V nadväznosti na to, došlo vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva, ktorá nadobudla účinnosť 16. novembra 2020 (ďalej len ako „Vyhláška“) k povoleniu prevádzky divadelných, hudobných, filmových a iných umeleckých predstavení za podmienok stanovených v tejto Vyhláške.

Opatrenia v súvislosti s koronavírusom sa značne dotkli veľkej skupiny osôb pracujúcich v oblasti kultúrno – kreatívneho priemyslu. Dňa 22. októbra 2020 Národná rada Slovenskej republiky schválila návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú viaceré zákony, ktorými by táto skupina koronakrízou znevýhodnených občanov mala od štátu dostať finančnú pomoc. V rovnaký deň došlo zároveň k schváleniu zákona o poskytovaní dotácii v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Dňa 23. novembra 2020 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky spustilo novú dotačnú schému, na základe ktorej môžu osoby pracujúce v kultúrno – kreatívnom priemysle žiadať o finančnú pomoc. Akú pomoc teda štát umelcom a osobám pracujúcim v kultúrno – kreatívnom priemysle v súčasnosti poskytuje?

Aktuálne obmedzenia prijaté na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR

Vyhláška zo 16. novembra 2020 nariadila uzatvoriť všetky prevádzky divadelných, hudobných, filmových alebo iných umeleckých predstavení, okrem prípadu, že tieto prevádzky budú prevádzkované v súlade a za podmienok uvedených vo Vyhláške. Inými slovami, Úrad verejného zdravotníctva povolil prevádzkovať tieto umelecké predstavenia za splnenia podmienok stanovených vo Vyhláške.

Prevádzkovať divadelné, hudobné, filmové alebo iné umelecké predstavenia je možné dodržujúc:

1. na predstaveniach smie byť iba výlučne sediace obecenstvo;
2. prevádzkovatelia musia obmedziť predaj vstupeniek, a to tak, že sedenie musí byť zabezpečené iba v každom druhom rade alebo medzi obsadenými miestami musí zostať jedno miesto neobsadené a sekvencia obsadenia miest musí v radoch alternovať;
3. pred vstupom bude výkonným umelcom a účinkujúcim pri nakrúcaní audiovizuálneho diela alebo výrobe programu meraná teplota ;
4. výkonným umelcom a účinkujúcim, ktorým bola pri nakrúcaní audiovizuálneho diela alebo výrobe programu nameraná teploty nad 37,2 °C musí byť zakázaný vstup;
5. zákaz konzumácie pokrmov a nápojov v priestoroch prevádzky;
6. v hygienických zariadeniach nachádzajúcich sa v prevádzke musí byť tekuté mydlo a papierové utierky;
7. dezinfekcia hygienických zariadení sa musí vykonávať každú hodinu; a
8. pred každým predstavením sa musí vykonať dezinfekcia dotykových plôch.

Bez splnenia vyššie uvedených podmienok sa žiadne divadelné, hudobné, filmové alebo iné umelecké predstavenia nesmú konať.

Uvedené opatrenia umelcom a iným osobám pracujúcim v kultúrno – kreatívnom priemysle značne sťažili a obmedzili ich prácu. Zabezpečiť všetky vyššie uvedené podmienky stanovené Vyhláškou nie je jednoduché a mnohí prevádzkovatelia sa možno aj napriek výnimke zo zákazu prevádzkovania umeleckých predstavení rozhodnú ich neuskutočňovať.

Aj keď by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že ide iba o známe tváre, ktoré poznáme z televíznych obrazoviek, pravda je úplne iná. Osobami pracujúcimi v kultúrno – kreatívnom priemysle sú mnohí, ktorých bežne nevidíme – dramaturgovia, osvetľovači, scenáristi, zvukári, šepkári, hudobníci, kostyméri, kulisári, produkční a ďalší. V oblasti tohto priemyslu pritom pracujú desaťtisíce ľudí, ktorí z jedného dňa na druhý prišli o svoj príjem, pričom im nebol zo strany štátu poskytnutý takmer žiadny príspevok pokrývajúci ich výpadok príjmu na životné potreby.

Príspevky poskytované v súčasnosti, tzv. „Prvá pomoc“

Štát prostredníctvom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny ako reakciu na koronakrízu už v predchádzajúcich mesiacoch zaviedol poskytovanie finančných príspevkov osobám, ktorých koronakríza ekonomicky zasiahla. O tieto príspevky sa môžu uchádzať aj umelci a ostatné osoby pracujúce v rámci kultúrno – kreatívneho priemyslu za predpokladu, že spadajú pod jednu z definícií uvedených nižšie.

V závislosti od oprávneného žiadateľa je možné rozlišovať viac poskytovaných príspevkov (sú označované ako opatrenia č. 1 až č. 5), pričom pre osoby pracujúce v kultúrno – kreatívnom priemysle budú relevantné najmä dva z nich – príspevok poskytovaný podľa opatrenia č. 2 a príspevok poskytovaný podľa opatrenia č. 4.

