podnikania, osvojila si praktiky dodávateľa v spotrebiteľských vzťahoch a rovnako vsadila na ochranu svojich výrobkov. Podnikanie módnej návrhárky však predstavuje omnoho väčšiu škálu povinností, ktoré sú aj s týmto druhom obchodovania spojené. Ide napríklad o pracovnoprávne zmluvy, či dohody pomocných šičiek, zmluvy o prenájme priestorov na šitie a v neposlednom rade zmluvy s modelmi a modelkami špecifické pre módny priemysel.

Tak, ako každá oblasť podnikania, je jedinečný aj každý podnikateľský príbeh. Vaše podnikanie je formované podmienkami, možnosťami a príležitosťami, ktoré vám vaše prostredie ponúka. Nebojte sa vstúpiť do sveta biznisu, osvojte si všeobecné informácie a užitočné rady a v prípade konkrétnych otázok sa neváhajte radiť s odborníkmi.

Text: Magdaléna Karvaiová

The post Svoju značku si chráňte viac ako peňaženku appeared first on Ženy podnikajte!.

Kríza postihne v podnikaní väčšinu podnikateľov. Právna úprava na Slovensku predstavuje striktnejšie pravidlá, ktoré v prípade podnikateľov pomyselne aplikujú motto „podnikateľ s tým mohol rátať“. To v praxi znamená, že sa podnikatelia považujú za „profesionálov“, ktorí by mali pri prevádzkovaní svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti predvídať, a najmä byť oboznámení so všetkými platnými právnymi predpismi. Znamená to, že ako podnikateľka nie len musíte dbať na samotný chod podnikania, mali by ste si byť vedomá aj všetkých zákonných povinností, ktoré sa vás týkajú.

Zákonné povinnosti sa viažu aj na nemilú situáciu krachu. Obdobie, kedy výdavky prevyšujú príjmy, zakladá povinnosť osobám konajúcim v mene spoločnosti zakročiť. Do úvahy prichádza možnosť konkurzu, reštrukturalizácie alebo oddlženia. Okrem spomenutých inštitútov mnoho podnikateľov volí aj možnosť úplne skončiť s podnikaním. Ak ste spoločníčkou v obchodnej spoločnosti, máte možnosť svoj obchodný podiel predať, na druhú stranu, ak ste živnostníčkou, zákon umožňuje okrem ukončenia živnosti aj jej prerušenie. V dnešnom článku sa však pokúsime zamerať na úplne opačnú možnosť a to – v podnikaní zotrvať, krízu prekonať, prípadne z nej aj vyťažiť.

Vybrali sme preto tri zaujímavé ženy, podnikateľky, z rôznych oblastí, ktoré nám odpovedali na naše otázky. Zuzanu Sabolovú mnohé z vás poznajú z televíznych obrazoviek a všetkým sa s ňou spája milý úsmev, chutné jedlo a premyslené recepty. Alena Varga Schulczová je umelecká maskérka s vlastným ateliérom, v ktorom poskytuje jednak služby vizážistky, ale aj kurzy sebalíčenia. Treťou podnikateľkou, ktorá sa s nami podelila o skúsenosti s prekonaním krízy v podnikaní, je energická Janka Slezáková, ktorá sa venuje jumpingu a „skrášľovaniu postavy“ v rodinnom štúdiu. Načerpajte od nich inšpiráciu.

1) Stretli ste sa počas svojho podnikania s prekážkou, kedy ste zvažovali svoje ďalšie pôsobenie? Ak áno, ako ste sa so situáciou vysporiadali, resp. čo ste podnikli?

Z.S.: Všetko, čo sa javilo v istých momentoch počas môjho podnikania ako kritické, alebo prekážka som poväčšine zvládla svojim odhodlaním. Ako prekážku vnímam finančnú krízu, ktorá začala v roku 2008. Musela som zefektívniť chod podniku, pochopiteľne obmedziť v prvom rade môj životný štandard a neustále hľadať nástroje na to, aby som svojim zákazníkom dokázala priniesť nové, atraktívne a zaujímavé aktivity.