Oprávneným žiadateľom o poskytnutie príspevku podľa opatrenia č. 2 je SZČO, ktorá počas mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu prerušila výkon či prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky alebo jej poklesli tržby o najmenej 20%. Ďalšou podmienkou, ktorú táto SZČO musí spĺňať je, že bola v období do 31. marca 2020 nemocensky a dôchodkovo poistená a toto poistenie trvá aj po uvedenom dátume, alebo ide o osobu, ktorá čerpá odvodové prázdniny.

Odvodové prázdniny možno charakterizovať ako obdobie na začiatku podnikania, v ktorom SZČO neplatí odvody Sociálnej poisťovni, nakoľko zatiaľ nenastal dátum, od ktorého prvý krát dochádza k posudzovaniu vzniku poistenia a povinnosti platiť či neplatiť odvody. Zjednodušene, pre potreby posudzovania oprávnenosti poskytovania príspevku podľa opatrenia č. 2 možno zhrnúť, že SZČO, ktoré môžu čerpať odvodové prázdniny sú tie, ktoré začali podnikať v časovom období od 01. januára 2019 do 01. februára 2020.

Výška poskytnutého príspevku závisí a posudzuje sa od percentuálneho poklesu tržieb, pričom výška príspevku sa pohybuje od 180,- do maximálne 540,- EUR mesačne.

Oprávneným žiadateľom o poskytnutie príspevku na základe opatrenia č. 4 je SZČO, ktorá prerušila alebo obmedzila výkon či prevádzkovanie činnosti a ktorej zároveň nevznikla povinnosť nemocenského a dôchodkového poistenia alebo nečerpá odvodové prázdniny. O príspevok poskytovaný podľa opatrenia č. 4 môžu žiadať aj tzv. jednoosobové spoločnosti s ručením obmedzeným, t.j. fyzické osoby, ktoré sú jediným spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným a jej konateľom v jednej osobe (tieto osoby nemôžu byť zamestnancom tejto s.r.o.). Ďalšou podmienkou je, aby osoby žiadajúce o tento príspevok nemali žiadny iný príjem z podnikateľskej, nepodnikateľskej ani závislej činnosti.

Týmto osobám je poskytovaný príspevok ako náhrada straty príjmu zo zárobkovej činnosti vo výške 210,- EUR mesačne.

Vyššie uvedené príspevky a najmä ich výška však mnohokrát nepostačuje ani na pokrytie základných ľudských potrieb. Nie len to bolo dôvodom potreby zavedenia ďalších príspevkov na podporu osôb zasiahnutých pandémiou koronavírusu a opatreniami s tým súvisiacimi.

Príspevky poskytované Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky

Doteraz nebolo možné poskytnúť príspevok z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny všetkým osobám, ktoré boli koronakrízou negatívne zasiahnuté, nakoľko tieto nespadali pod cieľové skupiny jednotlivých príspevkov. Mediálny tlak a potreba pomôcť týmto ľudom prinútil zákonodarcov vypracovať a schváliť zákon o poskytovaní dotácii v pôsobnosti Ministerstva kultúry (ďalej len ako „Zákon“) ako aj novelu viacerých zákonov v pôsobnosti Ministerstva kultúry (ďalej len ako „Novela“).

Novela príslušným fondom v oblasti kultúry (napr. Audiovizuálny fond, Fond na podporu umenia alebo Fond na podporu kultúry národnostných menšín) poskytuje možnosť a oprávnenie poskytovať príspevky osobám, ktoré doposiaľ o príspevky žiadať nemohli, nakoľko neboli oprávnenými žiadateľmi. Konkrétne ide o umelcov a osoby pracujúce v kultúrno – kreatívnom priemysle.

Novela zavádza, že pôjde o poskytovanie príspevkov formou štipendia a zároveň rozširuje okruh oblastí, na ktoré možno príspevok žiadať ako aj okruh oprávnených žiadateľov.

Zákon, na druhej strane, upravuje podmienky poskytnutia dotácii, určuje subjekty, ktoré budú oprávnenými žiadateľmi ako aj reflektuje skúsenosti pri poskytovaní dotácii v súvislosti s koronakrízou. Tento Zákonnadobudol účinnosť 01. novembra 2020.

Zákon upravuje účel, podmienky a spôsob poskytovania dotácii. Jedným z účelov, na ktoré môže byť zo strany Ministerstva kultúry poskytnutá dotácia je odstraňovanie následkov mimoriadnych udalostí alebo znižovanie negatívnych vplyvov krízovej situácie na oblasť kultúry. Inými slovami, ide o účel poskytovania dotácii na podporu kultúry, umenia a kreatívneho priemyslu pri vyhlásených mimoriadnych opatreniach. Okruh oprávnených osôb následne určí ministerstvo vo výzve na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie.

Výzvu na predkladania žiadostí o poskytnutie dotácie na projekt: Znižovanie ekonomických dopadov v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 už Ministerstvo kultúry zverejnilo na svojej webovej stránke: výzva.

Oprávneným žiadateľom je fyzická osoba alebo fyzická osoba – živnostník pôsobiaca v sektore kultúry a kreatívneho priemyslu, ktorej výška čistého príjmu zo závislej činnosti a/alebo dávok vyplácaných z dôchodkového poistenia v kalendárnom mesiaci, za ktorý si uplatňuje nárok na dotáciu, nepresiahla 540,- EUR.