Zuzana Sabolová

A.V.S.: Počas svojej 25-ročnej kariéry som sa našťastie v takejto situácii nikdy neocitla. Iba som do svojho portfólia pridala školenia. Bol to prirodzený vývin, keď som si postavila vlastný ateliér. Školenia sebalíčenia a vizážistické kurzy si tento nový priestor doslova vypýtal. Samozrejme aj moje klientky a vizážistky, ktoré sa chceli odo mňa naučiť profesionálne líčiť 🙂

J.S.: Pred materskou som fungovala ako inštruktorka Jumpingu. Ani narodenie syna sa nestalo prekážkou robiť to, v čom som sa našla a čo ma drží nielen vo fyzickej ale aj duševnej pohode. Aj počas materskej som svoj čas potrebovala venovať športu, tak som cvičila s mamičkami a detičkami. Po materskej som sa znova vrátila k skupinovým. Otvorili sme si malé “rodinné” štúdio. Za úspechom fungujúcej práce nie som sama, je tu aj manžel a verní klienti. Keď ťa to baví a máš podporu, funguje to takmer samé. Vidím to aj v tomto období, klienti nás podporili a cvičia s nami ONLINE. Po uvoľnení niektorých opatrení sme s nimi začali cvičiť aj vonku.

2) Postihla Vaše podnikanie pandémia COVID-19 vo veľkej miere?

Z.S.: Áno, pandémia okolo koronavírusu bola a je pre nás stále veľký problém. My sa primárne venujeme catteringom na eventoch a externých akciách, ktoré dostali úplný STOP v súvislosti s vírusom. Ale ako optimisti dúfame, že aspoň vianočné večierky a firemné party sa už budú môcť organizovať. Bežné denné fungovanie prevádzky s obedovým menu je môj tzv. DRUHÝ KÔN V STAJNI. Stále čakáme na lepšie správy týkajúce sa situácie s vírusom a hlavne sa tešíme na bežný chod prevádzky.

A.V.S.: Našťastie nie, všetky pracovné povinnosti sa mi presunuli do nových termínov.

J.S.: Ako mnohí iní, ani my sme na pandémiu neboli pripravení. Keďže sa s manželom podnikáme v tzv. “komerčnom” športovaní, boli naše aktivity taktiež už na začiatku pozastavené. Viedli sme skupinové cvičenia vo fitness centre a len pred 5 mesiacmi sme investovali aj do otvorenia malého pohybového štúdia zameraného na regeneráciu a rekondíciu. Aj my sme dostali od Úradu verejného zdravotníctva nariadenie prevádzku zo dňa na deň zatvoriť. Práca, ktorú robím ma naučila, že psychická kondícia je rovnako dôležitá ako tá fyzická. Pre mnohých je cvičenie terapiou a to je podľa mňa dôležité aj teraz, v tomto období. Poskytli sme na prenájom trampolíny, mnohí nás v tomto období podporili, podporili náš ONLINE program a cvičia s nami aj doma. Máme mnohé pozitívne za čo sme vďační.

3) Využili ste počas korona krízy niektoré zo štátom poskytovaných finančných príspevkov? Bolo podľa Vás náročné, komplikované ich získať?

Z.S.: Áno. Využila som možnosť pomoci od štátu. Klesli nám markantne tržby. Tým, že moja firma má zamestnancov som sa dostala do kategórie firiem, ktoré mali možnosť využiť štátnu pomoc. Urobila som tak aj ja. Komplikované bolo pre mňa pochopiť nedôsledné inštrukcie, ako žiadosť vypísať. Mala som trochu zmätok, potreboval som to konzultovať s fundovanejšími osobami, aby som žiadosť poslala vyplnenú správne.

Alena Schulczová

A.V.S.: Nie, chvalabohu to nebolo pre mňa potrebné.