Na získanie dotácie musí oprávnený žiadateľ zároveň spĺňať množstvo podmienok, ktoré preukazuje čestným vyhlásením vo formulári žiadosti o poskytnutie dotácie. Oprávnený žiadateľ musí preukázať, že:

1. je mikropodnikom, malým alebo stredným podnikom (SZČO sa považujú za mikropodnik);
2. je zapísaný v evidencii iných profesionálov v kultúre alebo ku dňu podania žiadosti o dotáciu podal žiadosť o zápis do evidencie iných profesionálov v kultúre;
3. nebol príjemcom finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“;
4. nebol poberateľom dávky v nezamestnanosti za kalendárny mesiac, na ktorý si uplatňuje dotáciu;
5. dosiahol príjem zo závislej činnosti a/alebo z poberania dávok vyplácaných z dôchodkového poistenia a takýto dosiahnutý čistý príjem v kalendárnom mesiaci, za ktorý si oprávnený žiadateľ uplatňuje nárok na dotáciu, nepresiahol sumu vyššiu ako 540 eur;
6. nebol žiadateľom o finančnú podporu v rámci Mimoriadnej výzvy č.2 vyhlásenej dňa 18.09.2020 Fondom na podporu umenia;
7. nebol žiadateľom o finančnú podporu v rámci Mimoriadnej výzvy č.1 vyhlásenej dňa 15.10.2020 Fondom na podporu kultúry národnostných menšín;
8. vykonáva činnosti aj v ekonomických činnostiach určených štatistickou klasifikáciou ekonomických činností SK NACE Rev. 2 spadajúce pod sektor kultúry a kreatívneho priemyslu;
9. dotáciu sa zaväzuje použiť na vykonávanie činnosti v ekonomických činnostiach určených štatistickou klasifikáciou ekonomických činností SK NACE Rev. 2 a v prípade vykonávania aj iných ekonomických činností ako v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu, má zabezpečené oddelené sledovanie výdavkov.

Je veľmi dôležité upozorniť na skutočnosť, že osoba, ktorá bola prijímateľom dotácii Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny s názvom „Prvá pomoc“ nemôže žiadať o dotácie poskytované Ministerstvom kultúry.

Evidenciu profesionálnych umelcov a iných profesionálov v kultúre, do ktorej sa žiadateľ musí pred žiadosťou o poskytnutie dotácie od Ministerstva kultúry zapísať, spustil Fond na podporu umenia 20.11.2020. Zoznam povolaní, ktoré sa zaraďujú do kategórie profesionálny umelec alebo iný profesionál v kultúre zverejnilo Ministerstvo kultúry na svojich webových stránkach: zoznam.

Na to, aby oprávnenému žiadateľovi mohla byť poskytnutá dotácia je potrebné, aby sa zaregistroval v informačnom systéme Ministerstva kultúry. Následne je potrebné zaslať žiadosť o poskytnutie dotácie Ministerstvu kultúry najneskôr do 2. decembra 2020 vrátane, a to poštou, do podateľne Ministerstva kultúry alebo elektronicky cez stránku www.slovensko.sk. Dotácia sa oprávnenému žiadateľovi poskytne po uzatvorení zmluvy o poskytnutí dotácie .

Vzhľadom na súčasnú epidemiologickú situáciu však bohužiaľ nie je možné určiť, kedy dôjde k uvoľňovaniu zavedených opatrení ako aj k umožneniu konania hromadných podujatí kultúrneho charakteru a tak k opätovnej činnosti kultúrno – kreatívneho priemyslu v plnom rozsahu.

Je však nevyhnutné upozorniť na to, že ľudia pracujúci v kultúrno – kreatívnom priemysle boli zasiahnutí už počas tohtoročnej jari, a to prvou vlnou pandémie koronavírusu. Výpadok príjmov trval niekoľko mesiacov. Následne počas leta prišlo mierne uvoľnenie opatrení prijatých v súvislosti s aktuálnou epidemiologickou situáciou, ktorá na určitý čas umožnila konanie kultúrnych podujatí. V súčasnosti platí výnimka zo zákazu usporadúvania kultúrnych podujatí, avšak ani táto výnimka pre ľudí pracujúcich v kultúrno – kreatívnom priemysle nezaručuje stabilný príjem. Tieto osoby už takmer trištvrte roka žijú v neistote týkajúcej sa pracovných príležitostí a príjmov. Zároveň nie je nikto, kto by s určitosťou vedel povedať kedy sa situácia vráti do normálnych koľají.

Text: Alena Michalovičová

The post Kultúra počas korony – ako štát pomáha? appeared first on Ženy podnikajte!.

Asi sa spoločne zhodneme na tom, že situácia v ktorej sme sa všetci ocitli je výnimočná a zastihla nás nepripravených. Mnohé profesie, či už podnikatelia, zamestnávatelia alebo zamestnaní ľudia sa zmietajú v existenčných situáciách. Niektorí dočasne, niektorí natrvalo musia zanechať svoje povolanie a venovať sa niečomu inému. Jedným z najviac zasiahnutých sektorov je aj kultúra. Čo sa stane ak kultúra celkom „padne na kolená“, aký bude svet po pandémií a aký by mohol byť národ bez kultúry? O súčasnej situácií a o možných následkoch pandémie na našu spoločnosť sme debatovali s tromi ľuďmi, ktorí pracujú v kultúre na rôznych postoch. Rozhovory nám poskytli, Grétka Pavlovová – organizátorka festivalu Atmosféra, Katarína Kubošiová alias Katarzia – speváčka a skladateľka a vôbec prvý muž v našich rozhovoroch, Jakub Zaťko – hudobník, bývalý člen a neskôr zvukový majster projektu Dominika Titková & Friends.

Prečítajte si najprv prvú časť rozhovoru: Kultúra počas a po období pandémie. Aký bude svet potom?

4. Predstavme si úplne katastrofický scenár. Aké by boli následky toho keby kultúra úplne „padla na kolená“. Polovica ľudí pracujúcich v kultúrno – zábavnom priemysle sa vzdá nádejí na lepšie zajtrajšky a zamestná sa inom odvetví. Kultúrne zariadenia, divadlá skrachujú, nebudú sa organizovať podujatia, koncerty, umelci budú frustrovaní a nebudú sa chcieť vrátiť do umeleckej branže. Čo sa, podľa Vás, stane s národom bez kultúry?

Grétka: Národ bez kultúry nie je národom. Myslím, že k takejto hraničnej situácií sa vďaka súčasnej pandémií nedostaneme. Aspoň tomu pevne verím. To, čo je potrebné nevyhnutne urobiť, je štátna podpora aj pre tých, ktorí cez sito finančných kompenzácií prepadli. Hľadať spôsoby, ako týmto ľuďom čím skôr pomôcť. Ako zachrániť nezávislé hudobné kluby po celom Slovensku, organizátorov, promotérov, zamestnancov kultúry a mnohých umelcov. Kultúra sa produkovať musí. Nemôžeme dovoliť ľuďom, aby si od kultúry odvykli a našli si inú cestu trávenia voľného času, zábavy a míňania peňazí.

Katarína: Ja si katastrofický scenár nepredstavujem. Katastrofický scenár by bol, ak by sme tu mali vojnu, terorizmus, ak by sa stav klimatickej krízy natoľko zhoršil, že by sme sa varili a nemali čo jesť ani ako dýchať. A ako dobre vieme, to tiež nie je nereálne.

Ľudia vždy prídu na to, ako sa dostať z najhoršieho. To je princíp života. Možno to znie chladne, ale je to len racionálne, lebo princíp života funguje na tom, že sa každý snaží prežiť. Umelci sa vždy vrátia do kultúry, pretože oni sami sú kultúra. My nerobíme kultúru pre to, že by sme chceli zarobiť na barák. Robíme ju preto, lebo je to naše vnútorné pnutie, máme dar a talent, sme na svete, aby sme spoločnosť kultivovali a menili.

Jakub: Kultúrne hodnoty vytvára umenie a nie zábavný priemysel. Samozrejme je veľká tragédia už teraz koľko ľudí prišlo o prácu v tejto oblasti. Poznám ľudí, ktorí patria k svetovej špičke vo svojich odboroch a teraz pracujú v sklade s VZV. Ale umenie prežilo už ťažšie obdobia ako je toto. Ak by som parafrázoval známy Spielbergov film “kultúra si vždy nájde cestu“. Myslím si, že keď sa znovu začnú konať kultúrne akcie, otvoria sa divadlá a pod., tak práca opäť bude ponúknutá ľuďom, ktorí to vedia robiť dobre a tí ľudia sa s radosťou k tomu vrátia bez ohľadu na to, ako dlho bude táto kríza trvať.

5. Na skutočné umenie a „kultúrnu“ kultúru treba nielen talent, ale aj úsilie, tvrdú prácu, čas na rozvoj. Je veľmi pravdepodobné, že kultúra utrpí nielen finančne v dôsledku obmedzení počas pandémie, mnohí umelci a organizátori nebudú môcť pokračovať vo svojej tvorivej činnosti a v snahe zabezpečiť seba a svoje rodiny presunú svoje úsilie do iných odvetví. Myslíte si, že nová pokoronová doba dá väčší priestor tzv. „rýchlokvasenej“ zábave v podobe programov, hudby, predstavení a pod., aby sa aspoň niečím vyplnilo to vákuum, ktoré vznikne?

Grétka: To si nemyslím. Po španielskej chrípke prišla veľká renesancia v umení. Ja si myslím, že práve nové, a častokrát neľahké situácie, ktoré život prináša, ľudí motivujú tvoriť. Ja som presvedčená, že po tomto roku to nebude inak. Rovnako aj verím, že chuť ľudí navštevovať kultúrne podujatia nevyhasne. Práve naopak.

Katarína: Naopak, ja si myslím, že vďaka tomu, že sa tento rok veľa hovorilo o kultúre a toto odvetvie v podstate spustilo informačnú kampaň o tom, ako funguje, pomohlo ľuďom pochopiť, že kultúra nie sú larvy, ktoré sa plazia po krčme a korzujú po kávičkách. Verím, že naša mentalita dozrieva a ľudia si to vážia.

Je náročné hovoriť o tom, čo je skutočné umenie a „kultúrna“ kultúra. Ja nie som elitár, nenadraďujem svoje umenie nad iné, som zástanca teórie, nech si každý tvorí, čo chce.