J.S.: Pomoc od štátu bola podľa mňa zo začiatku veľmi neistá, nevedeli sme čo nás čaká. Máme šťastie na ľudí okolo seba. Prenajímateľ mal pre vzniknutú situáciu pochopenie a navrhol nám zníženie nájmu. Bola to pre nás veľká pomoc. Boli sme po vyhlásení vzniknutej situácie relatívne pohotoví a za pomoci šikovnej ekonómky sme dostatočne včas zareagovali, využili sme možnosť a požiadali sme o priamu štátnu pomoc. Príspevok sme dostali, aj keď nepokryl všetky výdavky. Museli sme si pomôcť a siahnuť do ušetrených rezerv.

4) Boli podľa Vás štátom prijaté opatrenia dostatočné? Aké opatrenie Vám chýbalo, prípadne aké ďalšie by ste navrhovali?

Z.S.: Osobne si myslím, že štátom prijaté opatrenia boli v úvode korona karantény u nás na Slovensku veľmi prezieravo vizionárske a dostatočné. Postupne v nás všetkých strach z nepoznaného trochu vyprchal. Veci sa dávajú do normálu a asi je najvyšší čas.

A.V.S.: Štát sa snažil a snaží, mne nechýbalo nič a dúfam, že ani nebude.

J.S.: Úplne všetkým ľuďom sa vyhovieť nedá, určite by som si vedela predstaviť nejaké zmeny, ktoré by viac vyhovovali práve nám. Podľa mňa by mohli spustiť, čo spustiť môžu – aj keď za prísnych, no udržateľných hygienických podmienok. Viem si predstaviť, žeby sme sa vedeli situácii prispôsobiť a poskytovať služby plnohodnotne a bezpečne.

5) Máte nejakú radu pre podnikateľky, ktoré postihla prekážka v ich podnikaní?

Z.S.: Nemám asi žiadnu radu nad zlato … z vlastnej skúsenosti viem ostatné odvážne ženy podporiť asi jediným – NETREBA SA VZDÁVAŤ, TREBA MAŤ V SEBE NEUSTÁLE ODHODLANIE A ZÁROVEŃ POKORU. VEDIEŤ SA USKROMNIŤ v istých momentoch. Vedieť si „zmenežovať“ a oddeliť pracovný svet od súkromia. A nebáť sa oceniť blízkych a spoľahlivých kolegov za hodnotu, ktorú firme odovzdávajú.

Janka Slezáková

A.V.S.: Moja rada znie, nezúfajte a skúste využiť zdanlivú nevýhodu či stratu vo svoj prospech. Ja som napríklad začala písať pre deti. Vždy som chcela písať, len som nenašla odvahu a čas. Keďže teraz bolo času naozaj veľa a inšpirácia bola silná, splnila som si svoj sen. Takže neprestaňte snívať, buďte kreatívne a odvážne. Častokrát veci a situácie, ktoré pôsobia zle, sú našou cestou a hybným motorom k niečomu inému, čo dáva možno väčší zmysel.

J.S.: Ženy, ktoré sa rozhodli podnikať, nedokážu byť nečinné. Veď sa odvážne rozhodli, že dajú svojim víziám a plánom zelenú, tak ich môže zastaviť len málo čo. Pevne verím, že sa mnohé z nich tiež vynašli a tento čas využili na niečo nové, alebo staré zabudnuté a oživili to. Ak máte možnosť aspoň na chvíľu zmeniť spôsob práce, tak to vyskúšajte. Možno vás prekvapí a bude vám vyhovovať viac, ako ten predtým…

Zuzane, Alene a Janke ďakujeme za inšpiratívne odpovede a želáme im veľa úspechov v pracovnom aj osobnom živote. Ste pre nás inšpiráciou! Ženy podnikajte!

Text: Magdaléna Karvaiová, Alexandra Letko

Fotografie: osobné archívy Zuzany Sabolovej, Aleny Varga Schulczovej a Janky Slezákovej.

The post Príbehy podnikateliek – Ako som prekonala krízu appeared first on Ženy podnikajte!.