V telke budú vždy dobre fungovať programy s lacnou zábavou, ale to je súčasť priemyslu, rovnako ako súčasťou žurnalistiky je bulvár. Ja netvrdím, že tomu fandím, ale nekomentujem to. Máme početných divákov, ktorí vyhľadávajú hĺbku, intelekt, každý máme rôzne typy humoru. Nemám obavy.

Jakub: To akým smerom sa uberala a bude uberať aj komerčná časť kultúry vždy závisí od diváka. Myslím si, že každému biznismenovi je jasné, že ak nemá zákazníka, tak to čo robí nemá pre neho finančný zmysel.

Jakub, ty sa venuješ momentálne aj výuke hudby. Prečo je pre nás hudba dôležitá, ako môže pomôcť národu práve v ťažkých časoch?

Jakub: Výučbou hudby nevychovávame len muzikantov, ale aj kritických poslucháčov čo je pre mňa, ako pre muzikanta asi najdôležitejšie. Aby poslucháč vedel rozlišovať medzi dobrou a zlou hudbou. Hudba je istou formou socializácie a samozrejme aj zábavy a myslím si, že práve v ťažkých časoch toto spoločnosť potrebuje.

6. Čo Vám dáva silu pokračovať v tejto neľahkej dobe? Premýšľali ste aj nad zmenou svojho zamerania? Respektíve, myslíte si, že sa budete môcť venovať svojej práci v rovnakom rozsahu a forme ako tomu bolo pred pandémiou?

Grétka: Nové nápady a fakt, že pandémia tu nebude večne. Dnes o nej vieme oveľa viac ako sme vedeli v marci, a zároveň vieme, že budúci rok bude dostupná vakcína. My stále nevieme s určitosťou povedať, čo bude najbližšie leto. To je aj dôvod, prečo sa organizácií najbližšieho ročníka ešte úplne nevenujeme. Pokiaľ budeme vedieť viac, čo verím, že bude začiatkom budúceho roka, festival organizovať budeme. To je jasné. Máme skvelých interprétov a vymyslený program, ktorý sme pre ľudí pripravovali tento ročník. Pre mňa bol však tento rok dobrým aj na reflexiu a zamyslenie sa, čo s našimi aktivitami ďalej. Náročné a ťažké situácie v živote vidím ako príležitosť na vytváranie nových vecí. Preto sa aktuálne zameriavam na nový projekt, a to kultúrneho centra v blízkosti festivalovej lúky. Dopriať ľudom pocit Atmosféry aj počas roka je pekná predstava. Tá ma teraz hreje a posledné týždne moju hlavu zamestnáva .

Katarína: Rozmýšľala som, že sa vrátim k filmu ako asistentka réžie, ale tam na mňa tiež nikto s otvorenou náručou nečaká a musela by som sa niekoľko mesiacov intenzívne venovať tomu, aby som sa to znova naučila. Potom by som ale nemala čas na skladanie a písanie. Je to zložité rozhodnutie, ale ja sa nebojím, pretože som sa vždy bola schopná o seba postarať, zdravo si verím vo svojich schopnostiach niečo vždy vymyslieť. Ja len želám všetkým, aby sa im podarilo dostať z oveľa horších situácií, v akej som ja, pretože ja nemám ani hypotéku, ani deti, ani nič nevlastním, nemám dlhy. Ľutujem ľudí, ktorí sú chorí, nemá sa o nich kto starať, podnikateľov, ktorí išli do desaťtisícových dlhov. Držím ľuďom palce, aby našli riešenie a nevzdávali sa.

Jakub: Ani na chvíľu mi nenapadlo, že by som mal robiť niečo iné. Ľudia, s ktorými pracujem sú neskutoční kamaráti a ak by k tomu prišlo, kľudne pôjdeme spolu kopať kanále, alebo betónovať stĺpiky a som si istý, že pri tom zažijeme kopec srandy.

Snažíme sa vydržať čo najdlhšie toto ťažké obdobie, aby sme sa mohli vrátiť k svojej práci. Technika je zavretá v sklade a čaká na svoju príležitosť.

7. Na záver snáď nejaké pozitívne posolstvo, odporúčanie, prípadne návod na to ako sa dívať na svetlé zajtrajšky?

Grétka: Mne vždy, keď je zle a ťažko pomáha si hovoriť, že všetko čo sa deje, je len dočasné. Je to ako s počasím, každá zlá nálada, je len mrak, ktorý zmizne. Príde pravdepodobne nový, ale je veľká šanca, že ho vystrieda jasné nebo s hrejivým slnkom. A tak vnímam aj pandémiu. Od dna, na ktoré mnohí padli, je potrebné sa odraziť a premýšľať a hľadať spôsoby ako toto obdobie prežiť. Lebo áno, je to len obdobie, ktoré prejde.

Katarína: Ja nemám právo ani potrebu ľuďom radiť. Nedovolila by som si to. Naše životy sú veľmi rozmanité a hovoriť niekomu bez poznania jeho situácie, čo má robiť a ako sa mentálne nastaviť, by bolo necitlivé a povýšenecké.

Viem len povedať, ako to robím ja. Snažím sa neupadať do absolútneho pesimizmu. Nepomáha mi byť celý deň sama v izbe, chodím sa prejsť. Myslím na to, že toto je dočasná situácia, z ktorej si môžem zobrať veľa poučení. Napríklad to, že nie je všetko také samozrejmé, ako som si myslela. Našla som radosť vo veciach, ktoré som si predtým ani nevšimla a neuvedomovala. Mňa osobne tento rok zmenil rapídne, učila som sa pracovať so strachom a obavami, snažila som sa myslieť viac na iných, než na seba. Som teraz šťastná, asi som ani nikdy nebola šťastnejšia. Ďakujem Vám za rozhovor

Jakub: Heslo ktoré ma sprevádza v ťažkých chvíľach a rozhodnutiach „My sa tak ľahko nevzdáme.“ Lebo pokiaľ nehodíte flintu do žita nie je koniec.

Jakub, v prvej vlne korony si sa podieľal na „pesničke na diaľku“ spolu s Dominikou Titkovou, aby ste podporili myšlienku súdržnosti počas pandémie. Nepripravujete niečo nové?

Jakub: Áno, Dominike som pri „Pesničke na diaľku“ trošku pomáhal s mixovaním nahrávok, ktoré prichádzali od muzikantov. Nápad aj pesnička je Dominikina. Viem, že Dominika stále pracuje na nových veciach, ale neviem či môžem niečo prezradiť…:)

Tento rozhovor vychádza v minisérii o kultúre na Slovensku počas pandémie a jeho cieľom je ukázať pravý stav aktuálnej situácie. Vychádzame z faktov a názorov ľudí, ktorých sa to priamo dotklo. S veľkou úctou ďakujeme našim trom hosťom Grétke, Kataríne a Jakubovi a želáme nielen im, ale celkovo slovenskej kultúre a umeniu svetlú budúcnosť a úspešný štart do nového roka 2021.

Rozhovor: Alexandra Letko

The post Kultúra počas a po období pandémie. Aký bude svet potom? – 2. časť appeared first on Ženy podnikajte!.

Asi sa spoločne zhodneme na tom, že situácia v ktorej sme sa všetci ocitli je výnimočná a zastihla nás nepripravených. Mnohé profesie, či už podnikatelia, zamestnávatelia alebo zamestnaní ľudia sa zmietajú v existenčných situáciách. Niektorí dočasne, niektorí natrvalo musia zanechať svoje povolanie a venovať sa niečomu inému. Jedným z najviac zasiahnutých sektorov je aj kultúra. Čo sa stane ak kultúra celkom „padne na kolená“, aký bude svet po pandémií a aký by mohol byť národ bez kultúry? O súčasnej situácií a o možných následkoch pandémie na našu spoločnosť sme debatovali s tromi ľuďmi, ktorí pracujú v kultúre na rôznych postoch. Rozhovory nám poskytli, Grétka Pavlovová – organizátorka festivalu Atmosféra, Katarína Kubošiová alias Katarzia – speváčka a skladateľka a vôbec prvý muž v našich rozhovoroch, Jakub Zaťko – hudobník, bývalý člen a neskôr zvukový majster projektu Dominika Titková & Friends.

1. Ozývajú sa názory, že štát by mal pomáhať a financovať rezorty ako zdravotníctvo, školstvo a kultúra je akoby čerešničkou na torte, ktorá by mala byť niekde na konci čakať na to, čo zostane. Aký je Váš názor?

Grétka: Žiaľ, všetci vidíme, že je to tak. Kultúra sa na našej hospodárskej mape už roky hlási o slovo. Slováci kultúru nepovažujú za najvyššiu potrebu pre svoju existenciu. Pričom práve pandémia ukázala, aká kľúčová je kultúra v našich životoch. Rozptýli, poteší, hodnotovo ukotví, duchovne porastie, pomáha prežiť.

Problém je, že pod kultúrou si často predstavujeme masovo propagovanú, komerčnú kultúru, známe tváre umelcov z televízií, ktoré sa niektorým môže zdať, že peniaze nepotrebujú. Neuvedomujeme si, že v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu a ich pridružených oblastiach zamestnávame niečo vyše 200 tisíc ľudí. A nemyslím tým len umelcov. Pre týchto ľudí je výpadok príjmu na niekoľko mesiacov likvidačný. A ich zmena zamestnania pre kultúru fatálna.

Autor fotografie: shotbyus

Katarína: Tieto rezorty sú dlhodobo problematické a zanedbávané. Riešenie je komplikované a to by som radšej nechala na odborníkov. Ale zlepšuje sa to a ja verím, že záujem o kultúru a vzdelávanie bude každým rokom rásť. Čo sa týka toho, čo v tejto dobe môže urobiť štát – stav zdravotníctva a podfinancovania zdravotníctva a školstva je podľa mňa následkom tunelovania štátu, najskôr jeho oplieskanie vojnami a socializmom, potom privatizáciou a vykrádaním od niekoľkých generácií politikov. Veď len vďaka nešťastnej tragédií a odvahe Jána Kuciaka sa konečne Slovensko prebralo, ako sa spieva v našej hymne a začali sme upratovať vexlácke gangy a mafiánsku elitu.

Teraz máme ako Slovensko šancu získať peniaze z Európskej únie a nepreflákať ich, tak uvidíme. To je výsledok práce tých politikov, ktorí pochopili, že členstvo v EÚ je pre nás prínosné.

Katka, Váš prístup a vplyv na spoločnosť je veľmi angažovaný, vyjadrujete sa k spoločenským aj politickým témam. Myslíte si, že sa o téme vplyvu pandémie na kultúru hovorí dostatočne? A vysvetľujú sa pojmy dostatočne citlivo, aby ľudia chápali, že kultúra nie je iba niečo abstraktné, ale celkom konkrétne, čo sa týka nás všetkých?

Katarína: Neviem, či sa hovorí dostatočne, alebo nie. Hlavné je, že sa konečne viac hovorí. To, či to ľudia pochopia, je otázka mentality a zrelosti celej spoločnosti. My máme pred sebou ešte dlhú cestu, ale verím, že sa to zlepšuje.

Jakub: Samozrejme vždy pred kultúrou bude veľa oblastí kam pôjdu financie. Z môjho pohľadu je oveľa dôležitejšie financovať umenie. Za kultúru veľa ľudí považuje aj oblasti zábavy, ktoré sú úplne finančne sebestačné, dokonca ziskové. Tie podporu štátu určite nepotrebujú, ale ľudia, ktorí vytvárajú umelecké hodnoty a často sú na pokraji možnosti uživenia si toto financovanie zo strany štátu určite zaslúžia a dokonca ho potrebujú. Koniec koncov z histórie vieme, že najväčší objednávateľ umenia bola vždy cirkev a štát. Nebyť tejto podpory, nikdy by nevznikli tie najkrajšie diela či už od J. S. Bacha, Michelangela Buonarrotiho a pod.

2. Ako sa Vás osobne dotklo a dotýka toto pandemické obdobie? Do akej miery môžete a nemôžete pracovať? Prinútila Vás situácia venovať sa aj niečomu inému?

Grétka: To, čo sa zdá byť počas posledných rokov veľkou výzvou v mojom živote, pracovať v bežnej práci a popritom sa venovať organizácií festivalu, nemalo vďakabohu tak radikálny efekt počas korona krízy na moju existenciu. Festival ma neživí, robíme to s mojím tímom ešte stále aj po toľkých rokoch z radosti a presvedčenia, nepoberáme za to plat ani iné finančné odmeny. Tento rok mal byť prvým, kedy som sa rozhodla aspoň pár mesiacov pred festivalom venovať organizácií na 100%, pretože popri bežnej práci som to už po večeroch a víkendoch nestíhala, no príchod pandémie to všetko zmiatol zo stola. Preto som tento rok aj ja bola ukrátená o príjem na niekoľko mesiacov a bola som nútená si nájsť prácu v neziskovom sektore.

Autor fotografie: Jana Gombošová

Grétka, aká je dilema organizátora kultúrneho podujatia počas takejto výnimočnej situácie? Stavia Vás to do role rozhodnutia medzi rizikom šírenia nákazy, keď sa ľudia zhromaždia a zániku Vašej myšlienky? Aké bolo Vaše rozhodovanie pri rušení Nádychov s Atmosférou?

Grétka: My sme sa cez leto rozhodli namiesto “veľkej“  Atmosféry, ktorú sme presunuli na budúce leto, zorganizovať tri menšie formáty – Nádychy s Atmosférou. Aj napriek dovolenej kapacite 1000 ľudí na jedno podujatie, sme sa rozhodli ísť bezpečnejšou cestou – s kapacitou 500 ľudí na každý Nádych. Chceli sme ľuďom poskytnúť bezpečnú formu zažitia Atmosféry. Aj napriek všetkým možným hygienickým opatreniam, som sa každé ráno budila so stiahnutým žalúdkom a neistotou či nejdeme do zbytočne veľkého rizika.

Bolo to pre mňa jedno z najnáročnejších období. Tá každodenná neistota bola ubíjajúca. Strach, neistota a neustále meniace sa opatrenia nás v tíme extrémne demotivovali. No aj napriek tomu sme sa snažili v sebe hľadať silu, že to stále má zmysel.

Počas týždňov sa situácia zhoršovala a to sa odzrkadľovalo aj na neistote našich návštevníkov a v konečnom dôsledku na nepriaznivom predaji lístkov. Ľudia čakali, či festival bude, my sme čakali, či budú kupovať lístky. Začarovaný kruh, ktorý sme museli v určitom momente utnúť. Rozhodnutie zrušiť Nádychy s Atmosférou bolo hrozne náročne, ale dnes som zaň na seba hrdá, že som sa ho nebála urobiť a myslím, že sme vďaka nemu zachránili chod Atmosféry aj do budúcnosti.

Katarína: Nemôžem hrať koncerty, čo bol posledné roky môj hlavný príjem, zároveň sa venujem manažmentu okolo koncertov a hudby. Teraz sa môžem doma pripravovať na budúce koncerty a skladať a písať, ja si vždy nájdem niečo, čo ma zamestná. Aj keď príjmy rapídne klesli, drží ma v dobre nálade okrem športu aj nádej, že na budúci rok sa situácia zlepší. To ale neznamená, že bude ako predtým. Žiť budeme s vedomím toho, čo sme sa tento rok naučili. Možno budeme k sebe konečne ohľaduplnejší a láskavejší.

V máji som skúšala pracovať ako pomocná sila v kuchyni, to bolo skôr z toho dôvodu, aby som si vyskúšala, či dokážem ešte robiť aj manuálnu prácu.

Autor fotografie: Lubomír Pecho

Jakub: Každého kto pracuje v oblasti kultúry sa toto obdobie dotklo zásadným spôsobom. Od začiatku pandémie som skoro bez práce v tejto oblasti. Okrem toho vyučujem hudbu na SZUŠ Heleny Madariovej v Nitre a aj toto vyučovanie máme veľmi sťažené lebo vyučujeme od marca s malou prestávkou dištančne. Vo voľnom čase sa venujem krásnym činnostiam, ako napríklad práca s drevom.
V máji sme so sestrou prebrali rodinnú reštauráciu v krásnom prírodnom prostredí. Naši rodičia ju pred viac ako 20 rokmi postavili a až doteraz ju prevádzkovala naša mama. Prvá vlna korony ju prinútila podnik zavrieť a keďže ani ja som nemal robotu rozhodol som sa svoju energiu investovať do tohto podniku. Momentálne sú podmienky podnikania v gastronómií dosť sťažené, ale dáva nám to priestor na rekonštrukciu priestorov.

3. Keďže nikto nevie úplne presne predpokladať priebeh pandémie je častým javom, že koncerty, predstavenia, podujatia a výstavy sa plánujú, ale nakoniec neuskutočnia. To prináša nielen sklamanie, ale aj finančné straty, pritom nikto nie je vlastne na vine. Stalo sa aj Vám niečo podobné, snažíte sa nejako právne chrániť proti tomu?

Grétka: Prirodzene ani pre nás to finančne nebol dobrý rok. Organizovanie festivalu je sezónna záležitosť. Pokiaľ nie je umožnené festivalu ho organizovať, festival má nulový príjem. Náklady na organizáciu máme počas celého roka, no samozrejme najvyššiu časť tvoria náklady spojené priamo s produkciou a úhrad honorárov vzniknutých priamo počas festivalu. Nám sa podarilo vytvoriť za posledné roky rezervu, ktorá nám pokryla výdavky, ktoré vznikli organizovaním Nádychov s Atmosférou, ako aj veľkého festivalu, ktoré boli nakoniec zrušené. Na Slovensku zatiaľ nemáme možnosť ako organizátori festivalov žiadať kompenzácie za ich zrušenie. A musím povedať, že som aj skeptická, či sa vôbec také niečo bude u nás realizovať. Som však rada, že na úrovni jednotlivcov bolo možné žiadať o rôzne druhy finančných kompenzácií, ktoré síce tiež nie sú dokonalé, ale čiastočne pomohli mnohým živnostníkom či zamestnancom kultúry preklenúť toto obdobie.

Katarína: Problém je, že v pandemickej situácii je dôležité dobre komunikovať rozhodnutia vlády a hygieny. Ja osobne nevyčítam vláde, že to nekomunikovala ideálne, pretože sa snažím pochopiť aj ich. Na jednej strane nemali skúsenosti s vedením štátu a na druhej strane nikto nemal skúsenosti s vedením štátu počas pandémie. Uvediem príklad.  Keď dovolíte divadlu hrať od pondelka, bude mu trvať aspoň 2-3 týždne až mesiac, kým naplánuje a zorganizuje odohratie predstavenia a predaj lístkov. Keď v piatok zmeníte názor, tak ľudia 5 dní zbytočne sedeli za počítačom a organizovali 150 kolegov a 200 divákov. Bolo by lepšie zistiť, ako kultúrny manažment funguje a až potom do neho zasahovať. Ale ako hovorím – všetci sa na kolene učíme, ako spolu medzirezortne komunikovať. Vďaka združeniu Hudobnej Únie Slovenska, ktorá tento rok vznikla vďaka niekoľkým aktívnym osobnostiam, ktoré to robili úplne zadarmo pre dobro ostatných, sa podarilo aspoň nejakým spôsobom s vládou komunikovať. Iniciovali sa viacerí, ale najviac viditeľne Lumir Mati, manager Celeste Buckingham. Vynaložil obdivuhodné úsilie pre celú kultúrnu obec, napriek tomu, že prišiel o všetky príjmy pre svoju rodinu.

Jakub: Hlavne v prvej vlne sa stalo, že kalendár s podujatiami bol nabitý na tri mesiace dopredu a zrazu všetko padlo. Festival CAMPANA FEST na námestí v Nitre, ktorého som spoluorganizátor a technickým riaditeľom sme museli zrušiť. Museli sme vracať dotácie a zálohy prepadli. Na väčšine projektov, ktorým sa venujem, pracujem s kamarátmi a naša spolupráca je v rovine dôvery. Za 10 rokov, čo hrám a podnikám v tejto oblasti sa mi len raz stalo, že sme odohrali koncert a organizátor nás nevyplatil, ale aj to nakoniec po niekoľkých rokoch dopadlo dobre.

Ako vidia možné následky pandémie, ale aj to, či uvažovali nad zmenou povolania sa dozviete: v druhej časti rozhovoru.

The post Kultúra počas a po období pandémie. Aký bude svet potom? appeared first on Ženy podnikajte!.